Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Sobota 22. 2. 2020 meniny má Etela

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Zaujímavosti
5
kubis
23. november 2016, 13:32
Čas čítania: 10:08

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili

Prečo sú si niektoré jazyky v Európe podobné viac a iné menej? Kto boli Indoeurópania a ako ovládli Európu? Je ťažšia rumunčina alebo španielčina? Ktorý Čech rozlúštil jednu z najväčších záhad dejín?

kubis
23. november 2016, 13:32
Čas čítania: 10:08
Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
5
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

V Európe má takmer každý štát svoj vlastný úradný jazyk, niektoré ich majú aj viacero. Každý asi tuší, že tieto jazyky sú si viac či menej podobné, niektoré sa nám javia ľahšie, iné ťažšie. Okolo európskych jazykov je rozšírených aj veľa nepravdivých mýtov. O jednom sa často vraví, že je najťažší, o druhom, že je najľahší. Tieto tvrdenia však často vychádzajú zo subjektívnych pocitov a neznalosti. Zjednodušene môžeme povedať, že najvšeobecnejšou klasifikačnou jednotkou jazykov je tzv. jazyková rodina. Je to skupina jazykov, u ktorých sa dá vysledovať spoločný pôvod. Vo svete existujú desiatky jazykových rodín a ak rátame aj mŕtve jazyky, tak číslo s prehľadom presiahne stovku (a to ešte vynechávame izolované jazyky, ktoré sú nezaraditeľné). V Európe nájdeme horko-ťažko 3-4 rodiny (importované jazyky menšín samozrejme vynechávame), z toho Indoeurópska jazyková rodina tvorí absolútnu väčšinu. Táto rodina sa v niektorých jazykoch označuje aj ako Indogermánska (kvôli dvom najvzdialenejším indoeurópskym skupinám) a jej členovia sa v minulosti bežne označovali ako Árijci. Tento výraz však zneužili nacisti pre svoje bláznivé rasové teórie, a tak sa prestal medzi vedcami používať.

 

Expanzia Indoeurópanov podľa Kurganovej hypotézy

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili

 

Úvodom sa oboznámime s pôvodom Indoeurópanov, ktorý je dodnes obostretý, ako mnohé z dávnej minulosti ľudstva, rúškom tajomstva. Veda nie je súbor nemenných vzorcov, poučiek, večných právd a dogiem, ale proces, ktorý sa neustále vyvíja a mení. Je to takmer ako živý organizmus, ktorý rastie a zdokonaľuje sa skúsenosťami. Ani názor na pôvod Indoeurópanov nie je jednotný a vo vedeckej obci koluje mnoho hypotéz. Od tých najabsurdnejších a pseudovedeckých, až po tie najracionálnejšie, masívne podporené viacerými vednými odbormi. Archeológia, antropológia, historická lingvistika a najnovšie aj genetika nám umožnili relatívne úspešne bližšie poodhaliť pôvod našich predkov. Kto boli? Odkiaľ prišli? Akým jazykom rozprávali? Ako si dokázali podmaniť nielen Európu, ale aj veľkú časť Stredného Východu a Indie? Jednou z hypotéz je Kurganova hypotéza a patrí medzi najakceptovanejšie. Pôvod Indoeurópanov kladie do Pontskej stepi severne od Čierneho mora. Odtiaľ sa vo viacerých vlnách a z rôznych dôvodov zhruba od štvrtého do prvého tisícročia pred n.l. vydali naši dávni predkovia hľadať novú domovinu. Boli to pastieri a chovatelia dobytka. Ich schopnosť ovládnuť také obrovské územia spočívala hlavne vo vojenskej dominancii. Indoeurópania pravdepodobne domestikovali kone, vyvinuli bojové vozy a mali rozvinuté zbrane, spočiatku bronzové, neskôr ako prví aj železné. To im umožnilo v kombinácii s patriarchálnou spoločnosťou a rozšírenou polygamiou prevrstviť a zmiešať sa s pôvodným obyvateľstvom.

