Robiť to, čo vás baví, je v živote človeka najdôležitejšie.
To, že sa s obľubou venujeme mladým ambicióznym ľuďom je už hádam všetkým jasné. Stále sa však snažíme hľadať takých, ktorí by mohli byť inšpiráciou aj pre ostatných, a to možno nielen napríklad svojou tvorbou, ale aj svojím postojom ako takým. Dnes sme sa rozhodli vyspovedať šikovnú Aďku, ktorá momentálne žije v Prahe a podstatnú časť jej života tvorí umenie a cestovanie, ktoré sme prvýkrát zaregistrovali na jej instagrame. Bližšie si teda predstavíme jej netradičnú tvorbu, aktivity aj zopár zážitkov zo zaujímavých destinácií, po prezretí ktorých budete mať chuť ihneď si zbaliť batoh. Poďme teda na to. 
Ahoj, na začiatok by si sa nám mohla v krátkosti predstaviť. Teda k to si a čomu sa vlastne venuješ.
Čaute! Volám sa Andrea Klváčková, ale všetci mi už od strednej školy hovoria Žabka. Pochádzam zo Slovenska, narodila som sa v Ružomberku a svoju mladosť pochabosť som prežila na Liptove. Momentálne bývam, pracujem, cestujem, tvorím a píšem svoj blog (zabkasworld.blogspot.com) v Česku. S mojim psíkom Jakubom bývame v Prahe.
Pri pohľade na tvoj blog alebo instagram hneď každému napadnú slová umenie a cestovanie. Máš pocit, že práve toto ťa najviac vystihuje?
Ale áno, ľudia tam vidia 80 percent fotiek mojej tvorby, vecí, na ktorých pracujem alebo ma inšpirujú a zvyšok je z cestovania s mojimi kamarátmi či už po svete alebo po našom krásnom Slovensku, spoznávania nových miest, kultúr, prírody či umenia. Milujem prírodu a je pre mňa najväčším zdrojom inšpirácie a veľmi často sa objavuje v mojich prácach. S mojou šialenou povahou som nikdy nemala problém sa zoznamovať so zaujímavými ľuďmi a nadväzovať priateľstvá. Som tiež veľmi rada, že mám okolo seba ľudí, ktorí sa venujú extrémnym športom či už ako hobby alebo na profesionálnej úrovni. Sú to úžasní ľudia a vždy som rada, keď pre nich môžem vytvoriť niečo špeciálne.
Prejdime najprv k tomu umeniu. Kedy si v sebe objavila schopnosť kresliť či maľovať?
Maľujem už odmalička, po všetkom čo mi prišlo pod ruky. Moji rodičia z toho neboli vždy nadšení, ale tolerovali mi moje bláznivé chvíľky a podporovali ma vždy a vo všetkom. Veľmi im za všetku tú trpezlivosť ďakujem, lebo to so mnou nebolo vždy ľahké. Dodnes na to so smiechom spomínajú a v obývačke máme napríklad stolík pokreslený zospodu, čo sa mi podarilo v 5 rokoch alebo mačku načmáranú okolo kľučky na dverách do komory. Neskôr ma prihlásili aj na výtvarnú školu, kde som sa naučila kopu nových výtvarných techník, ale maľovanie po veciach okolo mi ostalo dodnes.
Tvoje práce sa od tých ostatných líšia tým, že vo väčšine prípadov postrádajú plátno či výkres. Bolo tomu tak už od začiatku?
Veru, nebolo. Na strednej škole som študovala grafiku, takže som celý čas na škole a aj po nej kreslila na výkresy, pauzáky, kartóny, plátna alebo v počítači, čo ma teda vôbec nebavilo. Robím to rada, ale kresliť po veciach je väčšia sranda a vždy je výzva pomaľovať niečo, čo nie je rovné, pravidelné a človek sa s tým musí trošku popasovať, a to ma baví! Stále však kreslím veľmi rada pierkom a tušom, väčšinou sa pri práci s ním zašpiním až po lakte, ale to k tomu patrí. Som detailista, čím robím zložitejšie obrázky, tým ma to viac baví a je to pre mňa tiež forma relaxu, kedy úplne vypnem a nevnímam svet okolo.
Mometnálne máme možnosť vidieť tvoje práce na skateboardoch, surfoch, topánkach a dokonca už aj na oblečení. Chystáš ešte niečo ďalšie?
Ja skoro stále niečo robím a vymýšľam. Či už cestou v metre, vo vlaku alebo v posteli. Svoj skicár mám so sebou vždy a všade. Keď nekreslím, tak som asi chorá, mám depku alebo spím. V júni tohto roku som otvorila svoju vlastnú výstavu v kamennom obchode Horsefeathers v Prahe. Bola to moja prvá samostatná výstava a ľudia tam mohli vidieť moje perokresby, komixy, ale aj oblečenie, skejt, surf a topánky, ktoré som pomaľovala pre svojich priateľov, ktorí sa venujú rôznym športom a sú pre mňa veľkou inšpiráciou. S HF značkou spolupracujem už rok na ženskej kolekcii na rok 2016-2017, takže už čoskoro uvidíte výsledky našej spolupráce. Momentálne pracujem na Heroes: sérii ručne maľovaných vans-slip on tenisiek pre jednu českú tanečnú skupinu. So značkou Vans spolupracujem veľmi rada, lebo ich veci nosím aj v súkromí a bavia ma ich originálne designy, eventy a spolupráce s mladými dizajnérmi. No a v neposlednom rade som dostala nejaké ponuky na spoluprácu s mladými športovcami, na čo sa už moc teším.
