Prinášame vám niekoľko zaujímavostí zo zákulisia jedného z najlepších hororov všetkých čias.
Adaptácia románu Stephena Kinga The Shining je dodnes kultom, ktorý pomohol pozdvihnúť mnohými odpisovaný hororový žáner na nefalšované umelecké dielo. Cesta k tomuto výsledku však bola nezriedka dlhá a tŕnistá.
To, že bol Stanley Kubrick extrémny perfekcionista je dnes známa vec, vedelo sa to však už v dobe Shiningu. Pre Kubricka bol dôležitý aj ten najmenší detail, ako napríklad vzory na kobercoch. Túto jeho tvrdohlavosť ťažko niesli hlavne niektorí herci. Shelley Duvall nekonečné opakovanie scén dohnalo takmer k psychickému zrúteniu. Legendárnou sa stala najmä scéna, kedy sa Wendy (Duvall) zaháňa po Jackovi (Nicholson) baseballovou pálkou. Trvalo nekonečných 127 klapiek, kým bol režisér spokojný. Tento ťažký výkon si vyslúžil zápis do Guinessovej knihy rekordov. Jack Nicholson poznamenal, že zatiaľ čo on si s Kubrickom sadol, tak Shelley s ním nemala najlepší vzťah. Na pľaci nebola núdza o hádky a stres. Duvall rolu označila za najťažšiu vo svojej kariére. Scatman Crothers, ktorý stvárnil Dicka Halloranna, sa po asi dvadsiatich-tridsiatich opakovaniach jediného záberu dokonca rozplakal. „Čo vlastne chcete, Stanley? Čo chcete?“ kričal na režiséra. Jack Nicholson zase - aby nevypadol zo svojho „šialeného a nahnevaného módu“ - do seba celý čas pchal syrové sendviče. Tie totiž z duše nenávidel. Režisér brnkal na nervy aj štábu. „Chcel mať absolútne všetko pod kontrolou, to bolo jadro jeho povahy,“ spomínal jeden z kameramanov Garrett Brown. Taktiež spomenul incident, pri ktorom mu Kubrick vytrhol kameru z ruky, aby mu ukázal „ako to má robiť“. Browna to tak nahnevalo, že sa pokúsil režiséra udrieť. Zrejme to zabralo. Kubrick sa od tej chvíle kamier ani nedotkol.
Mnoho nápadov a dejových línií predlohy, Kubrick nekompromisne vyškrtol. Patrili sem aj oživené zvieracie kríky. Namiesto nich postavil obrovské bludisko. Záverečná nočná naháňačka sa točila mesiac, pretože štáb sa v spletitých uličkách často strácal. Aby sa práca uľahčila, členovia sa museli dorozumievať vysielačkami. Ikonická scéna, kedy sa Jack Torrance sekerou dobýja do kúpeľne sa nakrúcala celé tri dni (zdemolovaných bolo viac než 60 dverí). Celý film trvalo skompletizovať dlhých päť rokov.
Svoje si však užil aj Stephen King. Ten bol najprv poctený, že niekto ako Kubrick chce sfilmovať jeho román. Neskôr spomínal, ako ho režisér otravoval telefonátmi uprostred noci a pýtal sa ho, či verí v Boha a v peklo. A keď spisovateľ videl hotový film, absolútne sa mu nepáčil. „Vôbec ste to nepochopili,“ prskal King na režiséra. The Shining označil za chladný a málo emotívny. Samotného Kubricka popísal ako človeka, ktorý „príliš myslí, ale málo cíti“. Sklamaný King v roku 1997 nakrútil s Mickom Garrisom vlastnú - a o dosť horšiu - adaptáciu v podobe televíznej minisérie. Lenže nebol jediný, kto reagoval podráždene. Dnes je síce The Shining považovaný za majstrovské dielo, ale v čase premiéry zožal dosť nepriaznivé kritické reakcie. Magazín Variety napísal, že „Kubrick a Nicholson zničili všetko, čo bolo strašidelné na predlohe.“ Film si vyslúžil dve nominácie na Zlaté maliny (!) v kategórii najhorší režisér a najhoršia herečka.
Každý si určite pamätá na vystrašenú Wendy, ktorá objaví „rukopis“ novej knihy svojho manžela. Papiere sú zhora nadol popísané jedinou vetou: „All work and no play makes Jack a dull boy.“ (Príliš veľa práce a žiadne hry robia z Jacka hlupáka). Ide o príslovie zo zbierky Jamesa Howella Proverbs in English, Italian, French and Spanish, ktoré je známe hlavne v Amerike. Kubrick sa však rozhodol vytvoriť jazykové varianty pre rôzne krajiny. Vzhľadom na to, že pôvodné príslovie nie je (mimo anglicky hovoriace krajiny) príliš známe, bolo nahradené príbuznejšími ekvivalentmi. Napríklad v nemeckej verzii si mohli diváci prečítať vetu „Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra“, vo francúzskej „Lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche“, a v španielskej zase „Nezáleží na tom, ako skoro sa zobudíš, slnko neprinútiš vychádzať skôr.“ Režisér trval na tom, že popísané budú všetky hárky rukopisu. Bolo ich asi 500 a vraví sa, že ich metodicky zapisoval sám Kubrick.
Castingovými skúškami na úlohu Dannyho Torrancea prešlo približne 5 000 detí. Rolu nakoniec získal Danny Lloyd. V dobe nakrúcania mal len šesť rokov a bola to jeho prvá herecká skúsenosť. Kubrick sa obával, aby na ňom práca na strašidelnom horore nenechala nejaké neblahé stopy, tak pred Lloydom mnohé detaily tajil. Herec sa neskôr vyjadril, že si celý čas myslel, že točí drámu. Nezostrihanú verziu videl až vo svojich sedemnástich rokoch. The Shining zhodnotil ako jeden z najstrašidelnejších hororov.
