Perfect Strangers je počin, ktorý možno mnohým vráti chuť pozerania neznámych filmov.
Posledný rok s filmami nie som až taký veľký kamarát. Seriály sa z nejakého dôvodu stali mojou alfou a omegou a okrem kino noviniek a pár povinných jázd som sa nedokázal prinútiť pustiť si niečo iné, staršie či menej známe. Včera som sa však odhodlal a výsledok ma nesmierne prekvapil a zároveň potešil. Natrafil som totiž na minuloročnú taliansku tragikomédiu Perfect Strangers (Dokonalí cudzinci). Pri takomto názve by vás asi nenapadlo, že snímka bude o 7 dobrých priateľoch, ktorí sa zídu na spoločnej večeri. Počas nej sa rozhodnú, že si vyložia svoje mobilné telefóny na stôl, pričom každý hovor bude na hlasitý odposluch a smsky sa budú čítať nahlas. Samozrejme, nikto okrem nich o tom nevie. To, čo nasleduje, otriase ich priateľstvami, ktoré trvajú celé desaťročia a ranu pod pás dostanú aj manželstvá.
A v tom tkvie sila tohto talianskeho klenotu, ktorý ste mohli vidieť aj v slovenských či českých kinách (ako ktorých, že). Aj keď vám je jasné, že postavy nečaká nič dobré a pravdepodobne sa dočkáte dôkazov o nevere, avšak na to, čo príde, vás nepripraví nik. Dej začina pozvoľna, postupne sa zoznamujeme s jednotlivými párikmi, vedú sa dlhé dialógy a z obrazovky sa na vás lepí pohodová priateľská atmosféra s pár podpichnutiami a vtipmi. Akonáhle však začne počúvanie súkromných hovorov a čítanie sms správ, atmosféra hustne a zvyšuje sa napätie, rovnako ako nervozita niektorých ľudí za stolom. Vtipné hovory striedajú smutné, ba až šokujúce zvraty. Behom nich sa postavy krásne vyprofilujú a aj ten, ktorý sa vám zo začiatku nebude javiť sympaticky, si k vám nájde cestu v zdrvujúcej poslednej tretine, kedy postavy odkrývajú svoju pravú tvár. Každý máme svoje tajomstvo, no zhoda náhod chcela, že tie najtemnejšie vyplávali na povrch behom 3 hodín a zapríčinili niečo, čo sa už nedá napraviť.
Neuveriteľne silná, vtipná a podmanivá ľudská sonda odkýva častokrát prehliadanú pravdu o súkromí, jeho strate kvôli najnovšým technologickým výdobytkom a hlavne o sile priateľstva. Navonok pesimistická snímka s veľmi smutným, no zároveň aj trochu melancholickým finále vo vás vzbudí rôzne pocity, ja však dúfam, že sa medzi nimi nájdu aj pozitívne. Dopomáha tomu pointa a fakt, že aj keď pred svojimi blízkymi a milovanými schovávate nejaké tajomstvo, neznamená to, že si váš vzťah nevážite a danú osobu nemilujete.
Pochváliť musíme v prvom rade hercov. Dlhé dialógy zvládajú s bravúrou a pôsobia prirodzene, až by ste povedali, že sú priateľmi aj v skutočnom živote. Sú vtipní, rázni a vôbec nevybočujú z tempa. Za to môže aj pán režisér Genovese, ktorý vám za hodinu a pol rozpovie úžasný príbeh. Krátka stopáž nedovoľuje scénam vyznieť hlucho a taktiež sa stará o rýchly spád udalostí (hlavne jadro a záver ponúknu momenty, ktoré vami priam zatrasú), takže o nude nemôžeme ani len premýšľať. Brilantne napísaný scenár sa pretavil v minimalistické dielo hodné pozornosti miliónov divákov. Bohužiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou sa k nemu dostane len málokto.
Režíroval Paolo Genovese. Ide o jeho 11. film behom 15 rokov (prvý natočil v tridsaťpätke), pričom niekoľko z nich si aj napísal (ako napríklad Úplných/dokonalých cudzincov. A aj keď mi jeho meno niečo hovorí (tuším sa však v Taliansku nachádza veľa jeho menovcov), včera som videl len jeho prvý počin. Pravdepodobne sa to už čoskoro zmení, dovtedy budem dúfať, že to najlepšie zo seba nedostal práve pri Perfect Strangers. Nie, že by to nestačilo, ale po tomto filme chcem jednoducho viac. Perfektne gradované napätie, skvelí herci, žiadne slabé miesta a dokonalá konverzačka, ktorá vás opantá svojimi dusnými témami, zároveň vás však rozosmeje, pobaví a zaujme originálnym námetom. Viac vedieť nepotrebujete a trailer taktiež vynechajte. Najlepšie bude, keď si tento film jednoducho pustíte. 10/10
