Obstojí tím mutantov v boji s apokalypsou a s kritikmi?
Ľudstvo malo odjakživa tendenciu nasledovať vodcov. Či už bola dôvodom sympatizácia s ideológiou skrývajúcou sa za ich vládou alebo strach zo sily a smrti, vláda jednotlivca bola vždy nebezpečná. Čo sa môže stať, keď sa všetka sila kumuluje v rukách jednotlivca? V histórii sme to zažili už mnohokrát, no zdá sa, že sme nepoučiteľní. Touto otázkou sa rozhodol zaoberať aj režisér Bryan Singer vo svojom štvrtom projekte spätého s X-Men s podtitulom Apocalypse. Po zmiešaných pocitoch z trailerov a nie práve najpriaznivejšom prijatí kritikov som do sály vchádzal trochu skeptický, avšak stále s vierou v Singerove schopnosti, ktoré nám zatial priniesli tie najžiarivejšie príspevky do série.
Ak si pamätáte na potitulkovú scénu z Days of the Future Past, asi vás neprekvapí, že snímka nás v úvode vezme do starovekého Egypta. Sekvencia nám má za úlohu priblížiť antagonistu a pôvod jeho sily. Apocalypse je najstarší žijúci mutant. Počas svojho života ovládol mnoho schopností, čo z neho robí nielen najstaršieho, ale aj najsilnejšieho žijúceho jedinca, ktorý bol Egypťanmi uctievaný ako boh. Moc však produkuje aj nepriateľov.
Jednou z najsilnejších stránok filmu je scenár. Pri počte postáv, ktoré sme mohli vidieť na posteroch, v traileroch a filmových novinkách je obdivuhodné, ako sa scenáristi vyhrali s jednotlivými dejovými linkami a ako do seba všetko zapadá. Napriek tomu, že vám snímka v úvode predstavuje jednu novú postavu za druhou, nikdy sa necítite stratení a ste schopní bez záťaže užívať si dej. Režisér taktiež rozumie svojmu remeslu a kormidlo drží pevne v rukách. Avšak obe zložky, scenár aj réžia, majú aj negatívne stránky. Singer napriek dobre odvedenej práci stráca nápady. Svieža réžia z Days of the Future Past je fuč, Apocalypse je len štandardná rutina. Film začiatkom druhej polovice stráca na tempe a začal som pociťovať každú minútu ubehnutého času. Nieže by som sa pri snímke nudil, no všetko sa mi zdalo známe, akoby som to už niekde videl.
Kvitujem odvahu postaviť do centra diania mladých hercov. Dej sa totiž prvýkrát netočí vyložene okolo overených postáv Magneta, Xaviera alebo Wolverina. V úvode, ako už bolo spomínané, je divákom v excelentnej scéne predstavený mladý Scott Summers (Tye Sheridan). Toho stretneme v momente, keď sa u neho začnú prejavovať jeho schopnosti. Po menšom incidente sa ho ujme starší brat, Alex aka Havoc (Lucas Till, ktorého sme videli vo First Class a DOFP) a dovedie ho do školy pre nadané deti. Tam doslova narazí na mladú Jean Grey (Sophie Turner známa pre stvárnenie Sansy z Game of Thrones). Obidvaja herci odviedli veľmi kvalitnú prácu, pričom im pomohol veľmi dobre napísaný materiál. Scott Summers konečne nie je uplakaný chlap známy z prvej X-Men trilógie. Od začiatku rebeluje a stavia sa do úlohy lídra, čo sa určite oplatí v ďalších pokračovaniach ságy. V komiksoch bol totiž Scott na čele X-Men vždy počas Xavierovej neprítomnosti a v tejto inkarnácii má rozhodne potenciál to dosiahnuť. Sophie Turner ma napriek počiatočným obavám tiež presvedčila o svojich kvalitách a myslím, že v súvislosti s jej postavou sa máme v budúcnosti ešte na čo tešiť (žeby Dark Phoenix sága dostala druhú šancu?).
