Tri ženy, tri úspešné príbehy.
Slovenská gastronómia sa už pár rokov snaží vstať z popola a ponúknuť svojim klientom niečo viac. Napriek tomu, že stále je najväčší problém v servise, tieto ženy dokážu motivovať svojich zamestnancov, hoci majú dennodenne aj iné povinnosti. Robia to najmä s láskou ku gastronómii. Spoznaj ich príbehy!
Paula (23), študentka
Paula Slezáková od mala sledovala kroky rodičov a po maturite začala brigádovať v otcovej reštaurácii za barom. Stihla si podať prihlášku na vysokú školu, napísať bakalársku prácu a venovať svoj čas otvoreniu reštaurácie Forhaus na historickej ulici v Trnave. Vo svojej práci dennodenne zisťuje, že učiť sa je dôležité – a nielen v škole. Dôležité sú rady a skúsenosti starších spojené s novými trendmi. „Bol to môj sen, keď ma o to otec požiadal, súhlasila som, chcela som však aj študovať a keď človek chce, dokáže zvládnuť všetko, po čom túži."
Reštauráciu otvárali počas jej bakalárskeho ročníka. Všetko však s prehľadom a podporou celej svojej rodiny úspešne zvládla. „Venovala som sa škole, zariaďovala reštauráciu, rokovala s dodávateľmi a večer písala bakalársku prácu a venovala sa štúdiu. Verila som si, lebo otcove skúsenosti, jeho schopnosť myslieť vždy o 3 kroky vpred, mi dodávali sebaistotu a chuť pracovať."
Paula ďalej dodáva: "Škola a ľudia v nej sú mojou inšpiráciou. Na druhej strane viem pri tom prežiť aj bolesť, keď nám niekto na Facebook napíše samé negatíva a sťažnosti. Viem, že z každej chyby sa máme použiť a ísť vpred, ale kritiku si radšej vypočujem osobne. Ak je niekto nespokojný, vieme to nejako zvládnuť a správne odkomunikovať. Vyžadujem však férový prístup a veľmi mi na tom záleží. Vďaka mojej rodine som to všetko úspešne zvládla. My vždy držíme spolu a práve vďaka tomu sme mohli vytvoriť predovšetkým rodinnú reštauráciu s chutným jedlom a skvelou atmosférou.“
Jana (40), mama troch detí
Jana Palenčárová vyštudovala ekonómiu, zahraničný obchod, neskôr získala zaujímavé skúsenosti na vysokej škole v Austrálii v oblasti hotelového manažmentu. Po návrate jej kroky viedli k HR v personálnej agentúre a neskôr vo veľkých korporáciách. Jana Palenčárová ma však lásku k ozajstnému jedlu zakódovanú v génoch. Aj práve preto priniesla na slovenský trh českú franšízu Sklizeno. „Čakala som tretie dieťatko a chytila ma zároveň kríza stredného veku. Vtedy som sa zamyslela nad otázkou, či je HR to, čomu sa chcem venovať celý život, alebo či by som nechcela skúsiť raz aj niečo iné. Som milovníkom zdravej stravy, bio potravín, odjakživa som uprednostňovala potraviny, o ktorých som vedela, odkiaľ presne pochádzajú a z čoho sú zložené. Hľadala som teda niečo, čoho by som sa mohla chytiť. Jedného dňa som navštívila Prahu a ocitla som sa v obchode Sklizeno. Zrazu som nadobudla pocit déja vu. Takto by som to chcela mať vo svojom obchode, toto by som chcela ľuďom na slovenskom trhu ponúknuť.“
Janine gastro podnikanie vzniklo popri jej tehotenstve s treťou dcérkou. Strávila hodiny na internete hľadaním vhodných priestorov, vždy mal však priestor dáky problém. Skutočne deprimovaná z kvality realitného trhu v deviatom mesiaci, asi tri týždne pred pôrodom, chodila po celom centre Bratislavy a hľadala vhodný priestor pre svoju prevádzku. „S prvým dieťatkom, synom Jankom, som bola čisto na materskej dovolenke krátko, od 5 mesiacov som začala pracovať na skrátený úväzok z domu. Postupne, ako bol Janík väčší, sa úväzok rozšíril na šesť hodín v práci. Potom sa mi narodilo druhé dieťatko, dcérka Paulínka, a doma som bola rok aj štvrť, nikdy som teda nebola na rodičovskej dovolenke plné tri roky."
