Tento rok to bola jedna krásna jazda.
Hoci sa tento rok klasicky zametali kauzy a mnohé skutky sa vlastne ani nestali, bol tu aspoň klasicky ten šport, ktorý nám robil radosť. Mnohí dokonca rok 2016 považujú za ten úplne najúspešnejší z pohľadu športu v histórii samostatnosti Slovenskej republiky a pri pohľade na úspechy našich skvelých reprezentantov sa tomu vlastne nečudujeme. Preto sme sa rozhodli pozrieť na tie najväčšie a pôvodne plánovaná desiatka sa tak o trošku natiahla. Samozrejme, mohli sa tu ocitnúť aj ďalší, z mojej strany najväčší rešpekt a uznanie patrí našim paralympionikom, no rozhodli sme sa pre tieto úspechy. Nezabudni potom v ankete ešte vyjadriť svoj názor.
Veronika Velez-Zuzulová a Petra Vlhová
Rok 2016 bol pre slovenské zjazdové lyžovanie skutočne skvelý. Ostrieľaná Veronika Velez-Zuzulová sa v sezóne 2015/16 dostala celkovo šesťkrát na pódium, z toho dvakrát na najvyšší stupienok počas excelentných výkonov v rakúskom stredisku Flachau, kde z toho bolo rovno double. V hodnotení slalomu skončila na vynikajúcom druhom mieste, v celkovom hodnotení Svetového pohára obsadila 13. miesto. Stále len 21-ročná Petra Vlhová, juniorská majsterka v slalome spred 2 rokov, zažila svoju najúspešnejšiu sezónu medzi ženami. Trikrát stála na pódiu, pričom zvíťaziť dokázala vo švédskom Åre. V hodnotení slalomu obsadila celkové 6. miesto. Úspešnú sezónu ženského zjazdového lyžovania podčiarkuje aj fakt, že sa jedno z podujatí Svetového pohára uskutočnilo v Jasnej, kam sa podobný pretek vrátil po 32 rokoch.
Peter Sagan
V tomto prípade si dovoľujeme vynechať bezduché úvodné vety, nakoľko za všetko hovoria jeho úspechy, ktorých aj tento rok bolo skutočne požehnane. Už v dúhovom drese pre majstra sveta dokázal po prvýkrát zvíťaziť v marci na pretekoch Gent-Wevelgem a koncom tohto mesiaca sa po prvýkrát dostať na čelo rebríčka UCI. Začiatkom apríla si pripísal víťazstvo na jubilejných stých prekoch Okolo Flámska. Vrcholom cyklistickej sezóny býva väčšinou Tour de France, kde v súťaži o zelený dres patrí už pravidelne medzi najväčších favoritov na víťazstvo v bodovacej súťaži. Inak tomu nebolo ani teraz, keď zaknihoval piaty zelený dres za sebou, a to s obrovským náskokom, pričom stihol vyhrať aj v troch etapách a chvíľku dokonca nosiť aj žltý dres celkového lídra. Skvelú sezónu ukončil štýlovo - obhájil titul majstra sveta v katarskej Dohe a cyklistický rok tak končí ako svetová jednotka. Peter taktiež mení svoje pôsobisko - namiesto ruského Tinkoff-Saxo bude hájiť farby nemeckého tímu Bora-Hansgrohe.
Dominika Cibulková
Jeden z mojich českých profesorov na vysokej škole je, okrem iného, aj obrovským fanúšikom tenisu. Keď sme sa raz medzi rečou rozprávali o nie tak dávno skončenom Turnaji majsteriek WTA, na margo našej Dominiky sa vyjadril ako o najbojovnejšej osobe na profesionálnom okruhu. V tomto smere mi neostáva nič iné, ako mu dať plne za pravdu. Veď sa dokázala dostať sedemkrát do finále niektorého z turnajov, pričom zvíťaziť sa jej podarilo celkovo štyrikrát. Musíme pripomenúť, že vďaka svojej usilovnosti sa premiérovo prebojovala na už spomínaný Turnaj majsteriek, ktorý tiež senzačne vyhrala a aj vďaka tomu končí úspešnú sezónu ako svetová päťka, čo je jej kariérne maximum. Do budúceho roka sa Dominika netají, že by rada išla vyššie, čo sa jej vzhľadom k doterajším výsledkom ani nečudujeme.
