Slovenská verzia Oscarov sa blíži a vďaka jednoduchému hlasovaniu sa môžeš aj ty dostať medzi domácu hereckú elitu na slávnostné odovzdávanie cien.
Nie je taká stará ako Cena Akadémie či Zlatý Glóbus, nepozná ju každý tak, ako Českého leva, no slovenský film ju potrebuje. Reč je o národnej filmovej cene Slnko v sieti, ktorú od roku 2004 (nultý ročník) udeľuje Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA). Od roku 2006 sa ceny odovzdávajú v klasických súťažných kategóriách (počas nultého ročníka bola udelená iba čestná trofej) a slávnostný galavečer spolu s vyhlásením víťazov mohli fanúšikovia domácej tvorby vidieť každé dva roky v priamom prenose. Toto opatrenie bolo úplne logické, keďže naša kinematografia nedokázala vyprodukovať toľko snímok, ktoré by mohli ročne bojovať o tieto ceny. Ako ale povedal pán Milan Lasica pri minuloročnom udeľovaní ceny pre najlepšiu herečku, ktorú si prevzala Emília Vášáryová: „Slovenský film vstal z popola.“ A mal pravdu. Prvýkrát v histórii udeľovania sa tak stalo, že ceny sa budú odovzdávať po roku. Aby toho ale nebolo málo, SFTA sa rozhodla ešte viac priblížiť samotným divákom a dáva im jedinečnú možnosť vybrať si, ktorý hraný a dokumentárny film získa Divácku cenu Slnko v sieti. Po ukončení hlasovania 1. apríla SFTA vyberie trojicu šťastlivcov a každého z nich odmení DVD kolekciou slovenských filmov a dvomi lístkami na slávnostné odovzdávanie filmových cien, ktoré sa uskutoční 7. 4. 2017 o 20:25 v Starej tržnici v Bratislave.
My vám dnes v stručnosti predstavíme deväť hraných filmov, za ktoré môžete hlasovať a o týždeň dáme priestor zase dokumentom bojujúcim o vaše sympatie. Je veľká pravdepodobnosť, že časť z vás bude mať výhrady k tomu, prečo medzi nominovanými nájdeme aj české snímky, no vysvetlenie je viac než jasné a logické. Väčšina českých projektov je z určitej časti financovaná formou koprodukcie so slovenských peňazí, rovnako ako drvivá časť našich filmov je napumpovaných českými financiami, nehovoriac o vzájomnej účasti hercov, producentov a vlastne osôb v každej sfére potrebnej pri tvorbe. Tým pádom snímky spĺňajú štatút cien Slnko v sieti a preto za ne môžete aj vy hlasovať. Poďme sa teda pozrieť na abecedne zoradené nominované projekty. Zahlasovať za ne potom môžete na tomto odkaze.
Agáva, réžia - Ondrej Šulaj
Meno Ondreja Šulaja je viac než v režisérskych známe v kruhoch scenáristických. Takmer 10 rokov prešlo od snímky Muzika, za ktorú získal Slnko v sieti za najlepší scenár a odvtedy bol Šulaj pomerne málo aktívny. Keď teda prišlo oznámenie o nakrúcaní Agávy, kde mimochodom tento tvorca režijne debutuje na filmovom plátne (vo veku 65 rokov!), očakávania boli nemalé. Dej sa odohráva v horúcom lete roku 1947, kedy do malého juhoslovenského mesta prichádza staviteľ Hampl so svojou mladou manželkou Naďou. Jej pozornosť zaujme rovnako mladý učiteľ Daniel Orešanský. Naďa je spočiatku rozhodnutá nepodľahnúť Danielovej charizme, no horúce leto a božská vôňa rozkvitajúcej agávy všade navôkol jej všetko komplikujú. Keď agáva nečakane po tridsiatich rokoch konečne zakvitne, rozkvitá aj samotná Naďa.
