Vo Švédsku sa Adam dočkal profesionálneho, ale ľudského prístupu.
Mladý slovenský študent Adam Turňa (18) má za sebou stáž na prestížnom Karolínskom inštitúte vo Švédsku. Počas troch týždňov sa pohrúžil do vedeckej práce s kapacitami nominovanými na Nobelovu cenu. Zistil, že veľké mená v oblasti vedy dokážu mať úžasný ľudský prístup, aj to, čomu by sa chcel v budúcnosti naozaj venovať. Veľkú životnú skúsenosť si mohol dovoliť vďaka grantu Nadácie Tatra banky a nám o svojom zážitku prezradil viac.
Prečo si sa rozhodol študovať vo Švédsku a prečo práve na tomto inštitúte?
Je to trošku zložitejší príbeh. Rok predtým som bol totiž na stážach vo dvoch biologických a biomedicínskych laboratóriách na Slovensku a naozaj sa mi to páčilo. Chcel som sa však ísť pozrieť aj do zahraničia, ako to vyzerá vo veľmi renomovaných laboratóriách ako z filmov, niečo sa naučiť a zistiť, či by ma bavilo robiť vedu aj takto za hranicami, kde je systém iný ako u nás. A tak som napísal maily do Holandska, Česka, Anglicka, Belgicka a aj na Karolínsky inštitút do Štokholmu. To však bolo skôr zo srandy, lebo je to v podstate najznámejší inštitút zo všetkých, ktoré som kontaktoval. Paradoxne, ozvali sa práve z neho, mal som rozhovor na Skype a na tri týždne mi ponúkli miesto v ich laboratóriu. Takže to asi nebolo rozhodnutie, skôr som šiel, kam sa podarilo (úsmev).
Na pobyt vo Švédsku si sa aj pripravoval nejako špeciálne?
Laboratórium, kde som pracoval, sa venuje imunologickému výskumu, jeho vedci sa podieľali aj na niekoľkých nobelových výskumoch v imunológii. Poslali mi teda ich doktorandské práce a jednu knihu o receptoroch na bielych krvinkách, čo som si mal naštudovať. No hoci som sa snažil, takmer ničomu som v nich nerozumel. Nakoniec mi to ale vo Švédsku vysvetlili. Pripravoval som sa však aj nakupovaním potravín vo vrecúškach, pretože som vedel, že v Štokholme bude draho (úsmev).
Čo ťa po príchode do inštitútu prekvapilo najviac a čomu si sa tam venoval?
Najviac ma prekvapilo asi to, že jeho pracovníci ma brali rovnocenne. Profesori nominovaní na Nobelovu cenu boli ochotní vysvetľovať s úsmevom 18-ročnému chalanovi základy výskumu receptorov bielych krviniek a ja som mal pocit, že nemusím prikyvovať na znak chápania, ale úprimne uznať, že som dosť mimo. No oni pri tom neprekrútia očami, ale skúsia to vysvetliť inak. Robil som rôzne genetické pokusy s DNA bielych krviniek myší, s rastom nádorových buniek leukocytov a pracoval som s prístrojom, ktorý monitoruje proteínové receptory na T-bunkách. Tieto receptory som potom s ostatnými pracovníkmi analyzoval. Ráno som mával hodiny imunológie s niektorými PhD. študentmi, ktorí to brali ako príležitosť skúsiť vysvetliť náročnejšie koncepty tak, aby to taký zelenáč ako ja pochopil.
Ako táto skúsenosť ovplyvnila tvoje stredoškolské štúdium a čo ti to najviac dalo?
Znie to absurdne, ale uvedomil som si, že to nie je práca, ktorú chcem robiť celý život. Chcem sa venovať i klinickej medicíne a pomáhať ľuďom aj ako obyčajný lekár a vedu robiť popri tom, avšak začať s ňou v zahraničí. Tie tri týždne ma práca vedca napĺňala, avšak, asi by som to nedokázal robiť stále. Zároveň som sa po prvý raz nejakej oblasti venoval naozaj hlboko a nielen poznatky prijímal, ale ich v rámci experimentov aj vytváral.
Ako by si porovnal rozdiel medzi Slovenskom a Švédskom, čo sa vzdelávania a životného štýlu týka?
Vzdelávanie asi neviem veľmi posúdiť, keďže som nebol súčasťou vzdelávacieho procesu. Avšak z vysvetľovania pracovníkov v laboratóriu sa mi páčilo, že sa netvárili nejako dôležito, že keď mi niečo nevyšlo, tak neboli nepríjemní, ale zasmiali sa so slovami - to sa stáva aj mne. Na Slovensku sa učitelia niekedy tvária omnoho nedostupnejšie. No a životný štýl - môžem porovnať asi toľko, že Švédi neskutočne veľa plánujú. Niekedy mi liezlo na nervy, že plánujú úplne všetko, každé 5-minútové stretnutie, a tak plánovaním strávia aj 2 hodiny denne.
Koľko ťa pobyt stál?
S ubytovaním, letenkami, hromadnou dopravou a jedlom 1 300 eur. Najdrahšie je vo Švédsku ubytovanie, našiel som si cez Airbnb byt človeka, ktorý práve išiel na dovolenku, a tak to bolo lacnejšie. Inak by len ubytovanie stálo na 3 týždne asi 2 500 eur.
V čom ti pomohol grant Nadácie Tatra banky? Vedel by si si takúto cestu dovoliť aj bez podpory nadácie?
Získal som grant 1 222 eur v rámci programu Stredoškoláci do sveta na ubytovanie, dopravu aj letenky, takže som si musel kúpiť len jedlo. Bez možnosti podpory od Nadácie by som nad reálnosťou stáže asi ani nerozmýšľal.
Veril si, že získaš grant na pobyt v zahraničí?
Nejako som nad tým nepremýšľal, povedal som si, že to skúsim. Celý „výlet“, čo som si naplánoval (a zázrakom vyšiel), znel dosť šialene, takže by to možno vyšlo, a ak nie, nevadí.
Čomu sa venuješ momentálne? Preniesla sa skúsenosť zo Švédska do tvojich cieľov?
Momentálne som v maturitnom ročníku, takže svoj čas venujem okrem leňošenia príprave na maturitu, po ktorej by som chcel ísť študovať lekárstvo a robiť lekára v rozvojových krajinách. Práve skúsenosť vo Švédsku ma utvrdila v tom, že práve medicína, a nie čistá veda, je tým, čo by som chcel študovať. Zároveň som si povedal, že by som chcel skúsiť študovať medicínu (ktorá je inak veľmi fajn aj u nás na Slovensku a v Česku) v zahraničí, lebo sa mi akademická atmosféra vo Švédsku páčila. Tento rok som sa prihlásil na univerzity do Veľkej Británie aj do Česka. Podľa výsledkov na maturite uvidím, kam sa nakoniec dostanem, kam ma život zaveje.
Ak túžiš po podobnej skúsenosti ako Adam a chceš vycestovať do sveta, prihlás sa do grantového programu Stredoškoláci do sveta. Grant ti umožní pokryť časť nákladov spojených so štúdiom na škole odborného zamerania. Prihlásiť sa môžeš do 15. marca, jeden projekt je možné podporiť do výšky 1 500 eur.
