Ponorka, o ktorej od roku 1940 nikto nič nepočul.
Nacistickému Nemecku sa začiatkom apríla roku 1940 podarilo začať s inváziou Nórska a Hitlerova misia za dobytím celej Európy pokračovala podľa plánu a bez väčších problémov. Nech sa Spojenci bránili ako chceli, nacisti ich útoky odrážali, ničili im plavidlá a stroje a o život pripravili tisíce mužov. Krátko po začiatku invázie sa do obrany Nórska pustilo aj Spojené kráľovstvo a ku jeho brehom vyslalo ponorku HMS Tarpon s jasnými rozkazmi. Ponorka mala dohliadnuť na to, aby sa zásoby na nemeckých lodiach nedostali na nórske pobrežie, avšak zopár desiatok kilometrov od dánskeho pobrežia sa ponorka dostala do stretu s nemeckými plavidlami a odvtedy o nej viac už nebolo počuť a jej osud zostal nejasný. Všetci pochopili, že ponorka bola pravdepodobne potopená Nemcami, no po celých 76 rokov sa nikomu nepodarilo nájsť jej vrak, čo však zmenili Gert Normann Andersen a Innes McCartney.
Asi 80 kilometrov od dánskeho prístavného mesta Thyborøn sa podarilo vystopovať pozostatky 84 metrov dlhej ponorky, ktorá podľa nemeckých palubných denníkov skutočne lode napadla, lenže jej útok bol odrazený a nakoniec aj neúspešný. Osudným sa jej stalo niekoľko hodín trvajúce hlbinné bombardovanie, ktoré nakoniec ponorku zasiahlo a po výbuchu spôsobilo, že ju okamžite začala zaplavovať voda a celý stroj sa potopil až na samotné dno. Potápači obhliadajúci ponorku však zistili, že Tarpon ešte stihol vystreliť dve torpéda, takže sa ku dnu neporúčal bez boja, ale na viac sa už námorníci nezmohli. Ponorka si aj po 76 rokoch strávených vo vode zachováva svoj tvar a pri jej obhliadke by si vraj mohol celkom presne vidieť, kde explodovala hlbinná bomba a aké boli jej následky. Neďaleko potopenej ponorky sa tiež našiel aj kráter po inej hlbinnej bombe, ktorá ponorku úplne netrafila, a tak si môžeme iba domýšľať a s pomocou dobových záznamov predstavovať, čo museli námorníci zažívať, keď okolo nich začali vybuchovať mohutné nálože. Od hladiny ponorku delí asi 40 metrov a v nasledujúcich mesiacoch sa už nebudú organizovať žiadne ďalšie potápačské misie, pretože úcta k padlým námorníkom zabránila v akomkoľvek manipulovaní s vrakom a jeho ostatkami.
