Na prvý pohľad starostlivá a pracujúca žena, no pod povrchom utrápená a plná hnevu.
V roku 1960 otriasla celým Československom šokujúca správa. Iba 24-ročná zdravotná sestra v okresnej nemocnici v Sušici usmrtila dvoch novorodencov a ďalších desať fyzicky napadla. Slovo „by“ som použil zámerne, keďže vládol silný komunistický režim a vládne špičky si neželali voľne šíriť správu medzi ľud, ktorý by mohol prepadnúť panike. Súdne pitvy odhalili, že príčinou smrti bolo ťažké poranenie mozgu v dôsledku úderov do hlavy. Druhé malo naviac i zlomeninu ruky. Počas šesťhodinového vypočúvania sa mladá, pracovitá a obľúbená sestrička Marie Fikáčková spontánne priznala, že sa dopustila priamo na pôrodnej sále fyzickej hrubosti iba na 20-hodinovom novorodencovi. V ten istý deň spôsobila zranenia, čoho následkom bola smrť aj ďalšiemu, tentokrát 5-týždňovému bábätku. Tiež vypovedala, že násilné správanie použila proti ďalším, minimálne desiatim deťom, no tí útok prežili. Behom pár hodín sa celý prípad rozniesol po okolí, čo otvorilo cestu fámam a ľudovým výmyslom. Nechýbali ani absurdné príbehy o vpichovaní ihiel a pálení sviečkami.
![Zdravotná setra, ktorá zabíjala novorodencov, pretože nemohla zniesť detský plač. Za svoje vyčíňanie jej súd udelil trest smrti](https://i.refresher.sk/public/default/image-missing.jpg)
Detstvo a v podstate celé dospievanie Marie Fikáčkovej nebolo ani trochu ružové. Otec bol robotník so sklonom k alkoholizmu, ktorý u neho často spôsoboval agresívne správanie. Mladá Marie tak už v detstve pozorovala a na vlastnej koži zažívala násilnícke správanie svojho otca. Vzťah s matkou bol zasa príliš chladný. Veľa spoločných záujmov nemali, a tak si k sebe nevedeli nájsť cestu. Výsledkom toho boli časté hádky, v ktorých sa nebála proti svojej matke používať hrubé výrazy. Neraz jej v amoku dokonca povedala, že ju zabije. Nebola však jedináčik, mala tiež brata, ktorý bol však mentálne postihnutý a podľa jej výpovedí sa mal takisto podieľať na nie príliš šťastnom detstve. I napriek všetkým problémom však zmaturovala v roku 1955 s výborným prospechom. V tom istom roku nastúpila do Ústavu národního zdraví v Sušici. Trvalo dva roky, kým si polepšila a dostala sa na pôrodnícke oddelenie, kde sa psychotické vyčíňanie mohlo začať. Ešte skôr, ako sa o celej záležitosti dozvedela polícia, mala Marie Fikáčková od personálu a nadriadených len tie najlepšie referencie. Okolie ju popisovalo ako mierumilovnú, usilovnú a inteligentnú ženu. Niektorí ani na súde nechceli veriť, že by bola niečoho podobného schopná.
![Zdravotná setra, ktorá zabíjala novorodencov, pretože nemohla zniesť detský plač. Za svoje vyčíňanie jej súd udelil trest smrti](https://i.refresher.sk/public/default/image-missing.jpg)
![Zdravotná setra, ktorá zabíjala novorodencov, pretože nemohla zniesť detský plač. Za svoje vyčíňanie jej súd udelil trest smrti](https://i.refresher.sk/public/default/image-missing.jpg)
Celou príčinou krviprelievania na pôrodníckom oddelení mal byť neznesiteľný plač novorodeniatok, ktorý už nevládala ďalej znášať. Fikáčková sa v dobe zatýkania správala s úplným pokojom a chvíľami to vyzeralo, že jej návšteva kriminálnej polície vôbec neprekáža. Podľa jej slov cítila najväčšiu nenávisť k deťom tesne pred alebo počas menštruácie. „Neváhala by som udrieť ani vlastné dieťa“ dodala. Na psychologických a psychiatrických vyšetreniach dospeli odborníci k záveru, že síce je svojprávna a plne spôsobilá, má silné sklony k depresiám a nekontrolovateľným záchvatom zúrivosti. Dôležitou procedúrou orgánov činných v trestnom konaní bolo zistiť, či neexistujú aj ďalšie prípady zavraždených novorodencov, o ktorých obžalovaná mlčí. Dôsledná kontrola dokumentov neodhalila žiadne ďalšie pochybné úmrtia, avšak na povrch vyplávala skutočnosť s dvomi novorodencami, ktoré mali početné poranenia. Spočiatku sa na zranenia nazeralo ako na neopatrnosť pri manipulácii, no akonáhle sa Fikáčková priznala a zranenia vysvetlila, bola z nich aj obvinená.
![Zdravotná setra, ktorá zabíjala novorodencov, pretože nemohla zniesť detský plač. Za svoje vyčíňanie jej súd udelil trest smrti](https://i.refresher.sk/public/default/image-missing.jpg)
V dobe vyšetrovania sa mala priznať ešte k ďalším vraždám, no tie sa polícii aj po dôkladnom skúmaní nepodarili preukázať. Neexistovali totiž žiadne priame dôkazy, ktoré by ju s ďalšími úmrtiami spájali. Po osem mesačnej odmlke dal o sebe súd opäť vedieť. Obžalovanej udelil 6. októbra 1960 trest smrti. Aj napriek dvojnásobnému odvolaniu jej obhajcu sa na treste nič nezmenilo. Popravená bola 13. apríla 1961 vo Väznici Pankrác a stala sa tak prvou ženou, popravenou v Československu za kriminálnu činnosť od roku 1918. Médiá dodnes špekulujú nad prípadom mladej zdravotnej sestry a nad obeťami, ktorých mohlo byť viac než „len“ dve. Preto sa často stretávame aj s označením „najmasovejšia vrahyňa Česka“, no ako to bolo v skutočnosti sa už zrejme nedozvieme.