Veľká Čína má iba jedno časové pásmo. No napríklad medzi krajinami Samoa a Americká Samoa je len 70 km, ale rozpätie medzi nimi je 24-25 hodín.
Zamysleli ste sa niekedy nad časovými pásmami? Na našom malom Slovensku to väčšinou nie je nutné, ak človek necestuje na východ od našej krajiny alebo západne aspoň do Británie či Portugalska. V rozľahlejších krajinách je však úplne normálne, že majú viacero časových pásiem. Snahou totiž je, aby 12:00 na poludnie bolo približne vtedy, keď je Slnko na oblohe najvyššie. V takom Rusku je časové rozpätie od východu až po západ dobrých 10 hodín, takže posúvať si čas je nápomocné. Časové pásma na Zemi však majú viacero zvláštností, o ktorých väčšina z nás zrejme netuší.
Časové pásma sú rozdelené približne podľa poludníkov. Nultý poludník pretína Greenwich v Londýne (čas GMT – Greenwich Mean Time; no oficiálne sa používa skratka UTC – Universal Time Coordinated). Na západ od neho čas ubúda (až po UTC -12) a na východ pribúda (po UTC +12). Na opačnom konci, medzi ruskou Kamčatkou a americkou Aljaškou (a južne od nich), sa tiahne tzv. dátumová hranica. Takže ak si niekto chce užiť silvestrovskú noc dvakrát, môže oslavovať na východe Ruska, vyspať sa, rýchlo sa premiestniť na Aljašku a môže žúrovať a vítať nový rok znova...
Čiara znázorňujúca dátumovú hranicu.
Spomedzi veľkých krajín sa časovým pásmam úplne vyhla Čína. Podľa rozlohy by na nej mohlo byť kľudne 5 rôznych časových pásiem (+5 až +9), avšak v Číne sa rozhodli, že budú mať všetci na hodinkách pekingský čas (+8). Kvôli tomu na západe krajiny vychádza ráno Slnko až po 10-tej hodine... Aj preto najvýraznejší časový posun medzi dvoma hraničiacimi štátmi je medzi Čínou a Afganistanom. Stretávajú sa tu časové pásma +4:30 a +8, čiže posun po prechode cez hranicu je o tri a pol hodiny.
A tu sme vlastne hneď pri ďalšej zaujímavosti. Na svete je pár krajín, ktorým žiadne z 25-tich časových pásiem nevyhovovalo a nachádzajú sa medzi dvomi z nich. Sú to Venezuela (-4:30), Irán (+3:30), Afganistan (+4:30), India so Srí Lankou (+5:30), Mjanmarsko (+6:30) a KĽDR (+8:30). Okrem nich sa k podobnému kroku uchýlili aj na východe Kanady, v niektorých malých ostrovných krajinách, ale najmä v Austrálií.
Tá má, aj kvôli viacerým ostrovom, až 9 rôznych časových pásiem. Ani nie až tak kvôli rozľahlosti, ako skôr kvôli štyrom polhodinovým pásmam a jednému malému štvrťhodinovému v dedine Eucla (UTC +8:45). Oficiálne majú aj v ňom čas +8, ale zhruba 200 ľudí sa proste rozhodlo, že bude mať na hodinách o 45 minút viac... Aby toho nebolo málo, obyvatelia v niektorých časových pásmach v Austrálii si v lete posúvajú čas na letný a v niektorých zase nie. A ešte jednu zaujímavosť má Austrália – ostrov Lord Howe Island je jediným miestom na svete, kde sa posúvajú hodiny na letný čas len o 30 minút. Ale to už snáď pri Austrálii ani neprekvapuje.
Podobne ako v austrálskej obci Eucla zaviedli štvrťhodinový posun aj v Nepále (+5:45) a na Chathamských ostrovoch Nového Zélandu (+12:45). Áno, tým pádom sa celkové časové rozpätie zemegule už zväčšilo. Z 24 hodín na 24 a trištvrte.
Ale neskončili sme. Poďme si tú hranicu ešte posunúť. Líniové ostrovy (Line Islands), ktoré sú súčasťou štátu Kiribati, sú v Tichom oceáne výraznejšie východnejšie ako pomyselná dátumová hranica. Tá nekopíruje presne 180° poludník, ako by sa čakalo. Rovnako ako časové pásma, aj dátumová hranica má iba približne zvislý smer. Východná časť Líniových ostrovov (napr. prekrásny neobývaný atol Caroline Island) sa nachádza východnejšie ako Havajské ostrovy, ktoré majú časové pásmo -10. Napriek tomu v tejto časti Kiribati používajú čas (+14). Presne tak, časové rozpätie medzi Havajom a týmito ostrovmi je rovných 24 hodín, čiže majú presne taký istý čas, ale iný deň.
Caroline Island.
Zájdime kľudne ešte do väčšieho extrému. Neobývaný ostrov – Howland Island patrí pod USA a nachádza sa západne od Havajských ostrovov. Aj neobývané ostrovy však majú časové pásma a tento patrí pod UTC -12. Napriek tomu, že sa nachádza asi 2000 km ZÁPADNE od Líniových ostrovov a malo by tam teda byť o približne 2 hodiny menej, v skutočnosti je tam o 26 hodín menej.
Poloha Líniových ostrovov, Havaja a Holwandovho ostrova.
Celkovo je však úplne jedno, koľko je hodín na nejakom neobývanom ostrove, vezmime si teda iný príklad. Obývaný ostrov Niue, patriaci pod Nový Zéland, má časové pásmo UTC -11. Absolútne časové rozpätie obývaného územia na Zemi je teda 25 hodín: od Niue (-11) po Líniové ostrovy (+14). V praxi to napr. znamená aj to, že v určitom čase máme na zemeguli nie len dva, ale až tri dátumy naraz. Na ostrove Niue môže byť trebárs piatok 23:30, vo väčšine sveta bude tým pádom sobota (na Slovensku 11:30) a na Líniových ostrovoch bude už Nedeľa 0:30.
Ostáva nám ešte podeliť sa o dôvod, prečo majú tieto ostrovy pásmo +14 a nie -10 a o jeden deň menej. Pred rokom 1979 bolo Kiribati rozdelené. Západná časť (Gilbertové ostrovy, UTC +12) patrila pod Britániu a východné časti (Phoenixské ostrovy UTC -11 a Líniové ostrovy UTC -12) pod USA.
Časové pásma v Oceánii.
Po zjednotení ostrovov a vyhlásení nezávislej republiky zjavne nebolo okamžite nutné zjednotiť čas pre celý štát. Ako sme spomínali, mnohé krajiny majú časových pásiem viacero. V Kiribati však ponechanie dovtedajších pásiem spôsobilo, že tam mali neustále dva dátumy súčasne. Rozdiel v hodinách činil 25 a 26 hodín. A tak sa preklopili na stranu Gilbertových ostrovov a bolo im pridelené časové pásmo +13 a +14. To sa ale stalo až v roku 1995, takže tam vyše 15 rokov mali dátumový chaos. A tak sa končí príbeh o vychýlení oficiálnej dátumovej hranice...
A ešte na záver: Najbližšie obývané územia, pomedzi ktoré dátumová hranica vedie? Sú nimi štát Samoa (UTC +13) a Americká Samoa (UTC -11) patriaca pod USA. V Samoe sa navyše prestavuje letný čas (čo je vzhľadom na blízkosť k rovníku vlastne nepochopiteľné), takže polroka je rozpätie medzi dvoma Samoami až 25 hodín. A to všetko na ostrovoch vzdialených od seba len 70 km!
