VR aplikácia na skúmanie ľudského tela pochádza zo Slovenska a je jedinou svojho druhu na svete. Všetko zásluhou Tomáša Brngála a jeho tímu.
Než vôbec dosiahol úspech so svojim tímom, bol len obyčajným študentom. Cestu si vyšliapal sám a virtuálna realita sa mu zapáčila natoľko, že vďaka odhodlaniu dnes stojí za jedným z najúspešnejších startupov zo Slovenska. Nekončí to však len pri využití v medicíne. Tomáš Brngál ako spoluzakladateľ startupu Virtual Medicine prišiel s nápadom, ako rozobrať ľudské telo do posledného detailu. Vyslúžil si uznania či ceny, ale to všetko prezradí už on sám.
V úvode ťa poprosím, aby si nám predstavil seba a svoju skupinu, čomu sa venujete?
Čaute všetci, moje meno je Tomáš Brngál, minulé leto som úspešne dokončil štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už ako študenti sme spolu s mojím parťákom Milošom Svrčkom začali vyvíjať VR aplikáciu primárne pre medikov a doktorov, ale je to vlastne produkt pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o ľudské telo.
Založili sme startup VIRTUAL MEDICINE - jadro tímu sa momentálne skladá z 12 ľudí (spolu s dobrovoľníkmi je nás 17) a naša aplikácia Human Anatomy VR je momentálne sťahovaná a používaná desiatkami tísic ľudí v 149 krajinách sveta. Baví nás to, čo robíme a tešíme sa, že uľahčujeme (nielen medikom) pochopiť priestorové usporiadanie anatomických štruktúr v ľudskom tele.
Framework, ktorý sme za viac ako tri roky vyvinuli, dokážeme aplikovať na všeličo. A to, čo vieme urobiť s ľudským telom, vieme urobiť aj s autom, lietadlom či tankom. Preto sa o nás začali zaujímať aj veľké firmy ako napríklad Škoda Auto alebo Deutsche Telekom. Preto kvôli tomu aby sa tím VIRTUAL MEDICINE mohol plne ďalej sústrediť na svoj medicínsky vývoj, sme vytvorili ďalší tím a zakladáme sesterskú firmu VIRTUAL EVERYTHING, ktorá je primárne orientovaná na takéto enterprise solution projekty na zákazku. Investorom v nej je veľký český softvér house Cleverlance, ktorý nám okrem iného zabezpečuje aj sales.
Tomáš si nedávno zaúčinkoval v pekne spracovanej reklame od Telekomu. Mobilný operátor sa netají tým, že miluje inovácie. Niet preto divu, že si vybral práve projekt Virutal Medicine.
No, to znie dosť zaujímavo.
Cítime, že o túto technológiu je teraz veľký záujem, napríklad aj zo strany vyspelých štátov. Minulý rok v lete sme mali perné obdobie, ktoré ale pokračuje ďalej. Do kancelárie nás prišla navštíviť delegácia z francúzskej ambasády, tiež z americkej (dokonca až dvakrát). Sú to väčšinou ľudia, čo sú zodpovední za vedecké projekty a technológie. Mimochodom, podarilo sa nám vyhrať aj súťaž, ktorú spoluorganizovala čínska ambasáda. Pôvodne tam bola hlavná cena iba pre jedného - a to pobyt v Číne na ktorejkoľvek tamojšej univerzite s tým, že to plne finančne zabezpečia. Keď však videli náš projekt, tak povedali, že môžeme ísť všetci z nášho tímu.
Vďaka výhre v súťaži, ktorú organizovala izraelská ambasáda, som v septembri reprezentoval Slovensko na najväčšom festivale inovácií a startupov v izraelskom Tel Avive. V októbri mi napísali z amerického ministerstva zahraničných vecí mail, v ktorom ma pozvali na Global Enterpreneurship Summit do Indie, kde som reprezentoval Slovensko ako jediný Slovák. Summitu sa zúčastnili také kalibre ako indický premiér či Ivanka Trump. Okolo nového roku nastalo pokojnejšie obdobie, ale teraz na jar sa to zase veľmi rozbehlo a posledný mesiac a pol som každý týžden v inej krajine, kde prezentujem naše projekty.
Čo si z toho odnášaš?
