Navštívili sme miesto, kde noha bežného smrtelníka len tak ľahko nevstúpi.
Návšteva verejnosti nesprístupnených baní je veľmi zaujímavá, aj keď nebezpečná záľuba. Dnes sme sa so skúseným doprovodom vydali jednu z nich navštíviť. Stretávame sa pri Hlavnej stanici v Bratislave a vyrážame do Pezinku. Toto bude naša celkovo prvá návšteva bane, takže nevieme, čo máme očakávať, a preto pociťujeme miernu nervozitu. Zobrali sme si staršie oblečenie, ktoré sa prípadne môže zašpiniť. Neďaleko od Pezinku zastavujeme a obúvame si gumáky, berieme si stavbársku helmu a zásobu bateriek. Nasleduje strmý kopec, kde sa nachádza cieľ našej výpravy. Trojárova štôlňa bola v minulosti prieskumnou štôlňou, jej účelom bolo vykonať geologický prieskum ložiska, na ktorý však dotyční nenatrafili. V oblasti sa nachádza zrudnenie šošovkovitého tvaru obsahujúce zlato a antimon. Štôlňa je dlhá približne jeden a pol kilometra.
Vchádzame dnu a ako prvé na koži pociťujeme ľadový vzduch. Napriek tomu, že vonku je leto a veľmi teplo, sme donútení obliecť si mikiny. V bani tečie medzi starými, hrdzavými kolajnicami po zemi potôčik vody a príjemne cez gumáky chladí nohy. Ako tak kráčame nižšie, naskytne sa nám úžasný pohľad, ktorý môžete vidieť na fotografiách. V bani je mierna hmla a my s ňou skúšame experimentovať pre zaujímavý efekt na fotkách. Na naše vlastné prekvapenie sa v týchto priestoroch vôbec necítime nepríjemne. Nie je tu vôbec málo priestoru ani zlý vzduch, a preto sme na strach už úplne zabudli. Prechádzame ďalej a postupne prejdeme väčšinu bane. Urobíme ešte zopár fotiek a otáčame sa späť. Po asi hodine a pol strávenej vnútri sa rozhodneme ísť von. Tá náhla zmena teploty z chladu do tepla je celkom šok a my sa hneď zatúžime vrátiť späť. Bola to naša prvá a určite nie posledná návšteva baní.
