Tzv. "open problems" sú javy, nad ktorými sa vedci pozastavujú už dlhú dobu.
Deň čo deň v správach počúvame o pokroku vedcov v hľadaní nových liečebných metód, skúmaní vesmíru a podobne. Technológie, ku ktorým majú dnes odborníci prístup sú ďaleko pokročilejšie než tie, s akými museli pracovať vedci čo i len pred 20 rokmi. Napriek tomu sa však vo svete matematiky, fyziky, psychológie alebo biológie nájdu problémy bez riešenia. Sú to rôzne javy, o ktorých vysvetlenie sa pokúša odborná i široká verejnosť možno aj stovky rokov, no neúspešne. Tu sú niektoré z nich:
Guľový blesk
Ide o atmosférický jav vyskytujúci sa zvyčajne počas búrok. Vedci viacnásobne dokázali jeho existenciu, no problém prichádza pri jeho teoretickom objasnení. Raz za čas sa objavia správy o výskyte tejto záhady aj na Slovensku, napríklad v roku 2007 mal byť pozorovaný nad Petržalkou, o 6 rokov neskôr v Detve. Najaktuálnejší prípad z blízkosti nášho územia sa odohral v českých Morkovicích, kde počas silnej búrky v polovici augusta obyvatelia pozorovali veľkú ohnivú guľu. Zaujímavé na jave je, že niekedy je pozorovaný aj za slnečného počasia, do domov často vchádza cez komín a niektorí ľudia cítia pocit strachu a tlaku, i keď sa od neho nachádzajú vo väčšej vzdialenosti. Vzhľadom na jeho vlastnosti sa dá predpokladať, že niektoré pozorované UFO boli v skutočnosti guľové blesky.
Objekt môže mať niekoľko centimetrov až decimetrov, je guľovitého tvaru, pohybuje sa rôznymi smermi a rýchlosťou a zvyčajne zaniká výbuchom, no môže aj úplne kľudne. Sovietsky experimentálny fyzik, Pjotr Leonidovič Kapica, pozoroval guľový blesk a usúdil, že jav s takmer rovnakými vlastnosťami možno simulovať pomocou mikrovlnnej rúry a zapálenej sviečky. V roku 2006 zase vedci po experimentoch úspešne vytvorili jav veľmi podobný guľovému blesku pomocou elektrických výbojov na tenkej kremíkovej doske. Bohužiaľ, laboratórne vytvorené guľové blesky obvykle nemajú veľkú životnosť, a preto je ich skúmanie zložité. Skutočný pokrok nastal až v roku 2012, keď čínski vedci odpozorovali jeho optické spektrum.
Ťažký problém vedomia
Pojem zaviedol David Chalmers. Ide o filozofický problém, ktorý sa snaží objasniť prečo a ako je možné, že veci určitým spôsobom vnímame a vyvolávajú v nás nejaké reakcie, emócie. Veda dokáže zanalyzovať pozorované veci - vieme povedať, aké má vlastnosti, ako funguje - no nedokážeme vysvetliť, ako v nás vzniká určitý dojem. Tento fakt v podstate ukazuje na to, že vedomie obsahuje niečo za "hranicami vedy". Vedomie, čiže to, aké dojmy na nás ako pôsobia, tvorí taktiež hranicu toho, čo dokážeme popísať rôznymi metódami. Čiže hranice vedomia vytvárajú ostatné otvorené problémy. Pohľady a rôzne filozofie prinášajú na vedomie rôzne pohľady, no pre zatiaľ zostáva podstata vedomia záhadou - je to obrovská a zložitá téma vhodnejšia na samostatný článok.
Gaučový problém
Tí, čo nenávidíte matematiku, môžete rovno prestať čítať. "The moving sofa problem", alebo teda voľne preložené problém premiestnenia gauča, je matematický problém, s ktorým prišiel v roku 1966 Leo Moser. Otázka, alebo problém je teda takýto: "Aká je najväčšia plocha, aká môže byť premiestnená cez doprava zatočenú zákrutu v dvojdimenzionálnej chodbe o šírke 1 v 90-stupňovom uhle?" Povedali by ste si, že to nie je vôbec zložité. No najprv by sme si mali určiť, čo môžeme vôbec cez takúto chodbu premiestniť. Štvorček 1x1 by nemal byť problém. Takisto polkruh, ktorý by sa len "preklopil". Vedec Hammersley prišiel s riešením, ktoré sa zdalo byť správne. Výsledná plocha zaberala oproti obyčajnému štvorčeku až 1,57 jednotky. Vyzeralo nejak takto:
No po zložitých matematických výpočtoch prišiel vedec menom Gerver na riešenie, ktoré je ešte lepšie. Výsledná plocha, ktorú sa mu "podarilo" cez roh prepraviť bola veľká až 2,2195 jednotky, čo je značne viac, než predchádzajúce víťazné riešenie. Vyzerá nejak takto:
Syndrom náhlej smrti dojčiat
V skratke sa hovorí o SIDS, čo je z angličtiny prebraté "sudden infant death syndrome". Ide o nečakanú smrť dojčaťa, keď jeho predchádzajúci stav absolútne nenapovedal tomu, že by sa malo niečo stať. Taktiež aj pri pitve sa nepodarí zistiť príčina úmrtia. Na 1000 detí sa SIDS objaví u 0,22 jedinca, no častejšie sa toto náhle úmrtie deje chlapcom. Už dlhé roky je tento syndróm známy, väčšinou sa však predpokladalo, že sa dieťa udusilo po priľahnutí matkou. Dnes vieme, že to tak nie je - príčina smrti je naozaj neznáma. Je mnoho faktorov, ktoré môžu zvyšovať alebo naopak znižovať pravdepodobnosť výskytu SIDS, no iba štúdia z roku 2005 ukázala čiastočné riešenie. Ak dáte dieťaťu dudlík tak bude spať ľahším spánkom a v prípade, že by sa cítilo nepríjemne, zobudí sa a začne plakať.
Prečo snívame?
Snívame, máme vedeckú disciplínu, ktorá sa snami zaoberá, no ešte stále nevieme, aký je ich význam. Sen je zážitok obrazových, zvukových a iných zmyslových vnemov. Zaujímavé na ňom je práve to, že v nás môže vyvolať emócie od tých najradostnejších až po najhoršie. Snívajúci obvykle nad snom nemá kontrolu, pokiaľ sa nejedná o tzv. "lucidné snívanie", kedy si človek uvedomuje, že sníva. Vedci veria, že ľudia snívajú približne rovnako často. Práve pre fantastický charakter snov vznikli mnohé výkladové snáre snažiace sa pochopiť to, čo počas spánku vidíme. V skutočnosti sa však stále neurčilo, či majú sny racionálny alebo iracionálny základ. Negatívom však stále pre mnohých ľudí zostáva, že väčšinu z nich zabúdame hneď po prebudení. Fenoménom taktiež zostáva častá prepojenosť reality so snením, napr. keď počujeme zvoniaci telefón aj v sne, alebo vykonáme potrebu počas sna a zrazu sa ráno zobudíme s mokrou posteľou.
Aké sú podľa vás ďalšie nevysvetliteľné javy?
