Život jej riadila prísna zmluva, no vďaka nej ju poznal celý svet.
Taliansky temperament, zmyselný pohľad a plný dekolt v kombinácii s prísnou katolíckou výchovou a slušným, až submisívnym správaním bolo to, čo opačné pohlavie pri kráske menom Claudia Cardinale dostávalo do kolien. „Žena je omnoho viac sexi, keď mužom ponechá dostatok priestoru na fantáziu,“ tvrdila jedna z najpopulárnejších herečiek minulého storočia, ktorá sa zásady, že „herec má odhaliť dušu, nie telo“ držala po celý čas svojej brilantnej kariéry zahŕňajúcej približne 150 filmov, nemalé množstvo ocenení, titul sexsymbolu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia a hviezdne spolupráce s tými najlepšími vo filmovom priemysle. Poďme sa teda pozrieť na životný príbeh ikonickej Claudie, ktorej iniciálky CC sa stali značkou kvality a pre Talianov mali rovnakú hodnotu ako iniciálky BB pre Francúzov. „Po BB predsa logicky nasleduje CC, takže Claudia Cardinale!“ na otázku novinárov, koho považuje za svoju nástupkyňu, odvetila samotná Bardotka.
Claudia, vlastným menom Claude Joséphine Rose Cardinale, sa narodila 15. apríla 1938 v La Goulette vo vtedajšom francúzskom protektoráte Tuniska. Jej matka Yolande aj otec Francesco boli sicílskeho pôvodu a patrili do štvrtej generácie udomácnenej na arabskom území. Claudia sa s rodičmi rozprávala po francúzsky a taliančinu sa naučila až v čase svojich filmových začiatkov. V detstve zažila sťahovanie aj úteky pred hrôzami druhej svetovej vojny, no aj opovrhovanie pre pôvod. Podľa vlastných slov sa v škole cítila ako nepriateľ a má na to veľmi nepríjemné spomienky. So svojou sestrou Blanche mladšou iba o jeden rok bola vychovávaná v prísnom katolíckom duchu s rôznymi pravidlami a príkazmi ako odsudzovanie nahoty alebo zákaz rozprávania pri jedle a keďže Claudia pôsobila mladším dojmom, každý ich považoval za dvojičky. Ako dvojičky sa aj správali a po celý život ostali najlepšími priateľkami. Budúca filmová hviezda síce obdivovala Brigitte Bardot, ktorú na výslnie pretlačil jej vtedajší manžel Roger Vadim, no ani vo sne by ju nenapadlo, že podobný osud zastihne aj ju. Túžila totiž po niečom úplne inom a v záujme stať sa učiteľkou vyštudovala lýceum.
So sestrou Blanche, 1964
Nasledujúce udalosti v jej živote sú zahalené rúškom tajomstva a informácie, ktoré máme k dispozícii sú zmätočné. Tajnosti okolo splodenia jej prvého syna a začiatkov jej úspešnej kariéry vytvorila samotná herečka a urobila tak v snahe vyhnúť sa poníženiu a škandálom. Darilo sa jej to niekoľko rokov, no aktívni novinári si posvietili na jej súkromie a novými zisteniami ju zahnali do kúta. Herečke, ktorú zbožňovali davy, tak neostávalo nič iné, iba potvrdiť prekvapivé informácie z jej života, no to či nám povedala všetko, ostáva aj naďalej otázne.
V roku 1957 vyhrala vtedy len deväťnásťročná Claudia oplývajúca neobyčajným šarmom a mimoriadne fotogenickým vzhľadom miestnu súťaž krásy. Ťažko povedať ako súťaž o najkrajšiu Talianku v Tunisku prebiehala, keďže Claudia ju vyhrala proti svojej vôli. Ktosi z prítomných si totiž všimol, že práve ona je tým najkrajším dievčaťom v miestnosti a napriek jej protestom ju vytiahol na pódium. Talianska komunita tak získala svoju kráľovnú a budúca ikona pozvánku na Benátsky filmový festival od jedného z hostí tejto neštandardne prebiehajúcej akcie.
Kdesi v tomto období však došlo k niečomu, čo nepoznačilo len jej život, ale aj život jej prvého dieťaťa. Claudia sa vo svojej autobiografii priznala k akémusi zvláštnemu zážitku, ktorý je naozaj ťažké pochopiť. V náročných spoločenských časoch ju v Tunisku prenasledoval akýsi muž, ktorého meno si necháva pre seba. Bol to Francúz a neštítil sa ju znásilniť. Povedala o ňom, že bol zúrivý a pochybný, no vďaka istému druhu masochizmu sa prenasledovanie a nedobrovoľný sex zmenilo na takmer rok trvajúci vzťah a splodenie dieťaťa. To však prišlo v nevhodnú dobu, pretože krásku si v Benátkach všimli filmári a medzi nimi aj producent Franco Cristaldi. Ten sa tehotnej Claudii, na ktorej to vďaka pevnému korzetu nebolo vidieť, rozhodol pomôcť pod istou podmienkou. Alebo lepšie povedané pod celou hŕbou podmienok, v zmysle ktorých žila po jeho boku pätnásť rokov ako jeho partnerka.
