Rozhodol sa vziať spravodlivosť do svojich rúk.
Aj keď za posledné obdobie medzi Slovákmi najviac rezonoval starší prípad Ladislava K. z Košíc, ktorý pri McDonald's odpálil bombu, nemožno povedať, že by sa jednalo o prvý bombový útok na Slovensku. Napriek tomu, že duševne chorý Košičan bol prvý obžalovaný z terorizmu, približne pred 40 rokmi na Slovensku prebehol útok definovateľný ako teroristický. Na následky teroristických útokov zomrelo v roku 2016 vo svete niečo cez 25 tisíc ľudí, a preto netreba brať toto číslo nejak ľahkovážne. Aká je však definícia terorizmu? Kedy možno útok označiť za teroristický?
Definícia z Wikipédie znie asi nejak takto: "Terorizmus je definovaný ako súhrn antihumánnych metód hrubého zastrašovania politických odporcov hrozbou sily a užitia rôznych foriem násilia. " A presne tak sa dá označiť útok z roku 1973, keď sa invalidný dôchodca Ondrej Chámovský pokúsil pomstiť vtedajšej vláde za to, že mu nezaplatila odškodné. Útok, bohužiaľ, nezostal bez zranených, ako to bolo v prípade košického útočníka.
V roku 1961 utrpel Ondrej vo vtedajšom závode Hydrostav úraz hlavy. Ten sa mu stal pri páde zo stožiaru elektrického vedenia. Následne nebol schopný sústavnej práce a za tento incident sa dožadoval odškodnenia. Namiesto týchto peňazí sa dočkal vyhadzovu - ten prišiel v roku 1963. O dva roky na to sa rozhodol požiadať o invalidný dôchodok, no ani s jeho výškou nebol spokojný. Stále chcel viac a viac, až prišiel osudný rok 1973. Ondrej si vypočítal, že na odškodnom mu je štát a podnik dlžný približne 300 000 Kč. A preto si pre tieto peniaze 16. januára 1973 prišiel priamo na ministerstvo spravodlivosti. Bol rozhodnutý odpáliť sa, ak mu "dlh" nevyplatia.
Do kancelárie sekretariátu ministerstva spravodlivosti v tento deň vstúpil muž, asi 45-ročný, v opotrebovanom kabáte s roztrasenými rukami. Cez rameno mal modrú tašku, v ruke držal spínač. Jediné, čo chcel, je porozprávať sa s vtedajším ministrom spravodlivosti Pavlom Királym. Sekretárka mu povedala, že minister je zaneprázdnený a nemôže s ním hovoriť. Ondrej sa však nedal odradiť a vtrhol do kancelárie vedúceho sekretariátu Ota Štepničku v domnienke, že sa jedná o ministra. Vyzval ho, nech sa oblečie a ide s ním. Približne o tomto čase do miestnosti vbehol osobný vodič ministra Dezider Belko. Toho taktiež Ondrej vyzval k tomu, aby išiel s ním. Vedúcemu sekretariátu a osobnému vodičovi ministra už dochádzalo, že muž je ozbrojený, keďže celú dobu nedal ruku von z tašky.
Sekretárke sa podarilo skontaktovať ministra spravodlivosti a ten povolal jednotky Verejnej bezpečnosti, aby okamžite prišli na miesto incidentu. Medzitým sa útočník dvom zadržaným mužom predstavil a vysvetlil im, čo požaduje - odškodné 300 000 Kč za uplynulých 12 rokov. Vodič preto navrhol cestu na mestský súd, aby tento konflikt vyriešili priamo na mieste. Dodal však, že musia počkať na služobného vodiča, s čím Ondrej Chámovský súhlasil, keďže nevedel, akú pozíciu Belko zastáva. Vďaka tomu získali čas. Po chvíli došli Chámovskému nervy a rozhodol sa dať im ultimátum - keď do 10 minút nikto nepríde, odpáli výbušninu. Preto sa vedúci sekretariátu pokúsil riešiť jeho problémy.
Práve v týchto chvíľach, približne pol hodinu od telefonátu sekretárky, do budovy ministerstva spravodlivosti prišli štyria príslušníci Verejnej bezpečnosti. Ani jeden z nich nebol školený na podobné situácie. Sekretárka ich zaviedla priamo za ministrom a spolu sa vydali smerom ku kancelárii, kde sa celý ozbrojený konflikt odohrával. Minister neuvážene prebral velenie a chcel do dverí vtrhnúť prvý, na čo ho jeden z členov jednotky odstrčil a vošiel dnu. Krátko pred jedenástou hodinou sa ozval mohutný výbuch.
Vodič Dezider Belko a zasahujúci strážmajster boli ťažko zranení. Útočník Ondrej Chámovský na mieste zomrel - odtrhlo mu hlavu. A vedúci sekretariátu Oto Štepnička zahynul tiež. Ten, čo mohol tento incident celý vyriešiť - minister spravodlivosti - svojím nerozvážnym a prehnane sebavedomým konaním vyprovokoval Ondreja Chámovskému k útoku, aký nemal obdobu. Bolo to obrovské zlyhanie, o ktorom sa nemal nikto dozvedieť.
Prípad bol označený ako "Teror na ministerstve spravodlivosti" a bol odovzdaný zložkám Štb, ktoré mali zisťovať súvislosti s vtedajšími útokmi v Londýne. Nič sa nezistilo, no vzhľadom na závažné zlyhanie bezpečnostných zložiek zostal prípad utajený pred verejnosťou.