Matej Tóth
Skromnosť a pokora z neho priam striekajú. Matej Tóth patrí medzi našich najpokornejších športovcov, ktorí deň po dni kráčajú v ústrety svojim cieľom. V Matejovom prípade to vzhľadom k športu, ktorému sa venuje, platí dvojnásobne. Náš najúspešnejší chodec prežíva fantastické obdobie a aj napriek výkonom v predchádzajúcich rokoch môžeme rok 2016 nazvať v jeho prípade životným. Na olympiáde v Rio de Janeiro vybojoval prvú medailu pre slovenskú atletiku spod piatich kruhov a vôbec prvé zlato z iného športu ako vodného slalomu, ktorý je pre nás už dlhé roky najdôležitejšou baštou najcennejších kovov. Úspešnú sezónu podčiarkol ziskom premiérového víťazstva v rámci ankety Športovec roka.
Futbalisti na majstrovstvách Európy vo Francúzsku
Po nevydarenej anabáze trénerského dua Stanislav Griga - Michal Hipp musel Slovenský futbalový zväz hľadať na uvoľnenú pozíciu adekvátnu náhradu. Hoci v tom období uplynuli od historického úspechu na MS 2010 tri roky, živé a najmä pozitívne spomienky motivovali všetkých - hráčov, fanúšikov aj vedenie zväzu k tomu, aby našli toho najlepšieho kouča. 2. júla 2013 padol verdikt a na spoluprácu prikývol Ján Kozák. Presne ten Ján Kozák, ktorý kedysi Košičanov priviedol ako prvý slovenský tím do Ligy Majstrov, ale aj ten, ktorý si nedával servítku pred ústa. Každý čakal, akú špeciálnu esenciu do reprezentácie prinesie. Fantázií sa medze nekládli - po kvalifikačnom fiasku pod vedením bývalej dvojice, vrátane remízy v Lichtenštajnsku (1:1), by sme boli brali všetko, čo by tímu bolo pomohlo.
Začiatok nebol ideálny - bezgólová remíza s viac ako podpriemerným Gibraltárom v ich prvom predstavení sa na medzinárodnej scéne bola veľkou potupou a aj ja osobne som nad novým trénerom lámal palicu hneď v začiatkoch. Potom sa však čosi zmenilo - hráči začali hrať. Uverili jednoduchej, priam primitívnej filozofii, že v národnom tíme sa nechodí na rekreáciu, na dovolenku, prípadne predvádzať najnovší účes. Hráči sa zomkli a začali hrať spolu, nebojácne dopredu s pevnou obranou vzadu. Nebola to tiki-taka, nebol to ani bezhlavý ofenzívny pressing. Práve tieto atribúty priniesli historický postup na majstrovstvá Európy, kde sa chalani nestratili. V úvodnom zápase smolne prehrali s Walesom, v tom ďalšom po výbornom výkone zdolali Rusko aj vďaka genialite Mareka Hamšíka a proti Anglicku si už ustrážili potrebnú remízu na postup. Trochu určite zamrzí prístup chalanov v osemfinále proti Nemecku, kedy akoby už na ihrisko vstupovali s pocitom, že nemôžu vyhrať, no aj tak si za celú túto cestu zaslúžia palec hore.
Juniorskí reprezentanti v hokejbale
Napriek tomu, že je hokejbal, pri všetkej úcte, širšej slovenskej verejnosti naďalej pomerne neznámym športom, nič to nemení na tom, že v tomto športe patrí naša krajina medzi svetovú extratriedu. Ešte v júli tohto roka sa v britskom Sheffielde uskutočnili spoločné majstrovstvá sveta juniorov ISBHF v kategóriách do 16, 18 a 20 rokov. Naši reprezentanti si počínali priam ukážkovo a všetky tri účasti premenili na zisk medaily. Osud to zariadil tak, že všetci juniori sa vo finále stretli s rovesníkmi z Kanady. U16-ka prehrala v riadnom hracom čase 1:2, U 18-ka rovnakým výsledkom až po predĺžení a U 20-ka dosiahla na najcennejší kov až po samostatných nájazdoch 3:2. Našim juniorom srdečne blahoželáme a už teraz sa tešíme na ďalšie majstrovstvá.
