Zabudnite na Mars, ktorý máme hneď za rohom. Populárny teoretický fyzik kuje oveľa ambicióznejšie plány.
Technologický pokrok nám zjednodušuje nielen náš dennodenný život, ale aj preskúmanie rozľahlého priestoru okolo našej malej modrej planéty. Pred niekoľkými desiatkami rokov sme ako civilizácia mohli pristáť tak maximálne na povrchu Mesiaca, v blízkej budúcnosti to však môže byť najbližší slnečný systém, ktorý odborníci nazývajú Alpha Centauri. A ten je od nás vzdialený viac ako 4 svetelné roky, alebo cez neuveriteľných 40 biliónov kilometrov. Vyplýva to z iniciatívy Stephena Hawkinga a Yuri Milnera, známeho ruského miliardára. Dvojica totiž vyčlenila na preskúmanie technologických možností a následnú návštevu systému slušných 100 miliónov dolárov, pričom im pomôže aj Mark Zuckerberg či bývalý šéf NASA, Pete Worden vrátane ďalších známych mien. "Po prvýkrát v ľudskej histórii môže zrealizovať viac, ako len sledovať hviezdy, momentálne sa k nim môžeme priblížiť," uviedol sebavedome Milner.
Projekt Breakthrough Starshot chce k druhej najbližšej hviezde hneď po Slnku poslať tisícky maličkých robotov. Ich veľkosť nemá byť väčšia ako súčasné mobilné telefóny a menšia ako poštová známka, čo samozrejme nie je vôbec nemožné, najmä ak zoberieme do úvahy neustále napredujúci pokrok v mikrotechnológiách. Výhody trendu neustáleho zmenšovania preto plánujú využiť na uskutočnenie svojho cieľa a samozrejme v prospech našej modernej civilizácie, nakoľko by išlo o enormne dôležitý míľnik v skúmaní záhadného vesmíru. Alpha Centauri plánujú navštíviť prostredníctvom robotických vesmírnych lodí za približne 20 rokov od štartu misie, pričom im dajú do výbavy niekoľko metrov veľké svetelné plachty s extrémne tenkým profilom. Veľké lasery, ktoré poslúžia ako prostriedok na realizáciu pohybu a komunikácie, postavia zase na povrchu našej planéty. A okrem iného budú využívané aj ako teleskopy, ktoré majú byť až 1 000-krát lepšie než tie dnešné. Do výbavy robotov chcú taktiež zahrnúť rôzne senzory alebo pokročilé fotoaparáty na zber všetkých dôležitých informácií z objavov. Nadobudnuté dáta potom pošlú vedcom späť na Zem. Nepôjde to však tak rýchlo, pretože inžinieri musia miniatúrne drony najskôr navrhnúť a potom úspešne skonštruovať tak, aby vydržali nehostinné podmienky kozmu.
Yuri Milner a Stephen Hawking
"So svetelnými lúčmi, svetelnými plachtami a najľahšou vesmírnou loďou sme schopní spustiť misiu na Alpha Centauri v rámci jednej generácie," prezradil Hawking. Rýchlosť pohybu robotov by mala dosahovať približne 215 miliónov kilometrov za hodinu, čo predstavuje 20% z rýchlosti svetla. Ako informuje web Cnet, s najrýchlejšou vesmírnou loďou, ktorú máme dnes k dispozícii, to môže trvať až 30 000 rokov. Je teda ešte potrebný nejaký ten čas a hlavne technologický pokrok, aby sa cieľ projektu dokázal úspešne dosiahnuť.
"Zem je nádherné miesto, nevydrží ale dlho. Skôr či neskôr sa musíme vydať k hviezdam. Breakthrough Starshot je vôbec prvým krokom k realizácii tohto dobrodružstva."