Anjel Pána 2, réžia - Jiří Strach
Originálny, vtipný a prekvapivo lepší než prvý diel, taký je Anjel Pána 2. Petronel stále pracuje pri nebeskej bráne, ale je presvedčený, že by si zaslúžil lepšiu službu. Jeho večný pokušiteľ, čert Uriáš, začne Petronela nabádať. Stačí utrhnúť jabĺčko zo stromu poznania a bude vedieť to, čo vie len samotný Pán Boh. Ich pokus skončí neslávne. Po vzájomnom prekáraní sa im vzácne ovocie z rajskej záhrady skotúľa až na Zem. Anjel s Čertom musia zostúpiť medzi ľudí, nájsť jablko a najneskôr do nasledujúceho rána ho doniesť späť. Snímka síce na odovzdávaní Českých levov úplne prepadla a nepremenila ani jednu nomináciu zo šiestich, môžete to byť práve vy, kto jej dá svoj divácky hlas.
Červený kapitán, réžia - Michal Kollár
Kriminálke na motívy viacerých kníh Dominika Dána sme na našom webe venovali pomerne veľké množstvo priestoru, keď sme vám okrem klasickej recenzie priniesli aj nadmieru zaujímavý článok o vizuálnych efektoch, ktoré dokázali Bratislavu vrátiť spať do krutých komunistických čias. Dej hovorí o mladom detektívovi Richardovi Krauzovi z oddelenia vrážd, ktorý si už vyslúžil uznanie kolegov tým, že veľkou mierou stál za dolapením najznámejšieho porevolučného sériového vraha - „Beštie“ Riga. Jemu to ale nestačí. Keď počas posledného leta Česko-Slovenska robotníci na cintoríne odkryjú telo s klincom v lebke, zacíti ďalšiu príležitosť. Napriek varovaniam sa vydáva pátrať po Červenom kapitánovi, niekdajšom expertovi na finálne výsluchy v ŠtB. A kým tvrdohlavo ide za svojim, okolo neho začínajú pribúdať mŕtvoly.
Já, Olga Hepnarová, réžia - Tomáš Weinreb, Petr Kazda
Čiernobiela snímka o poslednej žene, ktorá dostala v Československu trest smrti kvôli zabitiu ôsmych ľudí prichádzala do našich kín ovešaná mnohými pozitívnymi ohlasmi. S o to väčšími očakávaniami sme sa v reakcii nevedeli dočkať, ako na nás film zapôsobí. Všetko podstatné sme si povedali v našej recenzii, no klamali by sme, keby povieme, že sa nám nepáčil. Sugestívny, dramatický príbeh o mrazivých dôsledkoch spoločenského marazmu v období relativizácie základných mravných hodnôt v Československu je inšpirovaný autentickými tragickými skutočnosťami, takže nečakajte nič iné, než vyobrazenie krutej pravdy.
Masaryk, réžia - Julius Ševčík
Snímka ovešaná dvanástimi Českými levmi má nemalú šancu zabojovať aj u nás. Vo filme uvidíme životnú cestu syna Tomáša Garrigua Masaryka, Jana, ktorého stvárnil skvelý Karel Roden. Ten prežil život bohéma, miloval ženy, hudbu, veľká gestá i veľké zápasy. Vo vnútri jeho srdca a duše bojovala nespútanosť extravagantného umelca s morálkou a povinnosťou úradníka a diplomata. Môžeme povedať, že jeho najväčším súbojom v živote bol práve ten sám so sebou, keďže do cesty sa mu postavili nielen drogy, ale i psychické problémy, ktoré spôsobili, že sa na istý čas úplne odmlčal a obchádzal diplomatické kruhy. Smrť sebadeštruktívneho Jana Masaryka je dodnes zahalená tajomstvom. Mnohé tajomstvá sa však skrývali aj v jeho živote a práve tie odhalí táto ambiciózna snímka.