Napríklad v Tel Avive sme spoznávali izraelský startupový ekosystém. Akcelerátory, inkubátory, investorov, a sú tam tiež rôzne výskumné a vývojové centrá (okrem iného aj Facebook, Google, Intel, Autodesk - skrátka crème de la crème). Sranda je, že Tel Aviv je hneď druhý na svete po Silicon Valley, čo sa týka startupového ekosystému. Chápeš, aký level dali? Štát, dalo by sa povedať že podobný ako Slovensko populáciou aj rozlohou, predbehol gigantov ako je Nemecko, Čína, Švajčiarsko, Japonsko... to je extrém. Keď som tam bol, tak bolo pre mňa veľmi inšpiratívne pozorovať, ako vytvárajú tento ekosystém.
Keď máš inovatívny nápad, zafinancujú ti 80 % budgetu, ktorý potrebuješ a nechcú za to žiadnu ekvitu. Im primárne nejde o zarábanie peňazí, ale o vytvorenie a fungovanie ekosystému. Vložia peniaze do startupu a čakajú, že to zamestná ľudí. Vytvorí to inovačný ekosystém. Je to tam veľmi podporované. Veľmi inšpiratívne tiež bolo keď som v apríli minulého roka reprezentoval Slovensko ako finalista Global Student Entepreneur Awards (teda svetového finále študentskej podnikateľskej ceny) v nemeckom Frankfurte, kde som sa spriatelil so študentmi - podnikateľmi z 56 krajín sveta.
Vďaka tomu, že sme spolu veľa kecali, mohol som spoznať, akým problémom sa venujú. Zaujímavé bolo, že v rozvojových krajinách ešte stále riešia problémy, ktoré už my, našťastie, nepoznáme. Napríklad v Afrike sa zaoberali čistením vody, čo u nás úplne bežne funguje. Človek sa tak potom zamyslí, že aké máme šťastie, kde žijeme.
Aj keď tu veľa vecí nefunguje tak, ako by malo, tak tie základné veci tu máme úplne pokryté. Ukázal som im, čo robíme - našu appku, a boli z nej nadšení. Spomeniem chalana z Tanzánie a ešte jednu babu z Kene, ktorí mi hovorili, že napríklad u nich často nemajú vybudovanú ani základnú infraštruktúru (napríklad im tam chýbajú aj pitevne), ale vďaka headsetu a našej aplikácii to nemusia budovať, lebo to môžu mať virtuálne.
Riešili sme potom aj preniknutie na ich trh, hoci máme sťahovania už aj z Tanzánie a Kene, ale len cez náš B2C model (tak že si študent stiahne appku zo storu). Avšak my náš produkt ponúkame priamo aj školám v podobe B2B modelu, teda licenciu s rozšírenou funkcionalitou si zakúpi priamo univerzita. Pilotne sme to riešili u nás na lekárskej fakulte, lebo sme chceli, aby to mali medici na Slovensku k dispozícii, aj keď si naše školy často nemôžu dovoliť takúto technológiu.
Sme si tiež vedomí, že nie každý má headset a tak dobrý smartfón, tak sme sa prihlásili do programu Nadácie Tatra Banky a spolu so Samsungom a Svetom Zdravia sme vytvorili tzv. VAU - Virtuálnu Anatomickú Učebňu. Naši partneri nakúpili hardvér, my sme dodali softvér a študenti to tam majú plne k dispozícii a môžu sa z toho učiť, pričom škola na to neminula ani euro. Nedávno sme takto otvorili aj dve VAU učebne na stredných zdravotníckych školách.
Ako funguje váš vzťah? Teda vy ako študenti medicíny a samotná Lekárska fakulta.
Vzájomne si pomáhame, je to taká symbióza, pýtame sa ich na feedback - čo sa im páči, čo nepáči (to nás zaujíma viac, čo môžeme vylepšiť tak, aby boli čo najspokojnejší - robíme to pre nich a musí sa to páčiť hlavne im). Keď nám napríklad niekto do dotazníku zadal, že to nie je preňho dostatočne intuitívne, tak sme sa ho hneď pýtali "Prečo to nie je pre teba intuitívne? Čo by si na tom chcel zlepšiť?" a takto sa to snažíme vylepšovať.
Na fakulte to celé zastrešuje pani docentka Kubíková, ktorá je prednostkou anatomického ústavu a zároveň aj prodekankou. Je skvelá, má inovatívne myslenie a chce to na fakulte veľmi zveľadiť, hlavne vďaka nej sme mohli VAU na fakulte uskutočniť. Ďalším dôležitým podporovateľom technologických inovácií na fakulte je doktor Thurzo, veľký nadšenec 3D tlače a bioprintingu.
