Prostitúcia je bežná, je však i legálna? Aké sú podmienky v našej krajine?
Zohnať si dnes sexuálne služby nie je žiadny oriešok, no ak chce niekto ušetriť, pokojne sa môže uchýliť ku krajnici diaľnice D1 či inej frekventovanej cesty. Panónska cesta, Slovnaftská, Dolnozemská či Karadžičova ulica sú tie najbežnejšie miesta, kde môže Bratislavčan naraziť na ponúkanie prostitúcie. Mnoho takýchto prícestných útočí napríklad na vodičov diaľkovej dopravy, ktorí neodmietnu menšie spestrenie niekoľko sto kilometrov dlhej jazdy.
Prostitúcia ako taká však celkovo znamená používanie svojho tela na sexuálne služby a mnohé krajiny majú názor, že človek nemôže byť predmetom obchodu a špeciálne nie na sexuálne služby. Mravnosť a morálku však vníma každý inak a preto je pokojne možné, že ty s podobnými praktikami súhlasíš a nech. Každý má právo si vybrať, či podobné služby využije alebo nie. Rovnako má každý na výber otázku, či chce podobné služby ponúkať. Takto asi argumentuje skupina, ktorá je proti legálnej prostitúcii, pričom veľkou časťou tejto skupiny je aj cirkev, ktorá je za absolútnu prohibíciu.
Skupina za prostitúciu zvyčajne argumentuje, že by mal mať človek plnú kontrolu nad vlastným telom. Človek je podľa nich predmetom obchodu neustále, či už ide o jeho psychickú výkonnosť, jeho zamestnanie, kde predáva svoje vedomosti, skúsenosti a schopnosti za mzdu či keď je obeťou marketingových taktík. Mnoho z týchto ľudí často schádza k vyhroteným a extrémnym neoliberálnym názorom.
Obe strany tak majú čo pridať do argumentovej bitky, no na rozsúdenie je tu predsa zákon, ktorý by mal všetky podmienky a okolnosti prostitúcie stanoviť. Či? Nuž, pravdou je, že žiadny slovenský zákon prostitúciu nezakazuje, no ani nepovoľuje. Je len spomenutá, a to v jediných dvoch odsekoch jediného zákona.
"Prostitúciou sa na účely tohto zákona rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súložou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom s dospelou osobou za odmenu."
odsek 1 § 132 Trestného zákona 300/2005 Z.z.
"Detskou prostitúciou sa na účely tohto zákona rozumie uspokojovanie sexuálnych potrieb iného súložou, iným spôsobom pohlavného styku alebo iným obdobným sexuálnym stykom s dieťaťom za odmenu alebo jej prísľub, bez ohľadu na to, či táto odmena alebo jej prísľub boli poskytnuté dieťaťu alebo tretej osobe."
Zákon teda prostitúciu nezakazuje, no ani nepovoľuje. Nazýva sa to tiež sivý stav alebo sivá zóna, patríme teda medzi krajiny, ktorých zákony prostitúciu ignorujú a neriešia ju. Stav to asi nie je najlepší, no ešte vyhrotenejšie je to napríklad v Českej republike. Je ti jasné, že Česko patrí na pornostránkach medzi spoľahlivých a častých dodávateľov obsahu. Brno, Praha, hranica s Nemeckom či Poľskom alebo hlavné ťahy najväčších medzinárodných ciest sú obľúbenými miestami obchodu so sexom.
Český Trestný zákonník však najprv v § 168 a § 401 oznamuje, že ľudia dostávajúcich iných ľudí do prostitúcie si posedia minimálne päť rokov. Ten, kto si prostitúciu objednáva, si podľa § 189 posedí šesť mesiacov až štyri roky, v prípade organizovaných skupín ide až o osem rokov. Posledná časť sa venuje prostitúcii ohrozujúcej mravný vývoj detí.
"Kdo provozuje prostituci v blízkosti školy, školského nebo jiného obdobného zařízení nebo místa, které je vyhrazeno nebo určeno pro pobyt nebo návštěvu dětí, bude potrestán odnětím svobody až na dvě léta."
Rovnako ako na Slovensku, aj v Česku je prostitúciu legálne prevádzkovať i nakupovať, pokiaľ zákazník svojho poskytovateľa "nepřiměje, nezjedná, nenajme, nezláka nebo nesvede k provozování" (ods. 1 § 189 40/2009 Trestní zákonník Sb.). Dobrovoľné ponúkanie vlastného tela je teda zrejme v poriadku. A podobne to funguje po celej Európe. Spojené kráľovstvo, Poľsko, Taliansko, Španielsko, Slovinsko, Bulharsko či Portugalsko majú zákony postavené na úplne rovnakom princípe - prostitúciu ignorujú.
Pokuty však niekedy aj tak nič neriešia. Napríklad ukrajinská legislatíva je o niečo tvrdšia a zakazuje ponúkanie prostitúcie, no trest predstavuje pokutu v sume ôsmich eur. Ruskí muži zákona zasa budú žiadať tridsať eur. Kresťanské balkánske krajiny, ako napríklad Chorvátsko, pokutujú neveľkou sumou 110 €. Práve Chorvátsko je dobrým príkladom toho, ako by prípadné tresty mohli vyzerať aj na Slovensku. Naše ekonomiky sú takmer rovnaké a ich výkonnosť je tiež porovnateľná. Chorváti síce v priemere zarábajú o 130 € viac, no dovoliť si môžu menej. Ich životná úroveň totiž tú našu nedosahuje.
Ak sa však presunieme do krajín, kde už začína vplývať islam, tresty narastajú raketovou rýchlosťou. Macedónske pokuty dosahujú 800 €, v Čiernej hore je to 1000 € alebo dokonca mesiac za mrežami. Tvrdý prístup však nasadzujú aj niektoré krajiny liberálneho západu. Island hádže nákupcov prostitúcie rovno na rok do väzenia, Francúzsko žiada 1500 €, Nórsko 2700 € alebo 6 mesiacov. Dokážeš si predstaviť regulovanú prostitúciu aj u nás? Ako by mala vyzerať?