Marián Hossa a jeho 500. gól
Hrajúca legenda hokeja a budúci člen hokejovej siene slávy. Po prestupe do Chicaga sa stal jedným zo základných kameňov pri zisku neskutočných 3 Stanley Cupov a pri vytvorení dynastie, čo je v súčasnej NHL pri platových stropoch niečo naozaj obdivuhodné. Marián Hossa je však na tom výborne aj z pohľadu individuálnych štatistík a dá sa očakávať, že po ukončení kariéry sa niekedy dostane aj do Hokejovej siene slávy. Päťkrát si zahral zápas hviezd NHL, 8. decembra 2011 sa stal 85. hráčom, ktorý strelil 400 gólov v NHL, no a 19. októbra 2016 túto métu posunul už na neuveriteľných 500 gólov, čo sa pred ním podarilo len 43 hráčom. Stalo sa tak proti Philadelphii a konečne sa tak zbavil tohto bremena a mohol oslavovať. Z aktívnych hráčov sú okrem neho v klube päťstovkárov iba Jaromír Jágr, Jarome Iginla a Alexander Ovečkin. Hossa je po Stanovi Mikitovi (541) a Petrovi Bondrovi (503) tretím Slovákom, ktorý dosiahol túto métu. Potreboval na ňu 1240 duelov, v priemere tak strelil v základnej časti 0,4 gólu na zápas. Okrem toho má, samozrejme, na konte aj cez tisícku kanadských bodov.
Aby sme si tých 500 gólov trošku rozobrali, 188 ich strelil v drese Ottawy, 108 v drese Atlanty, trikrát sa presadil za tučniakov, 40-krát za Detroit a 161 gólov strelil v Chicagu. Až v troch tímoch tak skóroval viac ako stokrát, čo len potvrdzuje, že Majova prítomnosť bola takmer všade cítiť. Streliť 500. gól bolo pre Maja pomerne náročné, no akonáhle ho strelil, opadlo z neho obrovské bremeno a od tohto momentu sa strelecky opäť prebudil a v tejto sezóne patrí k najlepším hráčom v NHL.
Štefan Svitko
Mnohí označujú rok 2016 z pohľadu športu za náš najúspešnejší a už na jeho začiatku nám spravil obrovskú radosť Štefan Svitko, ktorý na Dakare v roku 2016 skončil na neuveriteľnom 2. mieste. V kategórii motocyklov sa na prvom mieste umiestil Austrálčan Price a tretí skončil Čiľan Quintanilla, s ktorým Svitko v poslednej etape zvádzal na diaľku boj o druhú priečku. Keďže Svitko do záverečnej etapy štartoval so slušným náskokom viac než 15 minút na svojho konkurenta, nikam sa nenáhlil a opatrnou jazdou si došiel do cieľa až po 5. etapovú priečku, kým Quintanilla vyhral, ale stratu už zmazať nedokázal.
Ďalší štartujúci Slovák Ivan Jakeš, ktorý v roku 2013 skončil na parádnom celkovom 4. mieste, bohužiaľ tento ročník Dakaru nedokončil, ale o to viac nás potešil výsledok Svitka, ktorý nielenže urobil historický výsledok pre Slovensko, ale aj pre samého seba, keď si zlepšil osobné maximum z piateho miesta v minulom ročníku, respektíve z roku 2012. V rámci kariéry na Rally Dakar Svitka viackrát postihol smutný osud, keď v roku 2011 a 2013 musel nedobrovoľne odstúpiť, ale tento rok sa našťastie na Štefana šťastena usmiala a dovolila mu zvládnuť celé podujatie bez výrazného zaváhania.
Matej Beňuš
Vodná slalom bol takmer vždy zárukou slovenskej medaily z olympiády, keďže v tomto športe sme naozaj špička a mená ako Martikán, Kaliská či bratia Hochschornerovci sú obrovské pojmy vodného slalomu. Títo športovci však nemohli vyhrávať večne, a tak prišla na rad generačná výmena a Michala Martikána nahradil Matej Beňuš. Beňuš patrí medzi svetovú špičku a dlhodobo jazdí výborné výsledky. Má bronz z MS 2011 v Čunove, dva bronzy a jedno striebro z ME. V hliadkach 3xC1 má niekoľko zlatých medailí a na olympiáde mal dokázať opäť svoje kvality.
Prvou jazdou si Matej bez problémov zabezpečil účasť vo finále, keď zajazdil 8. najrýchlejší čas a dostal sa medzi najlepších desať súťažiacich. Finálovú jazdu tak začal ako tretí v poradí a vyšla mu naozaj výborne. Čistá jazda s konečným časom 95,02 znamenala najrýchlejší čas dňa a museli sme čakať na jazdy jeho súperov. Matej postupne porážal jedného súpera za druhým. Napokon sa pred neho dostal len Francúz Chanut a Matej tak pre našu krajinu vybojoval prvú olympijskú medailu v roku 2016, konkrétne striebro.