Ja keď ťa tak počúvam, rozmýšľam, ako ste vy dvaja s Milošom vôbec začali, ešte pomimo toho, ako ste si založili startup.
My sme začali ako obyčajní dvaja študáci, tu, na jeho intrákovej izbe v Mlynskej doline. Keď som si prvýkrát vyskúšal virtuálnu realitu...
To bolo kedy?
Začiatkom roka 2014, čiže cca štyri roky dozadu. Keď som to prvýkrát vyskúšal, strašne som z toho precitol. To bol ešte Oculus DK1 (development kit 1, pozn.) - úplne ten prvý headset, ktorý si si mohol objednať len z Kickstarteru. Vtedy to bolo úplne v plienkach, ja som si to vyskúšal a hovorím si "Kokos, to má skvelý potenciál, predstav si, že sa z toho budeš môcť učiť! Všetky tie abstraktné procesy a veci si budeš môcť pozrieť a lepšie tomu pochopíš."
Človek, u ktorého som si prvýkrát vyskúšal VRko, bol v tom čase študent psychológie Kubo Remiar, ktorý robil psychologický výskum pomocou VR a jeho kamoš bol zhodou okolností Miloš. Mňa to nadchlo, tak som začal hľadať programátora a on ma zoznámil s Milošom. Tak som mu zavolal, stretli sme sa, povedal som mu svoju víziu. Bol som ešte študent a trápilo ma, ako sa neefektívne učíme abstraktné veci - že je to zbytočne ťažké na predstavivosť, že by sa to dalo urobiť aj lepšie. Ukázal som mu klasický anatomický atlas, spôsob akým sa to učíme a hovorím mu "Predstav si, že by sme to urobili vo VRku".
Tak sme sa začali stretávať, hovoril som mu, ako si to predstavujem a on to kódil. Išli sme s tým na ŠVOČku (študentská vedecká odborná činnosť) a videli sme, že sa to ľuďom páči a že o to majú záujem. Hardvér však bol drahý a aby sme to mohli ďalej rozvíjať, potrebovali sme peniaze. Aby sme sa mohli uchádzať o granty a príspevky, tak sme nemohli fungovať ako fyzické osoby - založili sme si teda občianské združenie. Ja som písal firmám maily, poslal som ich asi sto, čiže to nebolo, že si nás niekto všimol, ale aktívne som ich oslovoval. No a podarilo sa nám zohnať financie pro bono, teda že za to nič nechceli - jednoducho pochopili našu víziu a zapáčilo sa im to. Podporil nás ESET, Svet zdravia, Pixel Federation, Tax Audit, Llarik a ďalší.
Veľmi sme sa z toho tešili, že "jo, môžeme nakúpiť nové zariadenia, lepší komp", že to budeme posúvať ďalej. Zavolali nás na rôzne lekárske kongresy, kde sme ukázali lekárom, ako to funguje a tým sa to páčilo, no a Svet zdravia sa stal našim ozajstným prvým investorom, keďže sme si dlhodobo veľmi dobre rozumeli. Poskytli nám smart money, teda nielen peniaze, ale aj back office balíček (čiže všetky právne, daňove či účtovné formality vybavujú za nás). Hlavnou výhodou je, že majú nemocnice a lekárov - keď potrebujeme CT či magnetické rezonancie, tak im zavoláme a poskytnú nám ich. Je to super spolupráca a pre nás win-win situácia, že máme partnera z fachu a máme aj tieto služby k dispozícií, čo nám značne uľahčuje situáciu.
Čo všetko si človek vie vyskúšať skrz headset? Ja som appku skúšal ešte dávnejšie a mal som možnosť vyskúšať len svaly.
Už sme dokončili komplet všetky systémy - čiže keď si študent dá headset na hlavu, tak od kosti až po kožu má všetky 3D modely interaktívne a vie ich aj rozoberať. Zároveň má k tomu nielen popis, ale aj text - to znamená, že si môže čítať priamo o štruktúrach. Dokonca keď sme to vydali v lete na Google Daydream, tak ti to text automaticky číta - ty si štruktúry pozeráš a ono ti to o nich hovorí. Nemusíš si tak dávať dole okuliare, aby si sa o nich dozvedel dôležité informácie. Čo nás extrémne potešilo, že keď sme to vydali na Daydreame, tak sa nám ozvali priamo z centrály Googlu, že sa im to veľmi páči a šupli nás medzi odporúčané appky. Z celého storu vybrali tri aplikácie a my sme medzi nimi.
