Zájsť do kina na rozprávku točenú zahraničnými filmármi je v dnešných časoch pomerne ojedinelou záležitosťou. Mali by ste túto možnosť využiť?
Cesta za kráľom trollov (alebo teda z pôvodného znenia Askeladden) nám priblíži jednu zo starých severských legiend. Predstavte si, že ste panovníkom bližšie neurčenej oblasti a vaša dcéra si pred svojimi osemnástymi narodeninami nechce vziať žiadneho muža.
Nešlo by ani tak o to, že sa prieči vašej vôli, ale podľa mýtov má na nevydanú dospelú princeznú "právo" veľký Kráľ trollov. Princezná miestneho kráľa Kristin (Eili Harboe) však týmto prastarým fámam akosi neverí, a tak od svojho nastávajúceho v pokoji odcvála – a to rovno deň pred svojimi narodeninami. Krátko na to ale túto zbrklú voľbu trpko oľutuje.
Okrem arogantného princa Fridrika (Allan Hyde) zo susednej krajiny sa mladú Kristin rozhodne zachrániť aj syn farmára Espen (Vebjørn Enger). Ten v rozprávke predstavuje akúsi nórsku verziu českého Honzu – a teda chudobného chlapca vydávajúceho sa na dobrodružstvo. Spoločnosť mu ale budú robiť aj jeho dvaja nebojácni bratia, a tak na konci tejto dlhej púte nebude musieť stáť proti mocnému Kráľovi trollov sám.
Hneď na začiatku, následne v priebehu a samozrejme aj záverom snímky nám filmári predostierajú viacero rozprávkových ponaučení a zvyklostí. Áno, nazvime to zvyklosti, pretože klišé by v tomto prípade bolo azda príliš silné slovo. Môžete to brať ako pozitívum či negatívum filmu, ale od Askeladden jednoducho neočakávajte žiadne inovatívne dejové prvky.
Pokojne sa môžete teda pripraviť na pestrú škála kostýmov a oku lahodiaci vizuál na čele s mohutným obrom, ktorý pri príchode na scénu nerobí filmárom vďaka bohu žiadnu hanbu.
Z toho "staršieho a overeného" vás čaká okrem rozprávkových lekcií smerovaným hlavným hrdinom i divákom taktiež množstvo mágie či desivá čarodejnica (vážne na ňu nie je príjemný pohľad, neklamem vás).
Od dlhonosej bosorky sa ale postupne dostaneme aj ku krásnym mytologickým bytostiam, nazývaným "hulders". Tie bude vo filme reprezentovať trojica sympatických herečiek.
Nórskym filmárom treba priznať aj vhodne zvolenú a primerane dlhú minutáž, počas ktorej sa skrátka nebudete mať čas nudiť. V kombinácii s pravidelne sa obmeňujúcimi postavami a prenádhernými lokalitami sa vám prakticky neustále naskytuje pohľad na čosi nové a doposiaľ nevidené.
104 minútová stopáž je však zároveň aj dostatočne dlhou na to, aby ste sa pokúsili privyknúť na hlavnú trojicu hrdinov. Niežeby išlo o trio nešikovných a nesympatických roľníkov, ale po pravde ani jeden z nich nemá natoľko výrazný charakter, aby sa vám dostal pod kožu.
Teda, minimálne tak to bolo v mojom prípade. Spočiatku som si na bratov nevedel príliš zvyknúť, v strede príbehu som ich už pomaly začínal akceptovať, no a k záveru sa ich prítomnosť pre mňa stala prijateľnou.
Keď si to zhrnieme a podčiarkneme, Cesta za kráľom trollov určite stojí za návštevu kina. V našich končinách sa v kinosále so zahraničnými rozprávkami príliš často nestretnete a pokiaľ tu máme navyše takú, ktorá kvalitatívne jednoznačne patrí medzi nadpriemer, bolo by vhodné dať jej šancu.
Askeladden vás neprekvapí ničím, čo ste za posledné desiatky rokov nevideli aj v česko-slovenských žánrových vodách, ale pokiaľ vám to neprekáža, budete nasýtení a uspokojení.
Či sa vám podarí obľúbiť si hlavných hrdinov bude závisieť len a len na vašich osobných preferenciách. S vysokou pravdepodobnosťou si však budete vedieť v kľúčových rolách predstaviť aj kohosi iného. Napriek tomu vás ale čaká príjemne odsýpajúci dej, čarovná krajina s podmanivou hudobnou stránkou a niekoľko výnimočných fantazijných bytostí. 7/10
