Mnoho vecí, bez ktorých si nevieme predstaviť život, je v Severnej Kórei zakázaných.
Severná Kórea na čele so svojím vodcom Kim Čong-unom je záhadná krajina, ktorá sa síce pomaly otvára turistom, no tí z nej odchádzajú s poriadne zmiešanými dojmami. Poniektorí sa netaja nočnými morami až depresiami, ktoré ich sprevádzajú aj vtedy, keď už sú dávno v bezpečí svojich domovov. Isto vieš, že mnoho vecí je v tejto krajine obmedzených alebo úplne zakázaných. Viacero mýtov, ktoré o tejto krajine kolovali, sa nakoniec ukázalo byť pravdivých. Toto je 20 vecí, ktoré sú v Kórei zakázané alebo výrazne obmedzené.
1. Modré rifle sa nenosia
U nás a vlastne, skoro v každej krajine na svete, úplne bežná záležitosť, až na Severnú Kóreu, kde sú modré džínsy výsostne zakázané. V tejto uzavretej krajine predstavujú symbol svetového imperializmu. Takže, ak denim, tak jedine čierny, a tým by sa mali riadiť aj zahraniční návštevníci.
2. Kreatívne účesy nepoznajú
Možno si si už aj ty prešiel či prešla tými najbláznivejšími vlasovými kreáciami vrátane farieb či strihov, no obyvatelia Severnej Kórey môžu o takomto niečom len snívať. V skutočnosti však zrejme ani len netušia, že nejaké kreatívne účesy vôbec existujú. V miestnych kaderníctvach je odporúčaných pár vhodných účesov pre mužov i ženy, no najčastejšie letia účesy podľa vzoru vodcu, ženy preferujú bob, s ktorým nič nepokazia. Ženy majú pritom povolených viac účesov ako muži - až 18, pričom páni si môžu vybrať z 10 účesov.
3. Obmedzená televízna ponuka
V Severnej Kórei sú len tri televízne kanály. Ľudia preto nemajú takmer vôbec na výber v tom, čo budú môcť sledovať. Aj toto obmedzené množstvo televíznych staníc má pritom svoje zákonitosti. Dve z nich sú k dispozícii len cez víkendy a tretiu možno sledovať len vo večerných hodinách.
4. Wi-Fi neexistuje
Mobilné zariadenia nemajú prístup ani do intranetu Kwangmyong, nie to ešte, aby mali Wi-Fi. Zakázané sú aj všetky medzinárodné webové stránky, bez toho, aby mal niekto vysoké postavenie, sa na ne bežný smrteľník nedostane.
5. Kondómy ani tampóny nedostať
V civilizovanom svete sa páry chránia pred počatím aj pomocou kondómov a veľa žien používa počas svojich dní tampóny. Naproti tomu, väčšina Severokórejčanov ani nevie, že nejaké kondómy vôbec existujú. Kedysi sa síce objavili na čiernom trhu, no nezaznamenali väčší dopyt. Nežné zástupkyne obyvateľstva zas nenájdu v obchodoch tampóny, miesto toho sú odkázané na tkaninu, ktorú je potrebné po použití poriadne opláchnuť.
6. Zákaz lokálnej meny pre turistov
Aj keď sú pre Kimov režim Spojené štáty nepriateľom, doláre mu absolútne nesmrdia. To je zároveň jedna z mien, ktorými sa môže v Kórei platiť. Ďalej sú povolené eurá, jüany či juhokórejské wony.
7. Paranoidný zákaz sušienok
Už je to pár rokov, čo svet obletela správa o tom, že Kimov režim zakázal malé čokoládové sušienky známe ako Choco Pies. Problémom je, že sušienky z Južnej Kórey sa stali mimoriadne populárnymi. Paranoidná vláda si však myslela, že kvôli tomu by mohli ohroziť režim, prípadne podporiť povstanie.
8. Bývanie prideľuje vláda
Nehnuteľnosti nie sú oficiálne na predaj, rozdeľuje ich vláda. A kým v iných krajinách, i u nás, na Slovensku, je úplne bežné, keď sa obyvatelia z dedín či iných miest sťahujú do hlavného mesta, Severokórejčania to majú zakázané. Na bývanie v hlavnom meste je potrebné výsostné povolenie vlády.