Čakali ste, že to až takto vystrelí? Keď si tak uvedomím, ako ste išli úplne od piky a kde ste teraz...
To sa asi nedá čakať, skôr o tom iba snívaš. Chceš sa posunúť, chceš uspieť, robíš to na maximum a veríš tomu, lebo to robíš pre ľudí. A to je super. Predstav si, že sa to dostalo do 149 krajín sveta bez akéhokoľvek marketingu. Chápeš? Úplne organicky. To, že o nás písali na Slovensku články, je skvelé a veľmi ma to teší, ale vplyv na sťahovania zo zahraničia to nemá. Na svetový trh sme zatiaľ nerobili žiaden marketing, ani cielený ani nijaký, a tie sťahovania sú organické preto, lebo na Daydreame aj pre Samsung VR Gear je to jediná aplikácia svojho druhu na svete. Takto si nás ľudia nachádzajú sami, no čo nás teší viac, že nás nevyhľadávajú len medici. Vidíme to v komentároch pri sťahovaniach. Sťahujú to aj ľudia, ktorí sa len zaujímajú o ľudské telo.
Vy ste sa zamýšľali aj niečim iným, ako nad virtuálnou medicínou? Či už spočiatku alebo postupom času.
Až postupom času, ľudské telo bol náš jediný cieľ. Teraz, ako prišli tie spomínané ďalšie ponuky, tak prenikáme aj do ďalších odvetví. Nedávno sme dokončili proof of concept VR aplikácie, kde vieš rozobrať auto - konkrétne Škodu Kodiaq, úplne do poslednej šrúby (smiech). Ale to rieši tím Virtual Everything. Tak ako som spomínal, tím Virtual Medicine sa ďalej venuje svojmu medicínskemu vývoju.
V store používate freemium model - aplikácia je zadarmo, s tým, že to, čo potrebuješ, si dokúpiš. Vieš mi povedať približnú cenu všetkých dodatkov?
Každý balíček má inú cenu, podľa toho, ako je zložitý (napríklad cievy sú drahšie, lebo sú viac rozvetvené atď.), ale priemerná cena za modul je okolo 6 eur. Všetko dokopy a za akciovú cenu ťa vyjde za cca 44 eur. Je to o dosť lacnejšie ako medicínska literatúra - keď si vezmeš, že si chceš kúpiť kvalitný atlas a knihu, tak ťa to vyjde aspoň na 200 eur.
Na čom vám to beží?
Ide to na Samsungoch série Galaxy S6, S7, S8, S9 a podporujeme aj radu Note 5 a vyššie. Na platforme Google Daydream to ide na smartfónoch Google Pixel, Samsung S8,S8+, Note 8 a na ktoromkoľvek ďalšom smartfóne s podporou VR. Je to multiplatformové. Experimentálnu verziu (spomínaný B2B model) máme skrz HTC Vive, ale plánujeme to rozšíriť aj na ďalšie platformy.
V čom sa líši B2B a B2C model vašej appky?
B2B je riešený tak, že si škola zakúpi tzv. neobmedzenú licenciu a dostane kompletné riešenie. Urobíme jej VR ready počítač na mieru tak, aby im to išlo čo najlepšie, dostanú k tomu Vive, 10 GearVR kitov, náš softvér a jednoducho si to pustia. Sú tam aj také fíčury, ako multiplayer (teda že všetky headsety sú prepojené a profesor je spolu s ostatnými študentmi vo virtuálnej realite kde im dáva prednášku) a keďže je to online, študenti alebo profesor môžu byť aj doma, alebo aj z iných častí sveta. V rámci neobmedzenej licencie si každý študent danej univerzity môže stiahnuť plnú verziu aj do svojho smartfónu, čím náš produkt dokáže univerzita veľmi výhodne škálovať. HTC Vive je super v tom, že má pokročilejšie senzory a celé to ovládaš rukami. Mobilné VRka ovládaš touchpadom alebo jednoduchým kontrolérom.
VR technológia rýchlo napreduje - Vive je vymakanejší, ale zároveň drahší. Musíš mať k nemu dobrý počítač a k tomu headset. Smartfón má dnes už skoro každý a najlacnejší headset - Cardboard kúpiš za 2 eurá, ak chceš lepší napr. Samsung Gear VR kupiš od 50 eur vyššie. Ale keby chceš to desktopové VRko, tak VR ready počítač máš cca za tisícku a headset od 600 eur vyššie. Preto, čo sa týka bežných užívateľov, sa viac orientujeme na mobilný trh. Jednak tie headsety majú milióny ľudí, ale aj preto, že marketingovo na to tlačia korporácie ako Samsung, Facebook (vlastní Oculus), Google, a Microsoft tiež nedávno vydal nový headset.