Jana ďalej rozpráva: "Je spoločensky zaužívané, že deti sú stredom nášho vesmíru, všetko sa im prispôsobuje. Áno, aj ja som poobede taxikárka po krúžkoch a aj u nás musí byť teplá večera a všetko vyžehlené. Vždy sa však snažím, aby sme my, mama a otec, boli spokojní, potom budú spokojné aj deti. Mňa robí šťastnou aj to, keď mám intelektuálne výzvy a učím sa nové veci. Ak to však iná mama cíti inak, tak super, nech ide za svojím srdcom a nech je šťastná inak – napríklad aj dlhodobo na rodičovskej dovolenke. Ja som šťastná takto a myslím, že moje deti to zo mňa cítia.“
Silvia (67), dôchodkyňa
Silvia Holopová je vo veku, kedy by sa už mohla venovať len štrikovaniu ponožiek pre svoje vnúčatá. Ona však prijala výzvu a stala sa riaditeľkou hotela, ktorý pod jej vedením získal nejedno svetové ocenenie. To všetko v Kežmarku. Bývalá riaditeľka hotelovej akadémie, učiteľka slovenského a nemeckého jazyka a v súčasnosti riaditeľka hotela Hviezdoslav**** s veľkým srdcom Silvia Holopová tvrdí, že najdôležitejšia je motivácia, snaha vzdelávať sa a učiť sa novým veciam. Koncept hotela postavila na historických príbehoch, ktoré si návštevníci zamilujú a vždy budú mať pocit, že sa vracajú domov. „V tom čase, keď som si začala užívať dôchodok, môj syn hľadal priestory pre svoju firmu. V realitnej kancelárii narazil na zdevastovaný historický dom. Jeho priateľ architekt však dom označil ako ideálny pre malý penzión alebo hotelík.“ V tom čase boli známe práce s eurofondmi, keďže mala pani Silvia skúsenosti s projektmi modernizácie v školstve, svoje vedomosti využila. So synom zostavili jedinečný projekt, ktorý po kúpe domu a jeho náročnej rekonštrukcii aj zrealizovali. Historické príbehy tohto magického miesta tak dostali priestor znova ožiť. Názov hotela bol jasný, od začiatku sme vedeli, že to bude Hviezdoslav,“ dodáva pani Silvia.
Na priečelí domu visí tabuľa o Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi, ktorý v tomto dome 5 rokov žil počas svojho štúdia na lýceu. Ku klasickému domu zo 17. storočia bola vybudovaná nová časť na mieste kôlní a smetísk, ktoré sa tu nachádzali. Dnes sú tam vybudované izby, reštaurácia, wellness a kuchyňa. Hotel disponoval len 12 izbami, a preto sa rozhodli kúpiť mestský dvojdom, najstarší dom v meste. Pre hostí hotel pripravuje gastronomické eventy s výchovným podtónom. „Hostí treba neustále vzdelávať a učiť ich novým trendom v hotelierstve. Hotelierstvo je síce konzervatívne, ale treba mu dávať nový šat, aj keď základ by mal ostať konzervatívny, pretože to je srdce, slušnosť, úprimnosť, zdvorilosť a úcta.“
Tak, ako je dôležité vzdelávať hostí, tak je dôležité vzdelávať aj svojich zamestnancov. „Keď vidím chuť a talent, rada svojich zamestnancov podporím. Dôležité sú školenia a certifikáty. Náš someliér má síce vyštudované konzervatórium, avšak vďaka vášni, ktorú v sebe má, sa vypracoval na špičkového someliéra a odborníka na cigary a koňak. Z pomocníčky v kuchyni sa naša Veronika vypracovala a vyškolila na špičkovú hotelovú cukrárku, ktorá vyrába vlastnoručne belgické pralinky, múčniky a zákusky,“ dodáva Silvia Holopová.
Článok a fotografie vznikli v spolupráci s portálom Kávičkári.sk