Pirko, réžia - Lucia Klein Svoboda, Petr Klein Svoboda
Martina alias Shakira vyrástla v detskom domove. Deň osemnástych narodenín je pre ňu vstupenkou do vysnívaného života. Vchádza doň s pár peniazmi v obálke, amuletom od kamarátky na krku a hlavou plnou naivných predstáv. Jej láska z decáku, Roman, ju vo veľkomeste, do ktorého mala namierené, zatiahne do svojráznej partičky a predá ju pasákom. Násilie, zneužívanie, drogy, bezmocnosť... Potom konečne útek. A nádej. Martina s obdivuhodnou urputnosťou bojuje o svoju šancu na šťastie. Nakoniec ho nájde tam, kde by to asi málokto čakal. Snímka sa dostala do povedomia mladých hlavne skrz emotívny singel, o ktorý sa postaral Rytmus (viac v článku tu).
Rodinný film, réžia - Olmo Omerzu
Ocenenie za umelecký prínos z prestížneho Medzinárodného filmového festivalu v Tokiu rozhodne nie je málo. Sledovať budeme slobodu dvoch detí, ktorých rodičia odídu na niekoľko dní na dovolenku. Brat si so sestrou vcelku užívajú, do bytu si vodia kamarátov i priateľky a flákajú školu, až kým to všetko nezistí ich strýko. Ten sa o nich rozhodne postarať a urobiť tvrdý stop bezbrehému zabávaniu. Deti sa majú čoskoro pripojiť k rodičom na dovolenke, no tí sa akosi neozývajú a začína pátranie po stratených dovolenkároch, ktoré preverí pevnosť rodinných vzťahov. Režisér Olmo Omerzu sa pri písaní scenáru inšpiroval skutočnou udalosťou, so štábom odcestoval k moru a priniesol nám citlivý, úsmevný snímok so skvelým Rodenom v hlavnej úlohe.
Stanko, réžia - Rasťo Boroš
Žánrová snímka scenáristu a debutujúceho režiséra Rasťa Boroša vznikala tri a pol roka a nakrúcala sa prevažne v pôsobivých talianskych mestečkách. Okrem Petra Kočana hrajú vo filme samí neherci, Slováci aj Taliani. Film je svojou témou univerzálny, je príbehom dvoch ľudí z okraja spoločnosti, ktorých spojí náhoda a cesta za šťastím. Stanko si roky snaží zarábať na talianskych farmách. Klamstvá a nedodržané sľuby ho však dohnali do situácie, že mu už nikto nechce požičať peniaze. Od bývalého chlebodarcu Paola dostane poslednú šancu. Previezť dievča zo Slovenska do Talianska.
Učiteľka, réžia - Jan Hřebejk
Posledným filmom na našom zozname je ospevovaná dráma so Zuzanou Mauréry v hlavnej úlohe. Príbeh sa odohráva v roku 1983 v jednej z mestských základných škôl. Riaditeľka sa stretáva s rodičmi detí jednej z tried. Snažia sa nájsť spôsob, ako sa zbaviť učiteľky, ktorá celú inštitúciu ohrozuje. Bezdetná vdova po ruskom armádnom dôstojníkovi sa totiž manipuláciou a vydieraním snaží získať benefity pre svoje blaho na úkor rodín svojich žiakov. Vyhliadne si rodiča, o ktorom vie, že pracuje na vysokopostavenom mieste a snaží sa z toho vyťažiť. Ak rodič odmietne pomôcť učiteľke, môže si byť istý, že na to doplatí.
Pevne veríme, že väčšina z vás medzi snímkami našla aj svojho minuloročného obľúbenca, za ktorého je ochotná zahlasovať. Urobiť tak môžete až do 31. marca. Po kliknutí na tento odkaz sa dostanete priamo na web SFTA, kde rovno nájdete formulár na hlasovanie. Aký máte názor na nominované snímky? Videli ste všetky? Diskusia je vaša.