Claudia ako aj jej rodina pristúpili k podpisu zmluvy zahŕňajúcej utajený pôrod v Londýne a vydávanie jej čerstvo narodeného syna za maličkého brata Patricka. Mlčanlivosť bola samozrejmosťou rovnako ako aj povinnosť hrať túto zvrátenú hru. Utajený syn ostal žiť v Tunisku so svojimi „rodičmi“ a mamu Claudiu dlhé roky považoval za sestru. Začínajúca herečka sa udomácnila v Taliansku a Cristaldimu prikývla k ďalším podmienkam. Stala sa majetkom jeho produkčnej spoločnosti Vides, ktorú musela počúvať na slovo. Počas trvania zmluvy si nesmela ostrihať vlasy, nemohla pribrať na váhe, či svojvoľne sa obliekať a maľovať. Jej imidž poslušného dievčaťa, ktorého sexepíl bol čisto náhodným a dokonca nechceným darom od Boha, strážili úplne všetci, ktorým výplatu posielal Cristaldi. Po niekoľkoročnom vzťahu sa v roku 1966 stala jeho manželkou, no keďže sobáš sa konal na úrade v Amerike, v Taliansku vraj nikdy nebol uznaný. Ako už bolo spomínané, pátracia akcia novinárov bola úspešná a Claudia bola nútená priznať sa k materstvu a uviesť klamaného chlapca do obrazu. Po tomto kroku si Cristaldi jej syna osvojil.
S režisérom Luchinom Viscontim, Benátky 1965
Ich manželstvo sa skončilo v roku 1975 a počas jeho trvania sa Claudia stala jednou z najpopulárnejších herečiek minulého storočia, symbolom ženskosti a ikonou, ktorú obdivovali obidve pohlavia. V roku 1958 debutovala vo filme Omyl neplatí a jej hereckým kolegom bol Marcello Mastroianni, čiže sa jednalo o hviezdny štart. Herecké vzdelanie získala na Centro Sperimentale di Cinematografia v Ríme a točila jeden úspešný film za druhým. „Mala som veľké šťastie, že som mohla pracovať so všetkými známymi režisérmi. Tí ma naučili takmer všetko, a preto si nespomínam na film, pri ktorého tvorbe by som mala s postavou nejaké problémy. Hrala som každého, od prostitútky, cez princeznú až po ženu z ľudu.“ Claudia bola pre svoj chrapľavý hlas spočiatku dabovaná, no neskôr jej boli mnohé úlohy šité na mieru a ukázala v nich svoju prirodzenosť vrátane netradičného hlasového sfarbenia. Spolupracovala so skutočnými esami na režisérskych stoličkách a objavila sa vo filmoch ako Znova v ťažkostiach, Rocco a jeho bratia, Ružový panter, Gepard, Vtedy na Západe, Osem a pol, Cirkusový svet, Hviezdy Veľkého voza či Červený stan. Jej hereckými partnermi boli Alain Delon, Jean-Paul Belmondo, Sean Connery, John Wayne a zo známejších žien možno spomenúť Ritu Hayworth alebo Brigitte Bardot vo filme Petrolejárky.
Claudia bola obľúbená aj pre jej odvahu. Počas natáčania sa naučila jazdiť na koni a nevyhýbala sa ani nebezpečným scénam, ktoré by iné ženy odmietli. Záujem o ňu mali azda všetci. Delon sa o noc s ňou stavil s režisérom Viscontim, s Belmondom prežila krátky románik a aj Marlon Brando sa ju pokúšal zviesť, no napriek tomu, že Claudia ho považovala za najkrajšieho muža na svete, neuspel. Po rozvode si jej srdce získal režisér Pasquale Squitieri, s ktorým žije v Paríži. Tesne po štyridsiatke mu porodila dcéru Claudiu, a keďže sa v tom čase narodila aj dcéra jej syna Patricka, stala sa mamou a starou mamou súčasne. Momentálne sa aktívne zapája do programov na ochranu ženských práv v Tunisku, pôsobí v organizáciách zaoberajúcich sa bojom proti AIDS a je veľvyslankyňou UNESCO pre ženy 21. storočia.