 

Rozšírenie vozov, pravdepodobne vynájdených Indoeurópanmi

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili

 

Prajazyk Indoeurópanov resp. protoindoeurópsky jazyk sa v žiadnej podobe nedochoval, no vedcom sa ho podarilo zrekonštruovať pomocou porovnávacej metódy. Priekopníkom v tejto oblasti bol August Schleicher, ktorý relatívne úspešne tento protojazyk zrekonštruoval a následne podľa neho v roku 1868 skompiloval slávny text, zvaný Schleicherova bájka. Postupom času sa s rozvojom paleolingvistiky tento text vylaďoval a moderná verzia je od pôvodnej Schleicherovej odlišná, no schválne uvediem jej prvú a pôvodnú verziu:

 

Avis akvāsas ka

 

Avis, jasmin varnā na ā ast, dadarka akvams, tam, vāgham garum vaghantam, tam, bhāram magham, tam, manum āku bharantam. Avis akvabhjams ā vavakat: kard aghnutai mai vidanti manum akvams agantam. Akvāsas ā vavakant: krudhi avai, kard aghnutai vividvant-svas: manus patis varnām avisāms karnauti svabhjam gharmam vastram avibhjams ka varnā na asti. Tat kukruvants avis agram ā bhugat.

 

V preklade do slovenčiny:

 

Ovca a kone

 

Ovca, ktorá nemala vlnu, videla kone - jeden ťahal ťažký povoz, druhý niesol veľký náklad, tretí rýchlo niesol človeka. Ovca povedala koňom: "Srdce ma bolí, keď vidím, čo človek káže robiť koňom". Kone odpovedali: "Počuj, ovca, nás bolia srdcia, keď vidíme, ako človek, pán, berie ovci vlnu a robí si z nej teplý odev. A ovca nemá žiadnu vlnu." Ovca, počujúc to, ušla cez lúku. [preklad prevzatý z wiki]

 

Mimochodom, Schleicherovu bájku recituje ako súčasť výučby starobylých jazykov v jednom zábere aj droid David vo filme Ridleyho Scotta Prometheus (2012).

 

Mapa indoeurópskych izoglós - ohraničených území s určitými jazykovými javmi (500 pred n.l.)

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili 

 

Už zo samotného názvu vyplýva, že Indoeurópania sa usadili okrem Európy aj v Ázii. Týmto mimoeurópskym skupinám sa povenujeme len v skratke, snáď len s jednou výnimkou. Tou výnimkou sú Chetiti – najstaršie doložený indoeurópsky národ. Ako prví sa okolo štvrtého tisícročia pred n.l. oddelili od ostatných Indoeurópanov a vytvorili mocnú Chetitskú ríšu v Malej Ázii, ktorá konkurovala od 16. do 12. storočia pred n.l. takým starovekým superveľmociam ako Egypt, Babylonská či Asýrska ríša. Boli to obávaní bojovníci, ktorí začali ako prví kuť železo a vynikali svojimi bojovými vozmi. Spoločnosť Chetitov bola despotická (ako všetky mocnosti v tom čase) a štát riadil všetky aspekty života poddaných (vrátane sexuálneho života). Chetitskú ríšu zmietli až neznáme “morské národy”, ktoré sa prihnali nevedno odkiaľ a nevie sa o nich takmer nič (zaútočili aj na Egypt a Kanaán).

 

Blízky východ v staroveku

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili

 

Dlho sa ani nevedelo, že nejakí Chetiti vôbec existovali. Až rozvoj archeológie v 19. storočí priniesol prekvapivé odhalenie o existencii “štvrtej mocnosti” a spojil Chetitov s biblickými Chetitmi (po hebrejsky bny-ḥt čiže Deti Hetha). Masívny archeologický výskum v ich bývalom hlavnom meste Chatušaš a okolí v centrálnej Anatólii priniesol tisíce tabuliek s klinovým písmom, ktoré prevzali Chetiti od Asýrčanov a Babylončanov. Jazyk rozlúštil až český jazykovedec Bedřich Hrozný, ktorý si s ním na začiatku 20. storočia poradil. Vedelo sa, ako sa klinové písmo číta, ale nikomu nenapadlo, že by mohlo ísť o indoeurópsky jazyk, keďže všetky staroveké mocnosti boli etnicky určite neindoeurópske.

 

Bedřich Hrozný

 

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili

 

Hrozný však našiel mnoho podobností medzi chetitčinou a viacerými indoeurópskymi jazykmi a podarilo sa mu preložiť prvú vetu po tritisíc rokoch:

 

Ninda - an ezzatteni watar - ma ekutteni.

Budete jesť chlieb a piť vodu.

 

Ninda je slovo prevzaté zo sumerčiny a znamená chlieb, ezza- sa podobá na latinské edo či nemecké essen, čo znamená jesť, watar ako voda asi netreba vysvetľovať, eku- pripomína latinské aqua, v chetitčine to značí piť. Porovnávacou metódou pripravil Hrozný v roku 1917 prvú chetitskú gramatiku a položil základy chetitológie.