Mnohí teoretikovia film vnímajú ako alegóriu na krvavú minulosť Ameriky - konkrétne genocídu amerických Indiánov. V mnohých záberoch môžeme vidieť koberce či tapety s indiánskymi motívmi. Riaditeľ hotela na začiatku dokonca prehodí, že celá stavba je postavená na starom indiánskom cintoríne. Jack Torrance zase pri bare cituje báseň Rudyarda Kiplinga The White Man's Burden. Kipling vo svojej tvorbe vyzdvihoval ideál bieleho muža a obhajoval imperialistickú a kolonialistickú politiku vtedajšej Ameriky.
Pozorní diváci si tiež môžu všimnúť, že veľká časť filmu je nakrútená veľmi nejednoznačne (aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá). Scenárista a režisér Todd Alcott k tomu poznamenal: „Sú tu miestnosti s oknami, ktoré by tam nemali byť a dvere, ktoré logicky nikam nemôžu viesť. Sú tu izby, ktoré sa objavujú na rôznych miestach, kusy nábytku sa zjavujú a zase miznú. Dekoratívne predmety sa premiestňujú z miestnosti do miestnosti a usporiadanie Overlooku nedáva žiadny fyziologický zmysel.“ Každý, kto pozná osobnosť Stanleyho Kubricka vie, že toto všetko neboli žiadne lajdácke chyby, ale premyslený tvorcovský zámer. Podobné mysteriózne detaily si možno všimnúť aj v jeho poslednom diele Eyes Wide Shut (1999). Podobnú neistotu však režisér ponechal aj ohľadom postavy Gradyho. Ešte predtým, ako je Jack Torrance prijatý za správcu Overlooku, mu riaditeľ rozpráva o jeho predchodcovi: Charlesovi Gradym, ktorý tu vyvraždil svoju rodinu. Jack neskôr stretne Gradyho ducha: avšak, tentoraz sa mu predstaví ako Delbert Grady a vystupuje v úlohe čašníka. Gordon Dahlquist ponúkol teóriu, podľa ktorej Grady reprezentuje dve osoby. Delbert Grady predstavuje čašníka, ktorý v hoteli pracoval v roku 1921 a Charles Grady bývalého správcu. Podľa všetkého tým režisér chcel naznačiť moc Overlooku absorbovať do seba rôzne postavy a prepájať ich s krvavou históriou stavby.
Aj okolo samotných duchov sa viedli búrlivé debaty. Niektorí dokonca radikálne tvrdili, že v Overlooku žiadni duchovia nikdy neboli, a že Jack Torrance sa stal obeťou vlastného šialenstva. Keď Jack hovorí s duchmi, vždy (až na jednu scénu) sú zábery komponované tak, aby sa zároveň díval do zrkadla - teda samého seba. Na druhej strane, žiadne zrkadlá sa neobjavujú v scénach, kedy duchov vidí Wendy a Danny. Opäť ide o príklad režisérovej snahy nechať niektoré časti otvorené interpretácii. To ostatne platí aj pre záverečnú fotografiu.
A na záver ešte niekoľko ďalších krátkych zaujímavostí:
- Namiesto Jacka Nicholsona sa do hlavnej úlohy zvažoval aj Robert DeNiro. Kubrick v ňom však nevidel toho pravého psychopata, akého potreboval do filmu.
- Legendárna hláška: „Here's Johnny!“ sa umiestnila na 68. mieste v rebríčku najlepších hlášok Amerického filmového inštitútu (AFI). V scenári sa nenachádzala, išlo o improvizáciu Jacka Nicholsona. Výrok pôvodne pochádza z televízneho seriálu Johnnyho Carsona. Kubrick seriál nepoznal a hlášku takmer vystrihol.
- Scéna, v ktorej sa z výťahu valí krv, sa natáčala rýchlosťou 144 záberov za sekundu. Kompletné prípravy tejto scény zabrali plných deväť dní.
- Jack Torrance (Jack Nicholson) bol AFI zaradený do rebríčka najzápornejších postáv v celých dejinách americkej kinematografie. Obsadil 42. miesto.
- Konšpirační teoretici tvrdia, že Stanley Kubrick ukryl do The Shining odkazy na falošné pristátie Apolla 11 na Mesiaci v roku 1969, ktoré mal sám zrežírovať.
- Veľkým inšpiračným zdrojom bol pre Kubricka surrealistický horor Davida Lyncha Eraserhead z roku 1977.
- Hádzanie tenisovou loptičkou o stenu bola improvizácia Jacka Nicholsona. V scenári mal napísané len prosté:
„Jack nepracuje.“
- Záber, v ktorom sa loptička pomaly kotúľa k hrajúcemu sa Dannymu si vyžiadal plných 50 klapiek.
- Hoci mal Kubrick so Shelley Duvall napätý vzťah, neskôr sa s veľkou úctou vyjadroval o jej hereckých schopnostiach.
- The Shining má dva režisérske strihy. Americká verzia má 145 minút a Európska 119 minút. Kubrick sa údajne domnieval, že Európania sú inteligentnejší a nepotrebujú mať všetko polopaticky vysvetlené.
- Baseballová pálka, ktorou sa Wendy (Shelley Duvall) vo filme zaháňa je podpísaná Carlom Yastrzemskim, hráčom Red Sox. Práve Red Sox je najobľúbenejším tímom autora predlohy Stephena Kinga.
- Časopis Entertainment Weekly zaradil The Shining na 9. miesto najdesivejších hororov všetkých čias.
- Namiesto snehu sa vo filme používala soľ a rozdrvený polystyrén. Celkovo bolo použitých približne 900 ton soli.
