Skam je skvelou voľbou pre všetkých, ktorí hľadajú nenáročný príbeh s veľkým posolstvom.
Kvalitných a pozerateľných tínedžerských seriálov je ako šafránu. Väčšinou sa tvorcovia uchyľujú k trápnym dialógom bez pointy, zlému výberu hereckého obsadenia a o herectve hlavných protagonistov tiež často nemôže byť ani reči. Nájsť preto dielo, ktoré dokáže po viacerých stránkach dostatočne zaujať, je pre mnohých divákov ťažkou úlohou. Naposledy som podobný úspech zaznamenal pri mnohým dobre známom britskom Skins. Preto, keď som sa po prvýkrát dozvedel o úspechu nórskeho seriálu Skam z autorskej dielne tamojšej štátnej televízie, bol som veľmi zvedavý, čo od neho môžem čakať. Severská kinematografia bola pre mňa odjakživa absolútnou srdcovou záležitosťou, a tak som si zo zvedavosti pustil prvý diel. A po ňom ďalší a ešte jeden. Jednoducho povedané - úplne som sa namotal a mohol som začať s poctivým binge watchingom. Ale poďme pekne po poriadku.
Na prvý pohľad sa Skam svojou zápletkou ničím nelíši od svojich seriálových kolegov. Partia tínedžerov navštevujúcich strednú školu zápasí so svojimi každodennými starosťami - láska, sex, alkohol, drogy, vzťahy. Popri tom sa pomaličky dopracuvávajú až k maturite a tradičnej nórskej slávnosti Russefeiring, kedy tento "úspech" oslavujú, nosia tradičné kroje a zdobia vlastný autobus, resp. dodávku, aby v rámci slávnostného sprievodu patrične vynikli. Na tomto mieste je ale potrebné zdôrazniť, že ide len o akési pozadie, pred ktorým sa odohráva všetko podstatné. Skam nemôžeme považovať ani za komédiu, ani za čistokrvnú drámu. Má z každého niečo, poctivo namiešané v akurátnom pomere.
To, čo ho robí výnimočným, je rozoberanie dôležitých spoločenských tém, ktoré sú ešte aj dnes nedostatočne odtabuizované. Servítku pred ústa si rozhodne nekladie, no pomerne nenásilne kritizuje generalizovanie ľudí podľa sexuálnej orientácie, vierovyznania či zdravotného postihnutia. Nikomu však svoj názor nepredkladá ako ten najlepší. Divák má možnosť uvažovať a vytvoriť si vlastný názor na každú z rozoberaných problematík. Celkom prirodzene to ústi k tomu, aké sympatie si postupom času vytvoríte ku tej-ktorej postave. Priestoru na to máte dosť - každá zo štyroch sérii sa venuje jednej osobe, pričom jej v mnohých oblastiach preniká hlboko pod kožu. Som si istý, že každý z vás sa v niektorej z nich nájde, a to je jeden z dôvodov, prečo Skam v priebehu dvoch rokov vysielania získal takú obrovskú priazeň.
Tvorcovia seriálu priniesli originálne dielo s rovnako nevšedným prístupom, pokiaľ ide o jeho tvorbu a propagáciu. V prvom radi musíme vysoko oceniť výber hercov. Všetci zahrali vzhľadom na svoj vek (menej ako 18 rokov) skvelo. Prirodzene, bez zbytočného pátosu či neuveriteľného správania sa. Slovenskí tvorcovia by sa svojimi severskými kolegami mohli rozhodne učiť - keď občas zazriem scény v niektorých našich slovenských televíznych projektov, urobí sa mi nevoľno (česť výnimkám). Pri sledovaní Skam som tento pocit nemal a v niektorých chvíľach som sa pristihol pri tom, že sledujem seriál a nie bežný dialóg dvoch pubertiakov kdesi na ulici. Všetky scény podčiarkoval veľmi vkusný a mimoriadne kvalitný soundtrack.
Pokiaľ ide o kvalitu jednotlivých sérií, prikláňam sa k názoru väčšiny. Prvá séria zďaleka neodhaľuje všetok potenciál príbehu, čo však dostatočne napráva druhá a jednoznačne najkvalitnejšia tretia séria. Posledná štvrtá séria, ktorou sa príbeh koncom júna tohto roku definitívne uzavrel, bola dôstojnou bodkou za príbehom mladých ľudí, ktorý určite mnohých chytí za srdce. A to aj napriek absencii výrazných dejových zvratov, špeciálnych efektov, krvi či odvážnych erotických scén. Niekedy stačí iba sila slova a dobrá chémia medzi postavami, aby sa vám dostalo poriadneho diváckeho zážitku. Hoci býva severská tvorba veľmi často temná, v tomto prípade sa budete najmä usmievať. A preto by ste si Skam rozhodne nemali nechať ujsť.