 

Chetičtinou popísaná tabuľka z Chatušašu

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili

 

Najvýchodnejšie sa zo všetkých Indoeurópanov dostali Tocharovia, ktorí sa oddelil zhruba v treťom tisícročí pred n.l. a presunuli sa do oáz na severnom okraji Tarimskej panvy v západnej Číne. Tocharčina s tromi dialektmi tvorí samostatnú skupinu indoeurópskych jazykov a od ostatných sa líši hlavne fonologicky. Vplyvom masívnej migrácie turkických národov na západ v prvých storočiach n.l. bol jazyk marginalizovaný a nakoniec pred viac ako tisíc rokmi úplne vymrel. Zachovalo sa však veľké množstvo textov písaných v indickom písme Bráhmí, ktoré sa podarilo rozlúštiť a kategorizovať tocharčinu do indoeurópskej jazykovej rodiny.

 

Najpočetnejšia skupina je indoiránska s takmer dvoma stovkami jazykov. Hovorí ňou v Ázii viac ako miliarda ľudí. Delí sa na tri hlavne podskupiny: indoárijské, napr. hindčina – po angličtine a čínštine tretí najrozšírenejší jazyk na svete, sanskrit, bengálčina, atď., iránske, napr. kurdčina či novoperzština zvaná Fársí (podľa mňa jeden z najkrajšie znejúcich jazykov na svete) a núristánske jazyky - menšia podskupina prežívajúca na hraniciach Afganistanu a Pakistanu. O tejto skupine by sa toho dalo popísať naozaj veľa, no zameriame sa len na jediné etnikum, ktorého jazyk sa od stredoveku aktívne používa v celej Európe a tou je rómčina. Staršie, dnes už pejoratívne znejúce pomenovanie Rómov cigán pochádza z rómskeho slova atsigan a doslova znamená nomád resp. kočovník. V mnohých európskych jazykoch sa používa označenie, ktoré reflektuje mylnú stredoveku predstavu o egyptskom pôvode Rómov: gypsy, gitano, atď. Rómovia pochádzajú pravdepodobne zo severozápadnej Indie. Odtiaľ sa zhruba v piatom storočí n.l. pohli smerom na západ až v 11.-12. storočí dorazili na Balkán, kde sa o nich prvý krát zmieňujú byzantskí historici. O presnej polohe pôvodnej vlasti a trase migrácie Rómov sa dodnes vedú veľké polemiky. Rómčina sa delí na viacero dialektov a i napriek skromnejšej slovnej zásobe má relatívne veľké množstvo výpožičiek z iných jazykov.

 

Rómske nárečia v Európe

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili

 

Okrem spomínanej tocharčiny tvoria samostatné skupiny ešte dva ďalšie jazyky. Prvým je arménčina –  starobylý jazyk s mnohými nárečiami, ktorým sa hovorí minimálne od šiesteho storočia pred n.l., no prvé texty pochádzajú až z piateho storočia n.l. Dohady o najbližších indoeurópskych príbuzných vedú zvyčajne dvoma smermi: smerom ku gréčtine alebo k indoiránskym jazykom. Arménčina sa zapisuje veľmi špecifickým písmom, ktoré bolo inšpirované gréckou alfabetou. Celá arménska kultúra vrátane jazyka je fascinujúca, no my sa definitívne presunieme do Európy, konkrétne na západný Balkán.Tam nájdeme podivný jazyk, síce indoeurópsky, no bez bližšieho príbuzného. Tým jazykom je albánčina, ktorou hovorí po celom svete asi päť miliónov ľudí. Má pomerne zložitú gramatiku a ťažkú výslovnosť. Jej pôvod je neznámy. Ide zrejme o zmes jazykov antických národov Balkánu ako Ilírov, Trákov či Dákov, ktorých jazyky sa však nezachovali, ak teda nerátame pár desiatok slov a mien. Trácky nebol len Spartakus, ale aj dodnes používané slovo prevzaté z tráčtiny, ktoré označuje populárny mliečny výrobok – jogurt.

