The Walking Dead začalo 8. sériu s poriadnou dávkou akcie, nezabudlo však na svoju podstatu - dementný scenár a postavy.
Už asi 3. alebo 4. rok sme po finále ďalšej série The Walking Dead od tvorcov počúvali, že tentokrát sa už naozaj poučili a dočkáme sa aj viac akcie. Čuduj sa svete, aspoň raz neklamali úplne. Akcie bolo v prvej polovici série dostatok a ja som si to užíval. Síce boli akcia a správanie postáv v týchto situáciách prihlúple, nelogické a bez štipky taktiky, tak nejako sme si na to už zvykli. Scenáristi tohto seriálu sú buď neuveriteľne hlúpi, leniví alebo len dostávajú nízky plat, a tak to majú na háku. Alebo to už možno každý zúčastnený vníma ako guilty pleasure, rovnako ako my. V ďalších riadkoch sa budú nachádzať spoilery, takže čítajte len v prípade, že ste posledné diely videli, alebo ak vám to je už jedno.
The Walking Dead v prvej polovici 8. série zabudlo na zombíkov a miestami sa aj šetrilo rozpočtom, keďže akcia, hoci prítomná, nevyzerala až na záverečnú epizódu vôbec draho. Zombíkov aj naďalej ubúda a stávajú sa len akousi hybnou silou seriálu, keď to príbeh potrebuje a scenáristi sa tak k nim môžu kedykoľvek vrátiť, nech už potrebujú s postavami urobiť čokoľvek. Zombíci sú odpoveď, hoci to veľmi zmysel nedáva, ako napríklad uhryznutie Carla. Konečne sa ho zbavíme, čo nás teší, ale spôsob, akým došlo k jeho uhryznutiu, je vyložene stupídny. To už pri tomto seriáli ale absolútne nikoho neprekvapuje. Minimálne je to však príjemné osvieženie. Táto smrť by však padla na úrodnejšiu pôdu, keby ho Negan dávnejšie rozsekal baseballkou. Takto to bude dlhé a naoko emotívne
Rozvláčnosť v tomto prípade nebola až taká citeľná, aj keď to tak môžem vnímať kvôli tomu, že som pretáčal pár absolútne nezaujímavých dialógov a scén. Pár postáv už malo jednoducho dávno umrieť a mali prísť nové. Tara, Eugene, Rosita a ďalší seriálu a jeho divákom už nemajú čo ponúknuť, nemajú čím prekvapiť a scény s nimi zbytočne naťahajú stopáž. Ak si odmyslíte nelogickosť a absenciu taktizovania počas prestreliek a podobne, tak sa na to Walking Dead aj dobre pozerá. Akonáhle sa však postavy zastavia, aby sa medzi sebou porozprávali, príšerne to drhne. Nepomáha ani fakt, že miestami doslova vypnú mozog a správajú sa, akoby boli v zombie apokalypse prvý týždeň (Rosita a Michonne a ich "stealth" postup ma vyslovene pobavil. Sledovať po 100 epizódach, ako sa niekto nepozerá pod nohy a len tak zo srandy pod paľbou odhodí svoju jedinú zbraň... to už musia robiť naschvál).
Chudák Norman Reedus. Posledné dva roky pracuje s Hideom Kojimom (predtým Silent Hill, teraz Death Stranding), pričom ho označuje za génia, ktorý mu otvoril oči. Následne sa ale musí vrátiť na pľac tohto seriálu a pravdepodobne netuší, čo tam stále dopekla robí. Snáď teda aspoň dobre zarába. A viac asi vedieť nepotrebujete. Každého pol roka v podstate môžeme skopírovať predošlé dojmy/recenziu a pridať pár položiek. Tentokrát to bolo plus v podobe väčšej miery akcie, stále si však nevieme zvyknúť na to, aký hlúpy tento seriál a jeho postavy sú. Škoda, že sa to nikdy neskončí. Ako neuveriteľne zlé guilty pleasure sa to ale pretrpieť dá, no a keďže na trhu neexistuje podobná zombie konkurencia, ktorá nestojí päť korún, fanúšikom žánru nič iné ani neostáva.
A ako to vidí kolega Braňo? Ôsma séria Walking Dead sa začala pekne zostra, žiadne odbočky ani hlúpe flashbacky, ako sme boli doteraz zvyknutí, ale pokračujeme tam, kde sme skončili. Aliancia sa pekne napaprčila a Rick s kamošmi sa rozhodli, že Spasiteľov a Negana jednoducho vymažú z mapy. A rovnako tak každého, kto by im v tom chcel zabrániť (f*** you Jesus!). Či si to nejaký hnidopich pripustí alebo nie, je to seriál o zombíkoch a o interakciách medzi postavami, ktoré apokalypsu prežili.
Filozofovanie a mudrovanie autorom skrátka nejde a ani nikdy nešlo. Sila tejto show spočíva v akcii, zaujímavých nápadoch, ako posunúť svoje postavičky ďalej a zariadiť, aby prežili. Samozrejme, nie vždy sa to podarilo bez nechceného úškrnu na divákovej tvári či rovno plesnutia sa po čele. Aj v osmičke sú neuveriteľné hlúposti, ktoré naozaj už hraničia s paródiou - vypichol by som hlavne naháňačku Ricka a Chubby-Daryla, kedy po nich strieľal guľomet z korby nákladiaku. A samozrejme, ani jedného netrafil, zato oni s pištoľkami odpravili obsluhu auta, aj ťažkej zbrane.
Podobných momentov tú máme mnoho, no seriál tentokrát celkom šliape, stále sa niečo deje a my nie sme nútení toľko rozmýšľať, čo je len a len v prospech tvorcov. Nájdu sa aj svetlé chvíľky, napríklad vystrieľanie vojakov Kráľovstva, alebo celá pasáž s Neganom a Gabrielom, ktorá mala svoju silu a zároveň nám aj čo-to poodhalila o minulosti toho najväčšieho hajzlíka, ktorého tento program mal. Prvá polovica teda fajn, ale je to už viac guilty-pleasure. A naozaj treba vypnúť - čo vypnúť - nechať si vyoperovať mozog, ináč môže pri sledovaní dôjsť k vážnej ujme na duševnom zdraví.
