Aj tento mesiac sme pre vás pripravili prierez filmovou históriou s tromi desiatkami titulov, ktoré sa oplatí pozrieť.
Koniec roka sa blíži a my pokračujeme v našej ešte stále čerstvej pravidelnej rubrike. Na každý deň v mesiaci vám súhrnne odporúčame jeden film od 30. rokov po súčasnosť. Z každej dekády vyberáme tri filmy a zvyšné dni dopĺňame stále nejakými bonusmi. Výber je vždy rôznorodý, takže okrem najväčších peciek a klasík odporúčame aj menej populárne, ale vždy zaujímavé filmy z rôznych kútov sveta, ktoré sa oplatí vidieť. Nejde o žiadny rebríček, ale o tipy na rozšírenie filmového vzdelania. Dúfame, že vás náš Filmový kalendár osloví a získate množstvo inšpirácie na to, čo pozerať. Novembrové tipy sú nasledovné.
30. roky
Svet za sto rokov (Things to Come, réžia: William Cameron Menzies, 1936)
Veľkovýpravné a v prvej polovici neskutočne depresívne a dokumentárne poňaté sci-fi. Absencia výrazného príbehu sa síce postupom času začína na pôsobivosti odzrkadľovať, no stále ide o mimoriadne zaujímavé dielo, ktoré je adaptáciou predlohy H.G. Wellsa, autora Vojny svetov. Vyznením a atmosférou z nových filmov pripomína Cloud Atlas.
Zmiznutie starej dámy (The Lady Vanishes, réžia: Alfred Hitchcock, 1938)
Parádny thriller kombinovaný s komédiou a romantikou bez toho, aby to pôsobilo rušivo ukazuje režisérske majstrovstvo na plnej čiare. Rozuzlenie je síce trochu pritiahnuté za vlasy, ale to už k podobným filmom nejako patrilo a stále patrí. Najlepší Hitchcockov film 30. rokov a aj po takmer ôsmich dekádach výborná zábava.
Prázdniny (The Holiday, réžia:George Cukor, 1938)
Neprávom zapadnutý klenot ponúka Katharine Hepburn a Caryho Granta v najlepších rokoch, čo je tak nejako automaticky záruka skvelej zábavy. Jedinečná screwball komédia sa odvíja v rýchlom tempe, kde nie je núdza o mimoriadne vtipný humor ani prvotriednu dávku romantiky. „Try and stop me, someone."
40. roky
Casablanca (réžia: Michael Curtiz, 1942)
Takto vyzerá pravá legenda. Film, z ktorého sa stali kultové dokonca aj hlášky, čo v ňom nikdy nezazneli („Zahraj to zvovu, Sam"). Príbeh bývalých milencov, ktorí sa stretli na opačnom konci sveta, patrí už dávno medzi povinné položky filmového vzdelania. Humphrey Bogart a Ingrid Bergman v jednej z najslávnejších romancí všetkých čias, na ktoré nadväzujú a citujú z nej diela ešte aj v dnešnej dobe.
Mačací ľudia (Cat People, réžia: Jacques Tourneur, 1942)
V rámci svojho žánru a svojej doby úplná špička. V prvom aj druhom pláne (dá sa to brať ako horor resp. dark fantasy, ale aj ako psychologická dráma) vynikajúci, lahôdkovo natočený a vyznením nejednoznačný film. Remake z 80. rokov však už nepadol na tak úrodnú pôdu.
Puto najsilnejšie (Brief Encounter, réžia: David Lean, 1945)
Jedna z najlepších romantík všetkých čias. David Lean sa preslávil svojimi monumentálnymi eposmi, ako Lawrence z Arábie alebo Most cez rieku Kwai. Mimoriadne diela však dokázal tvoriť aj v komornejších podmienkach. Stále nádherný film a krásny príklad toho, že keď dostane skvelý režisér do rúk aj ten najtuctovejší scenár, dokáže z neho vyčarovať úžasný zážitok.
50. roky
Rašomon (réžia: Akira Kurosawa, 1950)
Jedno z najslávnejších diel legendy japonského filmu. Zločin rozprávaný zo štyroch rôznych perspektív umocnený množstvom formálnych vychytávok patrí zaslúžene do zlatého fondu svetovej kinematografie. Výnimočne progresívny počin po obsahovej aj vizuálnej stránke.