Spomedzi dejových liniek však najviac vyčnieva tá Magnetova. Je najpútavejšia a emocionálne najvypätejšia. Prezrádzať o nej čokoľvek nemá zmysel, len by som vás pripravil o zážitok, avšak garantujem vám, že minimálne počas jednej scény budete na plátno pozerať s otvorenými ústami cítiac Erikovu bolesť. Michael Fassbender opäť dokázal, že patrí medzi elitu Hollywoodu. Jeho príbeh však nebol patrične ukončený, preto by som bol veľmi nahnevaný, ak by sa v ďalšom pokračovaní už neobjavil. Jeho proťajšok, James McAvoy v úlohe Profesora X, sa tiež nenechal zahanbiť. Napriek tomu, že scenár mu nedal možnosť zažiariť tak, ako v Days of the Future Past, mal vo filme výborné scény a najmä v úvode uvoľňoval temnú atmosféru navodenú introm.
Jennifer Lawrence v úlohe Raven stratila centrálnu pozíciu nadobudnutú v dvoch predošlých častiach a odviedla svoj štandard. Jej dialógom však v poslednej tretine chýbala potrebná údernosť. Neviem či je to možné prisúdiť herečke alebo scenáristom. V dôsledku tohto nedostatku trpí aj chémia medzi ňou a Magnetom a ich (prakticky jediná spoločná) scéna vyznieva doprázdna. Za zmienku stojí aj mladý Kodi Smit-McPhee v úlohe Nightcrawlera. Choreografie jeho súbojov boli nápadité a efekty veľmi presvedčivé. Postava si dokázala urobiť srandu sama zo seba, preto viackrát pôsobila ako komediálne odľahčenie v ponurej atmosfére filmu.
Tak isto pôsobil aj Quicksilver. Ak ste si užili jeho scénu v jedálni Pentagonu z minulého dielu, scénu v Apocalypse budete milovať. Nepostráda nápad, je veľmi vtipná, mnohokrát napínavá a hlavne o dosť dlhšia ako v prípade Days of the Future Past. Jeho dejová linka ale mohla byť popravde omnoho zaujímavejšia, ak by scenáristi mali odvahu zahryznúť sa do jeho vzťahu s Magnetom, ktorý je tak veľmi naznačovaný. Snáď sa v tomto prípade scenáristi viac zakusnú do komiksovej predlohy.
Špeciálne efekty, ktoré by si najmä v poslednej tretine zaslúžili naozaj zopár dní práce navyše vnímam ako obrovskú slabinu. V dobe, keď deštrukciu sveta vidíme v každom druhom letnom blockbusteri, by mohla byť uveriteľnejšia a napínavejšia. Vedomie, že sa pozeráme na zelené plátno na napätí nepridáva. Deštrukcia sa odohrávala na celej planéte, avšak divák bol iba svedkom boja mutantov. Nemali sme možnosť zhliadnuť žiadnych obyčajných ľudí a ich reakciu na nadchádzajúcu apokalypsu, čo trošku znižovalo stávky.
Apocalypse bol dobrým, avšak dvojdimenzionálnym záporákom. Prítomnosť Oscara Isaaca bola bezprecedentná a hrozivá. Motiváciou mu však bola iba vlastná chamtivosť, ego a presvedčenie, že svet podľa jeho predstáv by bol ten najlepší. Postava postrádala tretí rozmer, možno trocha ľudskosti, ktorá by nás donútila dívať sa na svet očami Apocalypsa a pochopiť tak jeho víziu. Jediný spomedzi jeho štyroch jazdcov, ktorý mal reálny účel bol Magneto. Storm, Psylocke a Archangel boli odbité postavy, bez ktorých by sa snímka naozaj zaobišla. Samozrejme, nebola by tam symbolika štyroch jazdcov, avšak v tomto prípade boli do snímky vtiesnený na úkor času ostatných postáv.
Celkovo však ide o hodnotný príspevok do ságy X-Men. V podstate pôsobil ako "origin story" X-Men, ktorých sme mohli vidieť na začiatku prvého filmu z roku 2000. Kvalitatívne na Days of the Future Past či na First Class nedosiahne, no od menej kvalitných The Last Stand alebo X-Men Origins: Wolverine to má ďaleko. Ak ste fanúšikmi série, určite odporúčam navštíviť kino. Myslím si, že sklamanie, ktoré veštila väčšina kritikov sa zďaleka nekoná s Singerovi by som s pokojným svedomím dal v úlohe režiséra ďalšiu šancu. 7,5/10
