Dvaja inšpiratívni ľudia, ktorí z tichých Čičmian spravili miesto plné života a zábavy.
Modernosť, no zároveň ľudovosť. Aj takto sa dá charakterizovať unikátny slovenský projekt priamo zo známej dedinky Čičmany, ktorá je známa predovšetkým vďaka unikátnej architektúre. Čičmany sú dnes známou slovenskou oblasťou, no ešte pred niekoľkými rokmi sa tam prakticky nič nedialo.
Do dedinky sa však nasťahoval obdivuhodný manželský pár, Marieta a Juraj Kudjakovci, ktorí nielenže atmosféru v Čičmanoch znovu oživili a do oblasti priniesli aj hromadu kultúrneho vyžitia, no ešte viac spropagovali jedinečnosť Čičmian, a to na vlastnej módnej značke PEKNE.
Pochádzate z Oravy, no čo vás priviedlo presťahovať sa do Čičmian a pôsobiť práve tam?
Sme síce s manželom z Oravy, no z Čičmian je manželova mama. Manžel Juraj sem chodieval za babkou a keďže je to prostredie uprostred hôr a Orava má podobné podmienky, nebol s tým žiadny problém.
Ako ste túto oblasť vnímali predtým? Naplnili sa vaše predstavy, keď ste sa do Čičmian nasťahovali?
Ako ste túto oblasť vnímali predtým? Naplnili sa vaše predstavy, keď ste sa do Čičmian nasťahovali?
Rozhodne pozitívne. Pre ľudí, ktorí milujú hory a ticho, je to niečo úžasné. Navyše tu existuje spojenie s krásnou architektúrou, vďaka ktorej na vás neustále dýcha jedinečná slovenská tradícia. Samozrejme, že sa naše predstavy naplnili a je toho oveľa viac.
Ako sa dá získať drevenica v Čičmanoch? Je pravda, že ste si na ňu museli zarobiť v zahraničí?
Funguje to tak, ako všade na Slovensku. Pokiaľ máte predkov z daného miesta, tak môžete drevenicu zdediť alebo si ju jednoducho kúpiť.
Juraj už ako chlapec chodieval s rodinou do Čičmian, kde s rodinou trávili čas celé letá a prerábali najskôr drevenicu, kde sa narodila manželova mama, neskôr humno, kde predtým starí rodičia skladovali všetko to, čo do humna patrí.
Po vysokej šiel "do sveta", cez letá sa vracal do Čičmian a pri otázke turistov, či niečo z toho nie je na predaj, ich vodieval do drevenice, ktorá stála obďaleč babkinej: "Áno, táto!"
Po vysokej šiel "do sveta", cez letá sa vracal do Čičmian a pri otázke turistov, či niečo z toho nie je na predaj, ich vodieval do drevenice, ktorá stála obďaleč babkinej: "Áno, táto!"
No pri pohľade na dezolátny stav tohto objektu stratila záujem asi polovica záujemcov. Zvyšní, keď zistili, že je to národná kultúrna pamiatka, a nie je možné ju len tak zbúrať, no treba ju zrekonštruovať so zachovaním pôvodnej architektúry, čo okrem iného značí, zachovať aj 60 % pôvodného dreva, rýchlo stratili záujem o kúpu tejto "chajdy", ako ju voľaktorí nazvali.
Lenže Juraj, fascinovaný tradičným staviteľstvom, architektúrou, remeselníckou presnosťou v tých časoch, a hlavne veľkým záujmom o drevenice, sa rozhodol, že tú chajdu predsa len kúpi a začne na nej pracovať. Nakoniec pri rekonštrukcii zistil, že drevenica je z roku 1765, keďže sa v rohu drevenice ukrývali dva predmety. Bukvica a minca z roku 1765.
O koľko dreveníc sa teraz staráte a čo sa v nich nachádza?
Pre nás v Čičmanoch to nie je tak, že "vlastníme tri drevenice!" Sú to zdedené poklady, o ktoré sa treba starať. Môj muž hovorí, kto chce starosti, nech si jednu drevenicu kúpi. Drevenica Ondreja Gregora a Humno O. Gregora sú prístupné pre verejnosť. V Drevenici O. Gregora je dnes obchodík s našimi výrobkami PEKNE a tiež iné krásne ľudovoumelecké predmety, môžete si dať výbornú kávičku, bylinkový čaj a podobne. V Humne O. Gregora sa dá ubytovať, cez leto aj najesť, posedieť si na terase a oddýchnuť v srdci ľudovej architektúry Čičmian.
Aká bola vaša cesta k rozprúdeniu života v Čičmanoch? Čomu všetkému – z hľadiska kultúry – sa venujete?
Keď sme spolu s manželom dorazili do Čičmian, to bolo asi pred desiatimi rokmi, v tom čase tu prakticky neexistovali žiadne podujatia. Kedysi tu bolo podujatie pre nadšencov country hudby, v kaštieli bývali oslavy, no potom prišlo obdobie, kedy všetko vymizlo. A práve v tomto období sme v Čičmanoch žiť.
Keďže sme boli nabití energiou zo zahraničia, kde sme určitý čas žili, veľmi sme si priali, aby sa to tu rozhýbalo. Začali sme spolu s rodinou a známymi organizovať rôzne podujatia. Bolo ich mnoho, spomenúť môžeme napríklad: Na vlastnej koži, život predkov zaži, letné remeselné víkendy pre deti, Bačova koliba, čiže program o valaskej kultúre, kde sme ukazovali výrobu ovčieho syra, Tesárska dielňa, teda o tom, ako sa stavali drevenice a vyrábali šindľe, pravidelné stretnutia fujaristov a heligonkárov, pričom nechýbala ani vernisáž svetoznámej insitnej maliarky Zuzany Holúbekovej.