9. Zákaz fotografovať miestnych
O tomto zákaze si už isto počul, miestny ľud majú zahraniční turisti zakázané nielen fotografovať, ale aj oslovovať. V opačnom prípade čaká Severokórejčanov vážny rozhovor. Preto radšej pri hrozbe možnej debaty či záberu utečú.
10. Žiadny McDonald´s
Zrejme nie až taká prekvapujúca informácia. Kým inde nie je o „mekáče“ núdza, Severokórejčania netušia, že takýto fast food existuje. Ale aj tam sa uchytili aspoň stánky s tradičným kórejským jedlom, ktoré naberajú na popularite.
11. Coca-Colu v obchodoch nemajú
Ešte pred dvoma rokmi ju postrádali v obchodoch aj obyvatelia Kuby, v súčasnosti je zakázaná už len v Severnej Kórei. Dôvody, prečo je to tak, sú, ako inak, ideologické.
12. Hovory len v rámci krajiny
Keď sa hovorí o Severnej Kórei, našinec si medzi prvým predstaví aj to, že zbedačený ľud pod vedením Kim Čong-una nemá prístup ani len k mobilným telefónom. To však nie je celkom pravda, no hovory z lokálnej SIM karty do zahraničia sú prísne zakázané. Volať sa však nemôže ani cudzinom, ktorí sa v Severnej Kórei nachádzajú.
13. Žiadne medzinárodné lety
Keď sa hovorí v súvislosti so Severnou Kóreou ako o izolovanej krajine, tak to platí doslova. Občania tejto krajiny si nemôžu len tak kúpiť medzinárodnú letenku a odletieť niekam na dovolenku. Môžu však letieť do Pekingu alebo Moskvy, no len za účelom zarobenia si peňazí. A ak chcú miestni cestovať v rámci krajiny, napríklad za účelom návštevy príbuzných, potrebujú na to povolenie.
14. Bez horúcej sprchy
Čo je lepšie, ako prísť po náročnom pracovnom dni domov a dať si horúcu sprchu? Severokórejčania však môžu o takomto pôžitku iba snívať. Napokon, neexistuje tam ani ústredné kúrenie, miesto toho využívajú pece, kde si kúria drevom.
15. Náboženská literatúra sa nedá kúpiť
Niežeby bolo náboženstvo v Severnej Kórei zakázané, je však konkurenciou pre oficiálnu ideológiu čučche, čo je ekonomická doktrína, a prekladá sa aj ako absolútna sebestačnosť.
16. Kúpiť auto je skoro nemožné
Ak si už videl fotografie zo Severnej Kórey, iste si zaregistroval, že na cestách je tam akosi málo áut. Skutočne nejde o dopravný prostriedok, ktorý by si tam mohol len tak hocikto dovoliť. Podobne je to aj s bicyklami a ak už sa aj nájde šťastliec, ktorý vlastní auto alebo bicykel, tak tie musia byť označené registračnou známkou.
17. V knižniciach nie sú staré noviny
Nájsť v knižniciach noviny, ktoré boli vytlačené pred pár rokmi, je nemožné. Dennú tlač však ľuda nájdu v špeciálnych stánkoch na ulici, takže si ju nemusia ani len kupovať.
18. Vlastniť Bibliu je ilegálne
Kniha, ktorú si so záujmom prečíta i nejeden ateista, je však v Severnej Kórei symbolom západnej kultúry, takže jej vlastnenie je zaručeným spôsobom, ako si koledovať buď o väzenie, alebo prinajmenšom o veľké problémy.
19. Nikto nesmie preladiť rádio
Počúvanie rádia je v Severnej Kórei viac ako žiadané, priam povinné. Každá domácnosť musí mať naladenú vládou nariadenú frekvenciu, ktorú nikto nemôže vypúť.
20. Učitelia musia vedieť hrať na harmonike
Všetci učitelia sa museli naučiť hrať na harmonike hlavne v 90. rokoch minulého storočia. Harmonika je považovaná za ľudový nástroj a napokon - kto iný by hru na nej mal využiť najlepšie, ak nie práve učitelia, ktorí môžu svoje skúsenosti odovzdávať ďalším generáciám?
