Tieto prejavy zažíva množstvo ľudí a určite sa nájdu aj takí, ktorí mimovoľným pohybom tesne pred zaspaním uštedrili spolu-ležiacemu slabý úder. Patríte medzi nich aj vy?
Konečne sa po celom dni ukladáte do postele a cítite, ako vám spánok pomaly, ale isto opantáva myseľ. Telo sa uvoľňuje, svaly začínajú relaxovať a mozog plynule prechádza do oázy pokoja. Keď tu zrazu vás trhne. V polospánku sa vám zdá, že padáte a prudko vám mykne celým telom, akoby ste chceli zabrániť pádu. Niekedy cítite len mierne zášklby končatín, často podobné pocitu, ako keď schádzate zo schodiska a neočakávate posledný schod.
Tento pocit pádu pri zaspávaní má anglický výraz „hypnic jerk“ voľne preložené ako „predspánkový zášklb“ a mnohokrát môže byť sprevádzaný vizuálnou halucináciou (už spomínanou predstavou pádu).
Ku smole všetkých hypochondrov, ide o fyziologický dej, ktorý sa prejavuje vo fáze zaspávania. Predspánkové zášklby zažíva až 70% populácie a sprievodným javom môže byť zvýšený srdcový tep, výrazné dýchanie a potenie. K tomuto typu dejov, kde ide o spazmus (kŕč) svalstva patrí napr. aj štikútka. Ku potenciálnym vyvolávačom predspánkových zášklbov (podľa Americkej akadémie spánkovej medicíny) patria úzkostné stavy, zvýšený príjem kofeínu, stres a taktiež namáhavá fyzická aktivita v neskorých hodinách. Príčina však nie je stále objasnená. Na jej vysvetlenie zatiaľ slúžia dve teórie, neurologická a evolučná.
Pravdepodobnejšia neurologická teória tvrdí, že pri zaspávaní proti sebe doslova bojujú dva systémy v našom mozgu. Retikulárny aktivačný systém (RAS) je tvorený niekoľkými neuronálnymi okruhmi a spája mozgový kmeň s mozgovou kôrou. Tento systém nás robí čulými a udržiava telo v bdelom stave. Druhý systém nazývaný ventrolaterálna preoptická oblasť hypotalamu (VLPO) je lokalizovaný v blízkosti optického nervu a ovplyvňuje spánkový cyklus. Tento systém sa niekedy nazýva aj „spánkový prepínač“. Počas zaspávania, alebo pri zdriemnutí, systém číslo dva (VLPO) preberá kontrolu nad mozgom. Tento prechod zo systému jedna (RAS) na systém dva (VLPO) však nie je okamžitý. Systém číslo jedna (RAS) môže počas prechodu stimulovať svalstvo, čoho dôsledkom sú práve zášklby. Je to akoby snaha zachovať kontrolu nad telom a zostať v bdelom stave. Ak však proces zaspávania pokračuje, systém číslo jedna (RAS) sa postupne „vzdáva“ a zášklby ustávajú na frekvencii aj intenzite, a telo prechádza do relaxovaného stavu až paralýzy.
Druhá, menej pravdepodobná teória, sa nazýva evolučná, zahŕňajúca našich dávnych predkov z obdobia ľudoopov. Tí sa pre zvýšenie bezpečnosti ukladali na spánok v korunách stromov, a preto si spánok a relaxáciu tela spájali s možným pádom zo stromu. Spánkové zášklby by teda mali fungovať ako „bezpečnostný systém“, ktorý mal jedinca prebudiť, skontrolovať situáciu, uistiť stabilnú polohu a zaspať.
Obe teórie však nič nemenia na fakte, že ide o normálny, fyziologický dej. V extrémnych prípadoch však môže dochádzať k výrazným zášklbom, pri ktorých sa stáva zaspávanie problematické. Ak sú zášklby tela výrazné a vedú k narúšaniu spánku až insomnii (nespavosti) odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc.
V bežných prípadoch sa na obmedzenie zášklbov odporúča obmedziť príjem kofeínu, nikotínu, znížiť množstvo stresu, pohybovú aktivitu nevykonávať v neskorých hodinách a dodržiavať spánkový cyklus.
Ako ste na tom vy? Patríte do skupiny 70% ľudí, ktorý zažívajú podobné zášklby, alebo je vo vašom prípade proces zaspávania spojený s okamžitou paralýzou?