Značka PEKNE má za sebou naozaj peknú históriu a je v nej skutočný príbeh.
PEKNE je pekné slovenské slovo. Toto slovko ľudia často používali, keď k nám vošli do obchodíku alebo na nejaké naše podujatie. "Aké pekné veci. Je tu naozaj pekne," vždy ocenili. Pekne znie ľubozvučne v slovenčine a slovo nerobí problém vysloviť ho aj zahraničiu. PEKNE je zviazané s peknou ľudovou architektúrou, ľudovým odevom pekným prostredím, dedinou, prírodou.
Značka PEKNE je určená tým, ktorí majú radi prírodné materiály (vlna a ľan), kvalitu, originalitu a určite majú vzťah k ľudovému umenie aj k prírode. Pri tvorbe našich vecí sa snažíme postupovať tak, aby hotové produkty mohli nosiť nielen dievčatá štíhle ako prútik, ale väčšina žien. Ženská časť kolektívu značky PEKNE má predsa ženskú postavu a aj pri tvorbe strihov vychádzame z tejto skutočnosti. Napokon modelky na našich stránkach pekne.net nosia veľkosti od 36 do 44.
Obidvaja sme boli fascinovaní našimi slovenskými pokladmi – krojmi, vyšívkami, ktoré dokázali šikovné ruky žien takpovediac namaľovať na kus látky. A každý kroj, ktorý sme kedy videli, bol iný, hoci z tej istej dediny. To, čo vidíte na dreveniciach, je v podstate to isté, čo je na krojoch. Iba trochu v inom podaní. Vzory sú síce jednoduché, geometrické, no keď sa ne pozriete lepšie, určite vám niečo pripomenú a majú význam. A toto sa snažíme zachovať aj v našich výrobkoch.
Váš manžel, pán Juraj Kudjak, zdedil trochu netypickú mužskú zručnosť, ako hovorí, a to pletenie. Čo všetko teraz pletie a kto všetko vyrába veci pre značku PEKNE? Koľko času zaberie napríklad vytvorenie obuvi Habatki? Čo je pri tvorbe takýchto tradičnejších vecí najnáročnejšie?
Juraj pletie stále, no samozrejme je nás v súčasnosti viacero. Nepracujeme len s vlnou, no aj s ľanom. Studnicou nápadov sú kroje, ale oblečenie prispôsobujeme dnešnému nositeľovi, aby bolo pohodlné a samozrejme originálne.
Habatki sú nádherné čičmanské papučky pre ženy. V minulosti ich ženy nosili tak, ako sa napríklad v iných regiónoch nosili krpce. Šili si ich zo súkna. Zaujímavé bolo, že jednotlivé vrstvy podrážok zo súkna sa lepili veľmi jednoduchým, ale účinným lepidlom z vody a múky, pričom zázrakom držali. Naozaj ťažkým kúskom je zošívať zvršok na podrážku. Potrebujete trpezlivosť a silu a poriadnu prax. Každý jeden kúsok je ručne robený originál.
Ktoré veci z Pekne sú medzi ľuďmi najobľúbenejšie? Aké sú v tomto smere vaše ďalšie plány?
To závisí od ročného obdobia. Ľuďom sa páčia sa ponožky, čiapky, bufky na hlavu a nežnej polovičke zasa pletené vesty a pončá. No a počas leta sa to z vlny otočí na ľan, dámy si vyberajú ľanové topy a šaty, vyšívané opasky, no na našu radosť aj krojované originály, či už špeciálne pánske ponožky nazvané kopitca, ale tiež kabáty a haleny.
Pripravujeme výrobu vlnených svetrov, sukní a detského sortimentu, už máme prototypy. Čochvíľa budú v predaji. Na leto zasa chystáme novú ľanovú kolekciu. Naším snom bolo vždy vytvoriť veci, ktoré v sebe nesú niečo slovenské a nositelia ich budú považovať za obľúbený originál vo svojom šatníku a vždy si ich s radosťou a hrdosťou oblečú aj pri ceste do zahraničia, s tým, že keď sa niekto opýta, čo sú to za vzory, odpoveď bude jasná. Že zo Slovenska, z Čičmian:)
Čo by podľa vás mali ľudia vedieť o Čičmanoch? Čo si na nich pochvaľujete najviac vy?
V poslednom čase, aj vďaka olympiáde, už ľudia vedia, ako približne vzory vyzerajú, a to je super. Lebo tomu nebolo tak dávno, čo sme boli na jarmoku v neďalekom krajskom meste a ľudia pýtali, prečo máme grécke vzory na čiapke. Je pravda, že niektoré znaky môžu pripomínať grécke vzory.
Napokon, sme v strednej Európe a Balkán, odkiaľ s veľkou pravdepodobnosťou doputovali predkovia aj do Čičmian, nie je tak ďaleko. Teda nejaká dávna spojitosť by tu mohla byť. Avšak je dobré mať prehľad o tom, čo máme pod oknami a rozplývať najmä nad krásou, ktorú máme doma, pretože tých krásnych vecí je naozaj dosť a sú poriadne "cool". A o tom svedčí aj nadšenie zahraničných turistov, ktorí prichádzajú do Čičmian. Odchádzajú nadšení.