Ak dobre chápem, appka funguje ako pomôcka. Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste z toho spravili komplet? Myslím to tak, že to bude fungovať ako úplne plnohodnotný zdroj na učenie - veci, ktoré sa potrebuješ učiť, budeš mať presne opísané a vysvetlené ako v literatúre.
Presne tak aj máš. Ale je na tom študentovi, z čoho sa mu lepšie učí. Nehovoríme teraz, že chceme zrušiť knihy a že to úplne všetko nahradí, ale veríme, že študent si to vyberá preto, že je to interaktívne a ľahšie na predstavivosť. V podstate sa to všetko môže naučiť z aplikácie, všetky tie najdôležitejšie informácie sa tam snažíme napísať. Nechceme ho zahĺtiť ako kniha. Snažíme sa tam podávať čo najpodstatnejšie informácie napríklad ako v skriptách. Máš tam moduly - môžeš sa testovať popritom, ako sa s tým hráš a snažíme sa to gameifikovať, čo je pre nás kľúčové. To je naša vízia. Ty sa budeš tešiť na to, že ideš skúmať ľudské telo. Nieže "Ach bože, zas sa idem učiť...", ale "Ako to dnes rozoberiem? Ako sa s tým dnes pohrám?".
Naša generácia, ale aj tá, čo ešte len príde, je už vyslovene odchovaná na interaktívnom užívateľskom rozhraní. Všetci majú smartfóny, tablety, sú zvyknutí na kompy a knihy vnímajú ako pasívne médium. Okej, čítaš si z nej a prijímaš informáciu, ale nevieš to ďalej rozobrať, nevieš kliknúť na niečo zaujímavé, čo by ťa prelinkovalo ďalej. Nemôžeš sa s tým hrať. Tí mladí si to pýtajú. My sme si na tom robili aj výskum (v diplomovke) a prinieslo to zaujímavé výsledky. Pýtali sme sa študentov, či by chceli aktívne participovať na takomto vývoji.
Tretina dala že áno, ďalšia tretina, že nevie. To sú už dve tretiny, že skôr áno. Keď sme sa ich pýtali na to, či sa im páči myšlienka, tak tam boli skoro stopercentné výsledky za možnosť Áno - teda pýtali sme sa, či by mali byť aj iné predmety podobne cielené a áno, chcú to. Tam sa to len potvrdzovalo, že táto generácia si vyslovene pýta niečo také a chce aktívne participovať na vývoji. Je to obrovská vec podľa nás.
Vy ste boli s Virtuálnou Medicínou aj na Pohoda festivale. Na ňom sa premelú naozaj všetky možné generácie - vekovo by som to ohraničil od 15 až po 99 rokov. Čo na vás vraveli tí starší?
Keď si to vyskúšali, boli úplne nadšení. Mal som tú česť mať aj TEDx talk v Národnom divadle v lete a publikum bolo trochu staršie, nebola tam len taká mladá generácia, ako sme my. Tí boli tiež nadšení. Boli tam vyslovene rady na to, aby si to mohli vyskúšať a veľa z nich to nestihlo. Dostali sme perfektný feedback, tí ešte viac starší hovorili, že konečne pochopili význam tej virtuálnej reality, že na čo je to dobré (smiech). Oni hry napríklad zjavne neuznávajú, ale toto sa im páčilo.
Ako vidíš budúcnosť virtuálnej reality? Dnes si vieš cez to zahrať hru, spoznávať ľudské telo či pozerať dokonca porno. Čo však bude potom? Budeš môcť cítiť zápach mŕtvoly počas jej virtuálneho pitvania?
(smiech) No, už som videl, že urobili taký senzor na pach. Vyzerá to ako maska pre vojenských pilotov v lietadlách, čo si dávajú kvôli zníženému tlaku v kokpite. Dáš si VR headset plus masku a tam ti to mieša rôzne pachy. Vývojári sa to snažia úplne zimerzniť. Sú aj také obleky, či dokonca rukavice, ktoré kladú odpor. Keď normálne niečo chytíš vo virtuálnej realite, tak je to také, ako keby si to chytil v reálnom svete. Nie je to úplne voľne dostupné ani lacné, ale vyvíja sa to. Osobne v tom vidím veľký potenciál.