 

Začiatkom 20. storočia pred n.l. vtrhli do Grécka zo severu s bronzovými zbraňami výbojné grécke kmene Achájcov, IónovAiolov a podmanili si pôvodné neindoeurópske obyvateľstvo – Pelasgov. Gréci od nich prebrali písmo, ktorého grécka verzia sa našťastie rovnako ako chetitčina podarila rozlúštiť (Angličan Michael Ventris, 1952). Ide o tzv. lineárne písmo B, zatiaľ čo lineárne písmo A, používané Pelasgami, je stále záhadou (ako aj ich predchodca – krétske hieroglyfy, v ktorých rozlúštenie neveria snáď ani najväčší optimisti). Celý grécky svet však zabudol čítať a písať s výnimkou Cypru po vpáde ďalšieho gréckeho kmeňa Dórov v 12. storočí pred n.l. takisto zo severu, ktorý sa predtým zasekol niekde na Balkáne. Zasekol sa aj kultúrne, no nie vojensky. Dóri spravili svojim gréckym bratrancom presne to isté, čo oni predtým Pelasgom, no tentokrát so železnými zbraňami, ktoré prevzali od Chetitov (udržali sa len Atény). Dnešná grécka alfabeta a z nej odvodená latinka a cyrilika však majú svoj pôvod vo fenickom písme. Najstarší nápis v alfabete je z ôsmeho storočia pred n.l. Dnešná gréčtina sa líši od tej klasickej v mnohom. Existuje viacero dialektov klasickej gréčtiny, ktoré reflektovali kmeňové rozdelenie. Boli si navzájom zrozumiteľné a každé nárečie sa zvyklo používať na iné veci: atické v okolí Atén na filozofiu, dórske na zborové spevy, atď. Klasická gréčtina je kvôli ohromnému množstvu zachovaných spisov veľmi dobre preskúmaná. Treba pripomenúť, že v antickom gréckom svete vznikla celá naša západná kultúra a Gréci boli až do renesancie neprekonateľní v každom vednom aj umeleckom smere (snáď okrem práva, v ktorom ich predbehli Rimania). Gréčtina je naozaj nesmierne bohatý jazyk, ktorý spolu s latinčinou významne ovplyvnil všetky európske jazyky a to hlavne v odbornej terminológii. Po grécky hovorí zhruba 13 miliónov ľudí v Grécku a na Cypre, kde je gréčtina úradným jazykom, a vo svete. Táto jazyková skupina sa nazýva helénska a patrí do nej zhruba 20 jazykov, z ktorých mnohé sú málo dochované, napr. antická macedónčina (nemýliť si so slovanskou macedónčinou, s ktorou nemá nič spoločné).

 

Rozloženie gréckych nárečí v klasickom období (piate až štvrté storočie pred n.l.)

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili

 

Časť kmeňov žijúca na Apeninskom polostrove hovorila doložene minimálne od siedmeho storočia pred n.l. (pravdepodobne však už od druhého tisícročia pred n.l.) skupinou indoeurópskych jazykov, ktoré nazývame italické. Na území zo severu ohraničenom neindoeurópskymi Etruskami a z juhu gréckymi kolonistami žili Umbrovia, Sikulovia, Faliskovia, Sabelovia a mnoho iných kmeňov. Najvýznamnejší kmeň Latinov, ktorý získal kvôli svojej dômyselnej spoločenskej organizácii, politickému systému a hlavne vojenskej mašinérii (vo všetkom výrazne inšpirovaný Grékmi), dominantné postavenie a postupne si podmanil všetky okolité kmene Apeninského polostrova, kam rozšíril svoj jazyk – latinčinu. Latinčina je teda jediný preživší italický jazyk, ostatné dávno zanikli. Latinovia, zvaní podľa svojho hlavného mesta aj Rimania, sa neobmedzili len na rodný polostrov. Odhliadnuc od rôznych štátnych zriadení vytvorili najdlhšie existujúci štátny útvar v histórii, ktorý sa udržal až neuveriteľných 2 206 rokov (753 pred n.l. – 1453 n.l.).

 

Kmene Apeninského polostrova v štvrtom storočí pred n.l.

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili

 

Latinčina bola počas celého stredoveku jazykom vzdelancov a tento štatút si zachovala dodnes. Úradný jazyk Vatikánu sa i naďalej považuje za dôležitú súčasť klasického vzdelania. Existuje viacero foriem latinčiny: od starej, cez klasickú, stredovekú, cirkevnú až po modernú, no pre nás je dôležitá vulgárna. Neznamená to však, že obsahovala nadávky, ale šlo o ľudovú, hovorovú a zjednodušenú verziu šírenú prostými osadníkmi a armádou v rímskych kolóniách. Rimania odišli, no pospolitý ľud zostal. Latinčina v kombinácii s jazykmi starousadlíkov vytvorila základ pre mnohé moderné európske jazyky, ktoré označujeme ako románske. Je ich naozaj mnoho, veľká časť z nich zanikla a niektoré pred zánikom stoja, no i napriek tomu ide o druhú najväčšiu skupinu indoeurópskych jazykov na svete, ktorou hovorí viac ako osemsto miliónov ľudí. Delením románskych jazykov sa zaoberať nebudeme, lebo je komplikované a nejednotné.