Mzda strachu (Le Salaire de la Peur, réžia: Henri- Georges Clouzot, 1953)
Dychberúci príklad toho, ako skĺbiť žánrovú zábavu so spoločenskou kritikou. Vynikajúca atmosféra „bomby pod sedadlom", parádni herci a od druhej polovice neustále napätie. Francúzsky akčný klenot existuje vo viacerých verziách, rovnako ako jeho remake od režiséra Exorcistu a Francúzskej spojky.
Žeriavy tiahnu (Leťať žuravli, réžia: Michail Kalatozov, 1957)
Mimo frontu odohrávajúci sa príbeh z 2. svetovej vojny bol prvý sovietsky film od roku 1945 distribuovaný na západe. Aj to svedčí o jeho mimoriadnych kvalitách. Vizuálne úžasná romantická vojnová dráma dokáže priklincovať k sedačke každého milovníka kinematografie. Víťaz Zlatej palmy v Cannes.
60. roky
Faster, Pussycat! Kill! Kill! (réžia: Russ Meyer, 1965)
Veľmi zábavné čistokrvné béčko a jedna z hlavných inšpirácií Quentina Tarantina pre jeho Death Proof. Nadmieru vyvinuté ženy, násilie, príšerne hrajúci herci, ale aj prekvapivo dobrý príbeh vytvárajú chytľavý kokteil, nad ktorým budete občas neveriacky krútiť hlavou, ale dopozeráte ho, či sa vám bude páčiť alebo nie. Kultová záležitosť.
Spalovač mrtvol (réžia: Juraj Herz, 1968)
Horor nie je žánrom, ktorý by sa medzi tuzemskými autormi tešil veľkej obľube. Zopár vydarených kúskov sa však nájde aj v našich končinách. A tento je z nich najvýraznejší. Depresívne, skľučujúce a strašidelné, nie počtom odseknutých končatín alebo hektolitrami preliatej krvi, ale brilantnou prácou filmárov a dejom. Jeden z najlepších českých filmov všetkých čias s excelujúcim Rudolfom Hrušínským.
Kone sa taktiež strieľajú (They shoot Horses, Don´t They?, réžia: Sidney Pollack, 1969)
Tanečná súťaž rozhodne nie je témou, z ktorej by mal vzniknúť nepríjemny, depresívny a krutý film. Počas veľkej hospodárskej krízy sa však zo zúfalstva ľudí ťažiť všetkými možnými spôsobmi. Nenechajte sa odradiť témou a dajte tomuto už takmer zabudnutému klenotu šancu.
70. roky
Americké Graffiti (American Graffiti, réžia: George Lucas, 1973)
Ešte predtým, než sa George Lucas vybral do dávnych čias v preďalekej galaxii, podarilo sa mu natočiť jeden z najlepších teenagerských filmov kinematografie. Retro atmosféra a výborný casting, v ktorom prekvapia hlavne mladý Harrison Ford a súčasný oscarový hitmaker Ron Howard v časoch, keď sa ešte venoval herectvu.
Network (réžia: Sidney Lumet, 1976)
Nemilosrdná sonda do zákulisia a fungovania televízií. Pred honbou za najvyššími možnými ratingami sa vedenie ani samotní redaktori nezastavia pred ničím a morálka nie je to najdôležitejšie. Dôležité sú iba čísla sledovanosti. Táto stále aktuálna dráma získala štyri Oscary, z čoho tri boli v hereckých kategóriách. Štvrté ocenenie putovalo do rúk scenáristu a ďalších 6 nominácií ostalo nepremenených.
Apokalypsa (Apocalypse Now, réžia: Francis Ford Coppola, 1979)
Legendárny a v obrovských pôrodných bolestiach vznikajúci opus jedného z najväčších hazardérov svetovej kinematografie je povinnou jazdou pre každého. Dokonalá filmárčina a strhujúci príbeh je dostupný v dvoch rôznych verziách. Ktorej dáte prednosť, je na vás. My preferujeme pôvodnú kinoverziu, no tá o 50 minút dlhšia je takisto skvostom, akých je málo.