Čo sa týka VR porna, to podľa mňa rozhodne o masovom využití hlavne v mobilnom VR segmente. Keď si to vyskúšaš, naberá to doslova iný rozmer. My to dávame väčšinou skúšať návštevám, čo k nám prídu do kanclu, aby to precítili a naozaj uznávajú, že je to niekde úplne inde a rovno sa nás pýtajú, kde si to môžu kúpiť (smiech).
Content je pre túto technológiu veľmi dôležitý. VR má potenciál napríklad vo vzdelávaní, v zábave, AR (rozšírená realita) zasa v každodennom praktickom využití. Ideálne by bolo skĺbenie oboch - ak by si používal headset s ARkom cez deň na všedné veci, pričom budeš mať reálny svet obohatený o virtuálne prvky a keď sa budeš potrebovať trochu odpútať od reálneho sveta, tak ti okuliare stmavnú a zmenia sa na virtuálnu realitu. Podľa mňa, keď sa učíš a potrebuješ sa sústrediť, tak sa chceš úplne odstrihnúť - nechceš strácať čas a pozerať do blba na vtáčikov, ako lietajú vonku. Vo VR si maximálne sústredený na to, čo robíš.
AR z našej firemnej pozície vnímam pozitívne. Sú to také moje sny a vízie, že by sme chceli pomocou tejto technológie robiť aj klinickú medicínu. Na AR je to úplne ideálne, lebo si predstav, že si chirurg a operuješ. Keď si chceš pozrieť nejaké CT alebo magnetickú rezonanciu, tak sa musíš vykloniť hlavou z operačného poľa, pozrieť sa na stenu, kde máš obrazovku a kde ti to sestrička ručne preklikáva. Ale ty to môžeš vidieť aj v operačnom poli! Môžeš to ovládať hlasom, napr. že " zobraz mi takýto región CT snímky" a operuješ ďalej.
(kliknutím na zdroj fotky zobrazíš Tomášov profil na Forbes 30pod30)
Bol som raz na takej ortopedickej operácii, kde mal pacient neskutočne roztrieštený lakťový kĺb. Ortopédi vybrali fragmenty z lakťa na stôl a začali to skladať, normálne ako Lego for Medics (smiech). Kúsok po kúsku, fragment po fragmente porovnávali, prikladali k sebe a skladali. Ale predstav si, že budeš mať AR okuliare, ktoré ti vďaka senzorom naskenujú fragmenty. Okuliare budú prepojené na cloude s umelou inteligenciou, resp. výpočtovým výkonom, ktorá ti to poskladá a urobí ti návod, ako tie fragmenty čo najrýchlejšie poskladať dokopy.
Ušetrí sa tvoj čas ako lekára a aj čas pacienta v anestéze. "Prilož fragment A k fragmentu B, spoj ich skrutkov, atď" Urobí ti to návod. Ja vidím rôzne možnosti, ktoré tá technológia ponúka a podľa mňa majú potenciál drasticky zmeniť, ako funguje interakcia medzi lekárom a počítačom. Myslím si, že to môže zvýšiť aj výkonnosť lekárov. Jedna firma nás dokonca oslovila s tým, že či neurobíme AR aplikáciu na artroskopiu kolenného kĺbu. Tam je ten potenciál naozaj veľký.
Čiže veríš, že v budúcnosti bude nejakým spôsobom takpovediac automatizovaný systém operácií. Lekári nebudú musieť riešiť zbytočné komplikácie, ale skrátka dá ti to nejaký príkaz a ty to už urobíš, lebo ti to takto vypočítalo.
Presne tak, ukáže ti to najefektívnejšiu cestu. Ľudia už reálne používajú podobné technológie - kedysi, keď si išiel niekde autom, si použil autoatlas, dnes otvoríš Google Maps a ideš. Ukáže ti najefektívnejšiu cestu, najrýchlejšiu a môžeš si vybrať. Podobný princíp budeš môcť aplikovať aj v medicíne. Nárast výkonu výpočtovej techniky nám môže brutálne pomôcť. Na úplne inú úroveň.
Teší ma to, že tie technológie tak napredujú - dávajú nám totiž nástroje, aby sme mohli veci robiť lepšie, efektívnejšie, s menšou chybovosťou - to, čo v minulosti naši predkovia nedokázali. Dalo by sa to prirovnať asi tak, ako keď v praveku objavili nejaký nástroj, napríklad kladivo. Rozšírilo im to možnosti. Mohli niečo vybudovať alebo vytvoriť. A toto je podobný prípad. Dnes všetci pozerajú do smartfónov a možno im uniká reálny svet. Ale keď budeš mať ARkovú interakciu, tak ti to bude podsúvať informácie, ktoré budeš chcieť a to v rámci sledovania normálnych vecí, reálneho sveta. A to zas zmení pohľad na to, ako fungujeme s počítačmi.