Bratranci Škantárovci
Po úspechu Mateja Beňuša sme mali ďalšie želiezka v ohni, no na medailu dosiahli napokon len bratranci Škantárovci. Aj ďalší reprezentanti v tomto športe zajazdili výborne, no predsa len niečo tomu chýbalo, aby sa aj oni radovali z medaily. Ladislav a Peter Škantárovci postúpili vo svojej olympijskej premiére do finále v kategórii C2, keď zajazdili 6. najlepší čas a s prehľadom si vypádlovali miestenku v desaťčlennom finále.
Vo finále sa tak vydali na trať približne v polovici a najväčší favoriti išli až po nich, čo mohla byť mierna výhoda, keďže v prípade rýchlej a bezchybnej jazdy by ich značne znervózneli. Po štyroch dvojiciach sa konečne dostali na rad naše dve želiezka v ohni a zajazdili naozaj bravúrne s časom 101,58. Pred dovtedy prvou dvojicou mali neskutočný náskok viac ako 5 sekúnd a jednoznačne sa prihlásili o medailu, a to kľudne aj zlatú. Po nich sa dole vodou spustila francúzska dvojica, ktorá taktiež išla viac než slušne, napokon však v cieli stratila nejakú tú sekundu a zaradila sa na druhé miesto. Ohroziť našu dvojicu mohli následne Poliaci Szczepanski s Pochwalom, ktorí začali podobne ako pred nimi Francúzi, na naše šťastie však dopadli aj v cieli podobne. Čakali nás teda už len tri dvojice a medaila bola naozaj blízko. David Florence a Richard Hounslow, teda dvaja Briti, obhajovali striebro z poslednej olympiády a dlho to vyzeralo, že nás ohrozia. Napokon však stratili na Škantárovcov len pár desiatok stotín a mali sme istú medailu! Kašpar so Šindlerom z Českej republiky išli taktiež rýchlejšie ako naši, zrazu sa ich loď nečakane pretočila a medailové šance boli preč. Od zlatej medaily nás tak delila už len posledná dvojica a boli sme zvedaví, ako to dopadne. Ani Nemci ich však nedokázali predbehnúť a bratranci Škantárovci pridali na slovenské konto zlatú medailu.
Štvorkajak Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr a Tibor Linka
A samozrejme nemôžeme zabudnúť ani na náš štvorkajak, hlavne na ich súboj s českou posádkou, ktorý bol napínavý do samého záveru. Táto štvorica triumfovala vlani na svetovom šampionáte v rovnakej disciplíne a práve preto patrili v Riu medzi favoritov na medailu. Navyše deň predtým vyhrali aj svoje semifinále a očakávania tak boli obrovské. Samotné finále sa začalo o 15:12 a na medailu mohol pomýšľať takmer každý. Po 250 metroch bola na čele nemecká posádka, za ktorou bola hneď naša štvorica. Po polovici trate boli naši reprezentanti stále na výbornom druhom mieste a medaila bola naozaj blízko! To sa nezmenilo ani po 750 metroch, no Česi sa na našich už poriadne lepili. Hoci to už vyzeralo, že sa dostanú pred nich, naša posádka v závere poriadne pridala a získala pre Slovensko striebornú medailu.
Bonus: Peter Budaj
Prekvapenie? Pre niekoho, kto pravidelne sleduje dianie v svetovom hokeji určite nie. Rodák z Banskej Bystrice zažíva renesanciu v najvyššej kanadsko-americkej NHL. Kedysi stabilný hráč Colorada a Montrealu strávil posledné sezóny takmer výhradne vo farmárskych tímoch nižšej AHL. Zhoda okolností, ale najmä nezlomná vôľa ho po dlhšom čase dostala na dlhší čas do NHL, kde sa svojimi výkonmi drží doteraz. Len pripomeňme, že po tom, ako ho Montreal pred sezónou 2014/15 vymenil do Winnipegu, skončil v jeho farmárskom tíme, aby bol následne vymenené do Los Angeles Kings, kde neuspel v predsezónnom kempe 2015 a opäť putoval na farmu. Vo februári 2016 dostal šancu iba na jeden zápas. Peter však bol trpezlivý - na farme predvádzal fantastické výkony a neušiel oku trénerov LA, ktorí po zranení dovtedajšej jednotky Jonathana Quicka (návrat plánovaný vo februári) a aj jeho náhradníka dostal šancu a ich dôveru nesklamal. Ak by sa z nejakého dôvodu Kings nedostali do play-off, pri súčasných výkonoch by sa nám jeho pomoc celkom iste hodila aj na najbližšie majstrovstvá sveta.