80. roky
Pyramída hrôzy (Young Sherlock Holmes, réžia: Barry Levinson, 1985)
Jedna z veľkých inšpirácií pre Harryho Pottera vznikla v produkčnej dielni Stevena Spielberga. Ukážkový projekt svojej doby s prvou kompletne CGI vytvorenou postavou znamenal takisto odrazový mostík pre štúdio Pixar. Veľmi príjemne dobrodružstvo aj pre ľudí, ktorí legendárneho detektíva v obľube nemajú. Pre druhú skupinu je to povinnosť, aj keď nevychádza zo žiadneho príbehu Arthura Conana Doyla.
Phenomena (réžia: Dario Argento, 1985)
Trochu rozporuplné, no aj tak výnimočné dielo. Na jednej strane tu je úžasná atmosféra, vynikajúci námet, zopár geniálnych scén a mladučká Jennifer Connelly. Problémom je však väčšina neduhov tvorby talianskej hororovej legendy. Občasná dejová chaotičnosť a slabá práca so zvyškom hereckého osadenstva by vás však nemala od tvorby tohto klasika odradiť.
Angel Heart (réžia: Alan Parker, 1987)
Mickey Rourke na vrchole kariéry a prekvapivý, medzi niekoľkými žánrami prešľapujúci príbeh, patrí už dávno ku kultom. Mix Strhujúceho filmu - noir, existenčnej drámy a okultného hororu s úžasným hereckým duom a niekoľkými ikonickými scénami len tak ľahko nezabudnete. Audiovizuálny a súčasne aj obsahový klenot.
90. roky
Hráči so smrťou (Flatliners, réžia: Joel Schumacher, 1990)
Výborná žánrovka s vtedajšou vychádzajúcou elitou. Neprávom zapadnutý a stále pôsobivý mysteriózny thriller pracujúci s tematikou klinickej smrti. Svižná, prekvapivá, vizuálne veľmi slušná a prekvapivo stále kvalitná referencia toho, ako vyzerala komerčná kinematografia pre mladých divákov na prelome 80. - 90. rokov minulého storočia.
Frankenstein (Mary Shelley´s Frankenstein, réžia: Kenneth Branagh, 1994)
Najvernejšia adaptácia legendárneho románu patrí zároveň k najlepším verziám tejto látky. Vizuálne podmanivé dielo s fantastickou hudbou Patricka Doyla a kvalitnými hereckými výkonmi Roberta DeNira v úlohe monštra a samotného režiséra ako titulného tragického hrdinu. Slabý komerčný výsledok je v tomto prípade v nepriamej úmere k mimoriadnym kvalitám lahôdky.
Posledný zostáva (The Last Man Standing, réžia: Walter Hill, 1996)
Tretia verzia príbehu, ktorému sa predtým venovali legendy Akira Kurosawa v Yojimbovi a Sergio Leone v úvode svojej slávnej dolárovej trilógie. Svojim predchodcom sa síce táto gangsterka v žiadnom prípade nemôže rovnať, no aj tak ponúka skvelú a nemálo krvavú akčnú zábavu, akej sa už zjavne od Bruca Willisa nikdy nedočkáme.
00. roky
V tieni upíra (Shadow of the Vampire, réžia: E. Elias Merhige, 2000)
Veľmi zaujímavá a atmosférická lahôdka pracujúca s myšlienkou, že prvý predstaviteľ Draculu, účinkujúci v klasike Upír Nosferatu, bol skutočným upírom. Originálny námet, Willem Dafoe v životnej úlohe a nesmierna láska k pôvodnému filmu dokáže odzbrojiť aj napriek pomalšiemu tempu. Odporúčame dvojprojekciu s originálom, o ktorom sa dočítate nižšie.
Battle Royale (Batoru rowaiaru, réžia:Kindži Fukasaku, 2000)
Hlavná inšpirácia pre Hunger Games. Na rozdiel od populárnej série strhujúca, krvavá, nekompromisná a myšlienkovo ambiciózna. Príbehovo prekvapujúce, celý čas napínavé a v akčných scénach fantastické svojou intenzitou emócií aj celkovou nekompromisnosťou. Nádherný príklad rozdielneho prístupu k rovnakej téme medzi ázijskou a hollywoodskou kinematografiou. Milovníci Katniss a Peetu to však nemusia rozchodiť v úplnej psychickej pohode.