 

Najpočetnejšia je španielčina (410 miliónov), historicky označovaná aj podľa regiónu, v ktorom vznikla ako kastílčina. Spolu s portugalčinou bola konkvistadormi rozšírená do celej Strednej a Južnej Ameriky (od pôvodu týchto jazykov nesie táto oblasť aj pomenovanie Latinská Amerika) a neskôr aj do mnohých oblastí Afrika a Ázie. Španielčina si prešla relatívne turbulentným vývojom. Po úpadku Rímskej ríše na ňu vplývali germánski Vizigóti. Od začiatku ôsmeho storočia naopak Mauri a Arabi, ktorí boli postupne vytlačovaní kresťanmi. Všetky vládnuce vrstvy zanechali na španielčine badateľné stopy. Španielčina má okrem Španielska a väčšiny juhoamerických štátov oficiálny štatút aj v Západnej Sahare a Rovníkovej Guiney. Druhým najpočetnejším jazykom je portugalčina (230 miliónov). Mala obdobný historický vývoj ako španielčina, no na rozdiel od nej si zachovala pôvodné latinské samohlásky. Je oficiálnym jazykom v Portugalsku, Brazílii, ale aj v mnohých afrických krajinách, Východnom Timore či Macau.  Na Pyrenejskom polostrove sú okrem dvoch spomínaných románskych jazykov používané aj mnohé iné ako trebárs katalánčina, galícijčina alebo aragónčina.

 

Francúzština obsadzuje s 80 miliónmi hovoriacich tretie miesto. Počas vývoja naň vplývali hlavne keltské a germánske jazyky. Tento sympatický jazyk s typickým uvulárným r bol počas celého novoveku až do začiatku 20. storočia, kedy bol nahradený angličtinou, európskym jazykom číslo jeden. Dominoval v práve, diplomacii, gastronómii a bol módnym trendom hlavne pre vyššie spoločenské kruhy. Francúzština je známa svojím komplikovaným pravopisom. Medzi hovorenou a písanou podobou je veľký rozdiel. Trebárs množné číslo podstatných a prídavných mien sa často v hovorenej forme neprejavuje (ale v písanej áno). Francúzština sa oficiálne používa v mnohých krajinách po celom svete. Okrem Francúzka, Švajčiarska, Belgicka, Luxemburska a Monaka aj v dvoch desiatkach afrických krajín, Kanade a vo viacerých malých ostrovných štátoch.

 

Románske jazyky v Európe

Pôvod Európanov a ich jazyky: Fakty a zaujímavosti, o ktorých ste (možno) netušili

 

Taliančinou rozpráva asi 70 miliónov ľudí a tento jazyk je oficiálny aj vo Švajčiarsku, San Maríne a Vatikáne. Už od čias renesancie je taliančina dominantná hlavne v oblasti umenia všetkého druhu, ale je aj pracovným jazykom katolíckej cirkvi. Jej vývoj bol rovnako komplexný ako jej dialekty. Každé mesto malo a stále aj má svoje vlastné nárečie. Niektoré nárečia majú aj vlastnú písanú podobu, a sú veľmi špecifické (napr. neapolčina), iné, ako trebárs sardínčina sa zvyknú považovať už za samostatný jazyk.

 

Posledný románsky jazyk, o ktorom sa zmienime obšírnejšie, je rumunčina. Hovorí sa ňou v Rumunsku a Moldavsku a zahŕňa viacero dialektov. Často sa pod ňu zaraďujú aj príbuzné románske jazyky ako arumunčina, ktorou hovorí asi 250-tisíc ľudí na južnom Balkáne alebo istrorumunčina, používaná už len v pár dedinách v Chorvátsku. Pôvod rumunčiny je nejasný, zrejme ide o kombináciu vulgárnej latinčiny a pôvodných balkánskych jazykov (už spomínané dácke, trácke a ilírske jazyky). Oproti ostatným románskym jazykom si toho rumunčina zachovala z latinčiny oveľa viac, napr. pády či stredný rod. Má preto podstatne zložitejšiu gramatiku. Okrem už spomínaných sa v Európe vyskytujú aj ďalšie, menej rozšírené románske jazyky ako trebárs rétorománčina vo Švajčiarsku či francúzštine podobná okcitánčina a valónčina.

 

O germánských, slovanských, keltských a aj o neindoeurópskych jazykoch v Európe si povieme až v druhej časti.

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Ohodnoť článok
257
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Najčítanejšie
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.