Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
28. februára 2018, 12:51
Čas čítania 0:00
Radka T.

Strašidelný pavúk dokáže dospelého človeka zabiť do 15 minút. Zo zubov mu tečie jed a meria skoro 8 centimetrov

ZAUJÍMAVOSTI AUSTRÁLIA
Uložiť Uložené

Po nedávnych lejakoch v Austrálii je podobných pavúkov vonku množstvo.

Meria 7,8 centimetra, je úplne čierny a z jeho zubov neustále kvapká jed, keď sa nadvihne. Pavúk menom Colossus je najväčším pavúkom samcom, akého kedy odovzdali Australian Reptile Parku, zariadeniu, kde našlo monštrum s ôsmimi nohami nový domov. 

Colossus patrí do skupiny pavúkov s lievikovitou pavučinou. Ide o najnebezpečnejšie pavúky na svete, ktorých jediné uhryznutie môže byť pre ľudí smrteľné. V prípade Colossusu je reč o jede, ktorý dokáže dospelého človeka zabiť do 15 minút. Nájdený bol v austrálskom štáte Nový Južný Wales. 

Colossus sa stal súčasťou programu, v rámci ktorého zamestnanci zhromažďujú vzorky pavúčích a hadích jedov, aby sa mohli použiť v laboratórnom výskume a pri výrobe život zachraňujúcich protijedov. Získaný jed sa následne pošle výrobcovi vakcín do Melbourne. Cieľom je ochrániť ľudí pred uhryznutím podobnými pavúkmi ako je Colossus.

Aktuálne obdobie i počasie v Austrálii podobným pavúkom praje. Vyskytujú sa tam, kde je vlhké prostredie. Ak človeka uhryzne, treba zachovať čo najväčší možný pokoj, odporúča správkyňa parku Liz Gabriel. Potrebné však je dostať sa čo najrýchlejšie do nemocnice. Park ľudí vyzýva, že ak natrafia na podobné pavúky, môžu ich bezpečných spôsobom odchytiť a priniesť do zariadenia, aby mohlo pokračovať v programe na tvorbu protijedov. 

Strašidelný pavúk dokáže dospelého človeka zabiť do 15 minút. Zo zubov mu tečie jed a meria skoro 8 centimetrov
Zdroj: commons.wikimedia.org/David McClenaghan, CSIRO
Domov
Zdieľať
Diskusia