Určite, možno (Definitely, Maybe, réžia: Adam Brooks, 2008)
V podstate by to s trochou predstavivosti mohla byť celovečerná verzia How I Met Your Mother. Príjemna romantická komédia s Deadpoolom v hlavnej úlohe sa našim kinám vyhla, no vo svojom čím ďalej, tým viac upadajúcom žánri patrí vysokému nadpriemeru. Veľmi príjemná, vtipná a zároveň dojímavá alternatíva k večeru vo dvojici.
10. roky
Nezastaviteľný vlak (Unstopable, réžia:Tony Scott, 2010)
Posledný film akčného majstra Tonyho Scotta je inšpirovanými skutočnými udalosťami a natočený vo veľmi svižnom tempe. Režisérov rukopis je tu čitateľný a v tradičnom hollywoodskom štýle predvádza skvelú adrenalínovú jazdu, pri ktorej vrcholných momentoch sa poriadne zapotíte. Milovníkom žánru by mal tento film spraviť veľkú radosť.
Dokonalý zmysel (Perfect Sense, réžia: David Mackenzie, 2011)
Koniec sveta sledovaný skrz zamilovaný pár sme tu už párkrát mali. Málokedy však takto vydarene. Veľmi originálne a zároveň chytľavo vymyslená apokalypsa aj pôsobivé audiovizuálne spracovanie hviezdne dopĺňajú Eva Green a Ewan McGregor. Veľmi depresívna, no zároveň nádherná záležitosť s úžasne emotívnym záverom. Malý veľký film, ktorému sa nevenuje ani zďaleka toľko pozornosti, koľko si zaslúži.
Z for Zachariach (réžia: Craig Zobel , 2015)
Táto postapokalyptická dráma nie je to pre každého, ale svojich spokojných divákov by si nájsť mohla. Minimalistická klubovka, ktorá síce takmer nikdy nestrhne, ale hlavne kvôli námetu, dobre hrajúcemu obsadeniu a výbornej hudbe väčšinou nenudí. Skvelá záverečná scéna to dvíha o stupeň vyššie.
Nemý Bonus:
Upír Nosferatu (Nosferatu - Symphonie des Grauens, réžia: F.W. Murnau, 1922)
Jeden zo základných stavebných kameňov filmovej histórie a hororového žánru bol sčasti natáčaný u nás, na Oravskom zámku. Už len kvôli tomu by ste mali dať preč predsudky týkajúce sa roku vzniku tohto výnimočného diela. Prvá adaptácia Draculu obsahuje mnoho ikonických momentov, vizuálnej nádhery a hlavne krásny kus dejín pohyblivých obrázkov.
Animovaný Bonus:
Posledný jednorožec (The Last Unicorn, réžia: Jules Bass, Arthur Rankin jr. , 1982)
Prvých asi 15 minút to vyzerá ako nie príliš vydarená kópia disneyoviek, ale v momente, kedy začne hlavný dej, ostanete očarení. Krásny príbeh, parádna atmosféra a množstvo úžasných momentov patria k hlavným devízam jedného z najkrajších animákov všetkch čias, ktorý si dokážu vychutnať rovnako deti ako dospelí.
Televízny Bonus:
Vlákna (Threads, réžia: Mick Jackson, 1984)
Britská odpoveď na obrovský úspech amerického Dňa potom, ktorý sme vám odporúčali minulý mesiac. Ešte drsnejšie, nekompromisnejšie a bezútešnejšie než už tak dosť depresívny predchodca. Dokumentárna rekonštrukcia jadrového útoku a jeho dopadu na svet patrí psychologicky k najdrsnejším dielam, aké vznikli. Mnohé obrazy vo vás ostanú ešte veľmi dlho a zimomriavky vám z tela budú odchádzať veľmi pomaly.
Ktoré filmy ste si zo septembrových tipov pozreli a ktoré vás zaujali z tohtomesačných?
Dajte nám vedieť v diskusii a vidíme sa opäť pri decembrovej várke ďalších skvelých filmov.