Dostávate aj pozvánky na testovanie nových produktov? Povedzme si, ste veľký ako projekt, hoci ste malý tím.
Presne tak. Tiež by som nepovedal, že sme veľkí tímovo, ale to je tá výhoda digitálneho sveta - keď si v minulých storočiach chcel globálne preraziť, tak si musel postaviť továreň, obchody, rozšíriť obchodné zastúpenia a ďalších milión vecí. A toto všetko je v dnešnej digitálnej ére úplne odstrihnuté. Ty urobíš digitálny, ľahko škálovateľný produkt, dáš ho do globálneho obchodu a odvšade si ho môžu ľudia stiahnuť.
To je presne to, kam by sa podľa mňa mala naša ekonomika ako malého štátu uberať. Videl som to v Izraeli. Presne na toto sa zameriavajú - vedia, že nikdy nedobehnú Čínu či iné ázijské tigre v materiálnej výrobe rôznych produktov, ale uvedomujú si, že keď chcú ako malý národ uspieť, musia vyvíjať digitálne a ľahko škálovateľné produkty a musia ich predávať do celého sveta. Ten lokálny trh je malý a to sa vzťahuje aj na nás.
Osobne veľmi fandím napríklad Butterfly Effectu, čo je teraz taká iniciatíva na Slovensku, ktorá chce vzdelávať ľudí v týchto digitálnych zručnostiach. Ak chceme uspieť, musíme sa na toto transformovať. Lebo sa obávam toho, že to akým tempom napreduje robotizovaná výroba a všetky tieto veci, a ako je naša ekonomika závislá od automobilového priemyslu, tak niet pochýb o tom, že autá raz budú vyrábať autonómni roboti a ľudia prídu o prácu. Preto si treba položiť otázku - čo budú robiť potom?
Je tu veľa šikovných ľudí, programátorov, dizajnérov, len ich treba podporovať. Keby sa to tu tak podporuje ako v Izraeli... a uvedom si, že oni tam žijú v prostredí, kde neustále hrozí vojna, kde ich susedia napádajú, kde tá bezpečnostná situácia je taká, že my si oproti nim žijeme na Slovensku ako vo vatičke. Mám pocit, že neefektívne využívame tú príležitosť, ktorú máme - že sme v polohe, v akej sme, že sme v Európskej únii, ktorá má eurofondy a snaží sa nás podporovať - vyslovene až trestuhodne mrháme potenciálom, ktorý máme a ktorý by mohol posunúť Slovensko úplne inde. To mi je ľúto.
V Izraeli je povinná vojenská služba (ženy dva roky, muži tri roky) a za tú dobu tam extrémne dospejú. Majú tam iný mindset. Nemajú tam klasickú vojenskú drezúru (aspoň z ich slov, čo nám vraveli), ale skôr je to zamerané na to kritické myslenie. Musia rozmýšľať, môžu sa veliteľov pýtať na všetko a diskutovať o rôznych rozhodnutiach, a majú tam veľa "intelligence units", teda sú zamerané práve na tie digitálne vojenské technológie. Oni tam tak vyspejú (to ešte majú pred vysokou školou), že keď tam skončia, tak sú nastavení spôsobom, že vôbec neriešia len to, kedy sa idú nadrbať alebo akú kabelku si idú kupiť. Rozmýšľajú, čo vytvoria a ako budú na tom pracovať. Tí mladí ľudia sú úplne inde.
Vás aj niekto oslovil ohľadom nejakej pomoci, resp. spolupráce?
Všimlo si nás napríklad Audi. Prišli manažéri z fabriky z Győru a ešte aj ľudia z centrály z Nemecka. Zarezervovali si konferenčnú miestnosť v Binariu aj s cateringom a iba nám sa tam venovali asi šesť hodín, čo som ešte nikdy nezažil. Zaujímali sa o to, že ako sme vznikli, čo nás k tomu celému vedie, akú máme motiváciu, koľko ľudí prišlo a odišlo, aké máme vízie a či vieme niečo spoločne vymyslieť... brutálne s nami networkovali asi šesť hodín a veľmi sa do hĺbky zaujímali o všetko - nielen o produkt, ale hlavne o nás ako tím.
