Do machinácií bol zapletený aj najznámejší pár na odhaľovanie paranormálnych javov - Ed a Lorrein Warrenovci.
Po celom svete sa nachádzajú viac či menej známe strašidelné domy, o ktorých kolujú najrôznejšie mýty a povery. Väčšinou však ďaleko prekračujú skutočnú realitu. Podivné zvuky a presúvajúce sa predmety, prípadne stále sa otvárajúce dvere či okná sa tak v mnohých prípadoch dajú racionálne objasniť. Keď sa však do niektorých amerických „obľúbencov“ pustí Hollywood s cieľom zarobiť čo najviac, vyzerá to potom tak, že daný dom vyzerá ako vražedná kolíska, v ktorej je nemožné prežiť čo i len jednu noc. Príbeh na Ocean Avenue pozná azda každý fanúšik hororu. Mediálne rozšírený najmä ako „Horor v Amityville“ mal veľa zástancov a ešte viac skeptikov.
23-ročný Ronald DeFeo vbehol 13. novembra 1974 do baru so slovami: „Potrebujem pomoc, moji rodičia boli zastrelení!“ Tú noc mala domom otriasť séria šiestich výstrelov, ktoré spôsobili rodine DeFeových smrteľné zranenia. Chladnokrvné vyčíňanie prežil len jeden – Ronald DeFeo. K činu sa čoskoro priznal, no svoje výpovede často menil a dodnes je v prípade viacero nejasností. Naviac tvrdil, že ho k onomu činu naviedli hlasy, ktoré v dome (v hlave?) počul. Na celom prípade však nedáva zmysel jedna podstatná vec. Ako mohol mladý DeFeo zastreliť šiestich členov rodiny jedinou puškou kalibru .35 Remington bez tlmiča, keď bolo preukázané, že piati z neskorších obetí spali vo svojich posteliach? Hore mala byť len Ronaldova sestra Dawn. Inak povedané, po prvej rane z tejto loveckej pušky mal byť celý dom na nohách, no nebol. Všetky spiace obete boli navyše nájdené v takmer rovnakej polohe, teda na bruchu.
Dom prešiel viacerými rekonštrukciami a dnes vyzerá takto. Ikonické okná v tvare poloblúkov boli prestavané.
Touto udalosťou však vyčíňanie v Amityville na Long Islande ani zďaleka nekončí. Prípad naplno otriasol médiami až po nasťahovaní sa ďalších nájomníkov. Tými bola rodina Lutzových, ktorá sa do domu nasťahovala v roku 1975. Mladomanželia George a Kathy hľadali krátko po svadbe domov, kde by sa mohli spolu so svojimi tromi deťmi usadiť. Hovoríme o 9-ročnom Danielovi, 7-ročnom Christopherovi a 5-ročnej Missy, ktorých do vzťahu priviedla Kathy. Čerstvá rodinka mala tiež psa Harryho (isto si naňho spomínate z filmu). Do oka im udrel priestranný a zachovalý dom postavený v roku 1924 v malom mestečku Amityville ležiacom asi hodinu od New Yorku. Cena 80 tisíc dolárov za veľkú, históriou nabitú nehnuteľnosť na predmestí v nich vyvolávala až pocit rozpačitosti. A hneď pri prvej prehliadke sa onen pocit ukázal ako oprávnený. Realitný maklér ich bol zo zákona nutný oboznámiť o udalostiach, ktoré domom pred necelým rokom otriasli. Vyvraždená rodina ich napokon od kúpy domu neodradila, no vydržali v ňom len 28 dní.
Správa z osudnej noci v novinách
Ronald DeFeo Jr.
Okamžite po nasťahovaní sa mladomanželia rozhodli dom posvätiť miestnym farárom. I keď neboli silní veriaci, mali za to, že prítomnosť farára pomôže ako domu, tak samotnej rodine. Po jeho príchode na miesto sa však začali diať podivné veci. Ako keby dom proti farárovi protestoval a snažil sa ho vyhnať von. Tomu sa mali navyše na rukách objaviť pľuzgiere pripomínajúce stigmy. Aspoň tak to neskôr tvrdili manželia. Zakrátko sa mali Gorge a Kathy dozvedieť ďalšiu nemilú novinu. Na pozemku, kde dom stojí, sa malo nachádzať akési bližšie nešpecifikované zariadenie, kam boli odkladaní umierajúci a psychicky chorí indiáni. Kathy popritom v noci prenasledovali nočné mory z vražednej noci Ronalda DeFea. Ráno sa budila s opuchmi na krku. George mal naproti tomu iný problém. Veľmi ťažko zaspával a i keď zaspal, budieval sa v čase, keď bola rodina DeFeovcov brutálne vyvraždená – medzi treťou a 4. hodinou rannou. Podľa výpovedí rodičov ani deťom sa tajuplné okolnosti nevyhli. Všetky tri sa zvykli zobúdzať presne na polohe, v ktorej boli ich predchodcovia zabití. Zvláštne pachy a neustále sa presúvajúci nábytok už boli len špičkou ľadovca. Poslednou kvapkou bolo objavenie zastavanej červenej miestnosti v suteréne. Po mesiaci v dome hrôzy sa tak rodina Lutzových zbalila a už sa nikdy nevrátila.
Rodina Lutzových
Prípad sa čoskoro stal mediálnym bestsellerom, no tak, ako pritiahol pozornosť mnohých „odborníkov na slovo vzatých“, vyslúžil si aj obrovskú pozornosť racionálne mysliacej verejnosti a mnohých skeptikov. Prvé podozrenia padali na samotné podivuhodné incidenty z onoho domu, ktoré sa až náramne podobali na tie z filmu Exorcista. Ten bol totiž uvedený do kín v roku 1973 a okamžite sa stal kasovým trhákom. Štipka inšpirácie bola okamžite zrejmá. Duchovný otec na nápor kritikov taktiež potvrdil, že náhle sa objavujúce stigmy a besniace roje múch nie sú tak úplne pravda. Jim a Barbara Cromarthyovi, ktorí dom kúpili po Lutzových, všetky strašidelné historky odmietli a trvali na tom, že v dome sa nič podivuhodné nedeje. Presúvajúci sa nábytok, stále sa otvárajúce okná a nočné mory boli tak okamžite vyvrátené. Tvrdenia o umierajúcich indiánoch na pozemku boli taktiež vyvrátené, o čo sa postarali miestni vodcovia indiánskej komunity. Navyše ani vyššie spomenutá červená miestnosť sa v suteréne nenachádzala. Príbehu sa aj napriek tomu ujal Hollywood a viacerí spisovatelia, ktorí chceli stoj čo stoj zarobiť na fiktívnom príbehu obrovské milióny. A to sa aj podarilo. O hrôzostrašnom dome v Amityville vzniklo už viac ako desať filmov a celý rad knižných titulov. Ostatne, neskôr aj sám DeFeo priznal, že príbeh ako z hororu si vymyslel spolu s Lutzhovými pri pití alkoholu. Lutzových ciel bol teda jasný, zarobiť čo najväčšie množstvo peňazí a trochu sa zviditeľniť. A to sa im aj vyplnilo. Jediné, čo je tak v prípade strašidelného domu v Amityville skutočné a pravdivé, je vražda rodiny DeFeovcov.
