Značkovanie sa stáva čoraz populárnejšie.
V dejinách ľudstva sa objavilo naozaj mnoho krutých až zvláštnych spôsobov trestania a zaobchádzania s ľuďmi. Jedným z nich je aj značkovanie, čo znamená vypaľovanie znakov, symbolov i ornamentov horúcim alebo veľmi studeným železom na kožu, pričom spôsobí trvalú jazvu. Väčšinou sa využívalo na potrestanie a zotročovanie, no praktizovalo sa aj na rituáloch, kde znamenalo prijatie do organizácie či kmeňa.
Počas obdobia transatlantického zotročovania bolo označkovaných niekoľko miliónov ľudí, keďže otroci sa považovali len za majetok. Ich majitelia im na telo vypaľovali vlastný symbol pre prípad ich úteku alebo iba ako označenie súkromného vlastníctva. Okrem symbolov sa na značkovanie používali aj písmená. Rimania vypaľovali otrokom, ktorí utiekli, písmeno F (fur - kožušina), pracujúci v baniach a trestanci odsúdení na vystupovanie ako gladiátori zase dostávali značku na čelo pre identifikáciu. V 16. storočí boli nemeckí anabaptisti tiež označovaní krížom na čele, čo znamenalo odmietnutie zrieknutia sa svojej viery a pripojenia ku katolíckej cirkvi. Medzi severoamerickými puritánmi v 17. storočí bolo zase zvykom mužom a ženám odsúdeným za cudzoložstvo vypáliť na hruď písmeno A, alkoholikom D a B za rúhanie.
V trestnom práve znamenalo spôsob potrestania, ktoré pozostávalo z označenia človeka ako predmetu, resp. zvieraťa, a tým bol znevážený jeho status ľudskej bytosti. Kriminálnici boli značkovaní verejne, čo spôsobilo nielen fyzickú bolesť, ale aj nezabudnuteľné poníženie, ktoré bolo v tých časoch považované za niečo oveľa horšie ako je fyzický trest. Neskôr sa značky používali aj ako kód pre zločin. Ako napríklad v kanadskej vojenskej väznici sa používalo D pre dezerciu, BC za zlý charakter a najviac označkovaní muži boli prevážaní do trestaneckej kolónie. Nakoniec bolo značkovanie zrušené skôr ako bičovanie, bitie palicami a podobné telesné tresty spôsobujúce bolesť a zanechávajúce nepríjemné jazvy.
V dnešnej dobe je to však úplne inak. Ľudia si nechávajú na svoje telo vypáliť rôzne symboly a vzory dobrovoľne. Bolestivým procesom prechádzajú len aby si svoje telo “vyzdobili” permanentnými jazvami, alebo aby otestovali svoj prah bolesti. Bolesť vyvoláva v mozgu uvoľnenie dopamínu, ktorý sa spája so závislosťou. V černošských bratstvách v súčasnosti symbolizuje mimoriadne pevný zväzok. Takto si zároveň aj ctia svojich zotročených predkov, ktorí boli značkovaní ako zvieratá svojimi vlastníkmi. Iní ho zase využívajú ako formu protestu či nesúhlasu. Ako napríklad v októbri 2012, kedy sa traja aktivisti v Izraeli verejne označkovali číslom 269 na protest proti značkovaniu teliat a zároveň na znak boja za práva zvierat.
Asi najznámejší spôsob vypaľovania je tzv. strike branding, kedy sa horúce krúžky z nerezovej ocele postupne prikladajú na telo v určitom vzore podľa návrhu. Ďalší spôsob značkovania je elektrokauterizácia. Vykonáva sa pomocou tepelnej kauterizačnej jednotky patriacej medzi vybavenie každej nemocnice. Prístroj sa využíva pri operáciách na zastavenie krvácania. Zahreje sa na 200°C a spôsobuje popáleniny 3. stupňa. Vypáliť celý návrh týmto spôsobom je zložitejšie, ale krivky a línie sa robia veľmi jednoducho. Podobná metóda je aj elektrochirurgia. Používa zariadenie, cez ktoré prechádza elektrický prúd rovno do kože a tým ju zároveň aj spáli. O niečo zaujímavejšie je moxovanie. Tymián sa priloží na kožu, zapáli sa a horí, až kým sa neuhasí v tele.
Hojenie takto vytvorených značiek môže byť dosť komplikované a zdĺhavé. Zvyčajne to trvá 6 až 12 mesiacov, kým sa úplne nevylieči. Vzhľad jazvy samozrejme záleží od typu kože. Počas hojenia si treba dávať pozor, aby sa jazva nezapálila, keďže ide o 3. stupeň popálenia. Najlepšie je jazvu natierať a udržiavať v čistote. Značkovanie so sebou nesie aj riziká ako infekcie či alergické reakcie. Preto je potrebné ho vykonávať len so sterilnými nástrojmi a pomôckami, inak môže dôjsť k infekciám, herpesom, rôznym vírusom, tetanu či dokonca HIV.