Ako vnímaš technologickú situáciu o 10 rokov? Spomína sa tu napríklad Hyperloop. Čo ty na to?
Osobne ju vnímam veľmi pozitívne. Vždy som viac optimista, aj keď sa snažím byť realistom, ale s tým optimistickým nádychom. Verím, že keď budú tie technológie správne regulované, tak nám môžu extrémne pomôcť. Keď si to vezmeš... od praveku sa ľudia stále snažili niečo zefektívniť – najskôr bolo hlavné iba to, že si zabezpečili stravu, potom sa rozmnožili a medzitým si robili, čo chceli. Dnes máme hektickú dobu – síce máš 24-hodinový deň, ale v skutočnosti vnímaš len 16-hodín, lebo v ideálnom prípade máš cca 8 hodín na spánok.
Z tých 16 hodín si aspoň 8 hodín v robote, čiže už máš len 8-hodinový deň a to ešte musíš jesť, cestovať, atď - skrátka ďalšie veci a koncový čas, čo ti ostáva na ostatné dôležité veci ako výchova detí alebo tvoje hobby, sú možno len dve-tri hodiny. Čiže tvoj čas máš veľmi obmedzený – povedzme že osminu máš na svoj život a povedzme, že žiješ do 80ky. To je také, akoby si strávil len 10 rokov z celého svojho života naplno s tým, čo je okrem práce dôležité a čo ťa baví.
Technológie nám zvyšujú tento náš čas, ktorý máme pre seba a svoje vášne. Nemusíme prať veci v rukách, pretože máme práčku. Rovnako máš umývačku riadu, mikrovlnku atď., čo sú také tie základy robotizácie, ktoré ti zvyšujú čas pre seba. Keď sa o niektoré veci postará robot, tebe sa zvýši čas na starostlivosť o deti, na robenie vecí, čo ťa baví - na umenie, čítanie kníh a inú, kreatívnu prácu.
Verím, že pomocou technológií sa to pomyselné kolečko akoby uzavrie a budeš mať oveľa viac času na život. Kedysi nebolo také pracovné tempo a ľudia sa viac venovali napríklad svojim rodinám – a to môže znovu pokojne nastať, ale s tým, že ti technológie zabezpečia aj ten štandard, ktorý dnes máš. Elektrina, teplo, všetky služby okolo teba, vďaka čomu žiješ oveľa "pohodlnejší život" ako naši predkovia.
Ľudia si síce povedia "Okej, robot za mňa bude robiť, ale z čoho budem zarábať ja?". Preto si myslím, že ľudia budú musieť mať tzv. generálny príjem, a ten robot síce bude vykonávať tvoju prácu, ale ty budeš dostávať ako keby jeho výplatu a navyše získaš najdôležitejšiu vec - čas. Chápeš, podľa mňa je to logické vyústenie, veď keby ľudia nemali mať peniaze, tak pre koho by fabriky vyrábali?
Ako inak vyzerá tvoj deň, keď ráno vstaneš?
Bežím do firmy a vybavujem veci (smiech). Tým, že zastupujem firmu navonok (rokujem s investormi, s obchodnými partnermi, médiami atď.), ale takisto riešim aj vnútorné veci firmy (produktové, tímové veci, atď) mám trochu hektický životný štýl. Ale, našťastie, mám okolo seba skvelý tím ľudí, bez ktorého by som to nemal šancu zvládať. Mojím cieľom vždy bolo a aj bude obklopiť sa A-čkovými ľuďmi a som rád, že sa mi to darí. Máme dokonca aj skvelých dobrovoľníkov, napríklad Tungo - môj blízky spolupracovník. Je najbystrejší medik, akého poznám. Veľmi mi pomáha s medicínskymi záležitosťami, takže mám čas sa venovať aj ďalším dôležitým veciam vo firme, ktorej venujem celý svoj deň. To si však vyberá aj svoju daň napríklad tým, že sa so mnou po 5 a pol roku vážneho vzťahu rozišla priateľka...
Keď však chceš niečo vytvoriť, tak musíš zamakať - a ja si hovorím kedy, keď nie teraz? Veď práve teraz je ideálny čas! Nemám žiadne záväzky a ani plačúce dieťa doma, takže si môžem dovoliť žiť takýmto tempom.
Tomášovi a jeho tímu ďakujeme za obsiahly rozhovor a želáme veľa úspechov a šťastia! Ak chceš vedieť viac, sleduj Virtual Medicine na Facebooku.