Vedela by si nám popísať, ako vznikajú tvoje diela a približne koľko času ťa stoja?
Nikdy neviem povedať, koľko času mi presne ktorá práca zaberie. Podľa mňa mi najdlhšie trvá vymyslieť, čo budem maľovať a samotná realizácia je už to najľahšie. Najlepšie sa mi maľuje pre priateľov, keď ma požiadajú, aby som im vymyslela nejaký design,tetovanie alebo pomaľovala stenu. Sú dni, kedy vstanem a namaľujem jednu topánku za osem-deväť hodín a sú dni, kedy sa mi nechce štetca ani dotknúť. Proste na to nemám chuť a radšej si pozriem nejaký pekný dokument. Keď na to nemám náladu, tak robím na svojom blogu, alebo si prezerám obrázky z krajín, kam by som raz chcela vycestovať. Ale napríklad keď sa vrátim po mesiaci pri mori domov, to dokážem maľovať aj 30 dní v kuse a potom vyčerpaním odpadnem a som schopná spať aj tri dni.
Myslím si, že každý, kto sa venuje nejakej tvorbe to má takto. Proste nie sme stroje a nedá sa úplne naplánovať, kedy čo vznikne a človek potrebuje aj odpočinok. Stáva sa mi aj to, že proste na nejakú ponuku poviem nie a odporučím im radšej nejakého známeho, o ktorom viem, že sa na to presne hodí. Strašne nerada robím veci nasilu. Preto ma oslovujú väčšinou ľudia, ktorí videli moje práce a vedia, čo môžu odo mňa očakávať. Nemám však problém pochváliť a oceniť cudziu tvorbu.
Táto otázka by určite padla v komentároch, takže tomu predídeme. Dajú sa tvoje práce kúpiť?
Moje práce sú samozrejme na predaj, stačí ak ma ľudia kontaktujú cez môj email alebo na sociálnej sieti. Svoj e-shop zatiaľ ešte nemám. Väčšinou ma niekto osloví, sadneme si na kávu a popíše mi svoju predstavu a ja mu vyrobím podla toho originál boty, skejt, surf,snowboard, lyže, logo a podobne.
Akú métu by si chcela vo svojej práci dosiahnuť?
Bude k tomu nadväzovať jedna z ďalších otázok, ale rada by som sa raz živila len svojou tvorbou. To, čo robím ma baví a mám radosť z každej vyrobenej veci či designu. Vždy ma potešia ľudia, ktorí si kúpia nejakú vec s mojím designom, pošlú mi fotku alebo mi napíšu, že videli moje práce a páči sa im to. Vážim si každého jedného človeka, ktorý si našiel čas aby mi povedal svoj názor, aj záporný. Lebo je to pre mňa motivácia pracovať na sebe a svojej tvorbe. V budúcnosti by som chcela asi žiť niekde na pláži alebo v horách, maľovať surfy, skejty, oblečenie a spolupracovať so zaujímavými ľuďmi obkolesená krásnou prírodou.
Má podľa teba slovenský umelec reálnu šancu uživiť sa aj takouto formou umenia?
No, ja si myslím, že má, ale stojí za tým veľa práce a veľké obety. Ja mám aj normálnu prácu, od pondelka do piatku, aby som mala istotu, že si zarobím na nájomné v Prahe a nejaké to cestovanie. Inak maľovaniu venujem každú voľnú chvíľku. Zatiaľ nemôžem povedať, že by som sa tým úplne živila aj keď tento rok bol pre mňa po kreatívnej stránke veľmi dobrý a podarilo sa mi byť súčasťou niekoľkých veľmi pekných projektov. Stále sa zdokonaľujem a pomaly posúvam ďalej, takže dúfam, že raz budem môcť povedať, že ma živí len moja tvorba. Zatiaľ som rada, že môžem povedať, že robím čo ma baví a čo milujem.
Väčšina umelcov sa snaží prekvapiť, ohúriť, prinútiť ľudí myslieť. O čo sa snažíš ty?
Ja som si vždy žila vo svojom vlastnom svete. Nesnažím sa šokovať a nemám potrebu ľuďom niečo zakazovať a súdiť ich, či obhajovať. Svet už je natoľko skazený, že každý by mal asi súdiť skôr sám seba a podla toho aj žiť. Aj v mojich komixoch som si robila srandu skôr zo samej seba a života, aký žijem. Je to fajn ventil a človek pochopí, že veci, ktoré občas rieši, sú fakt na smiech. Snažím sa vždy nájsť vo všetkom niečo dobré. Strašne nerada sa hádam a keď ma niečo trápi, radšej si idem maľovať. Tým, že som síce vyrastala v meste, ale neustále obklopená prírodou a zvieratami (vždy sme s bratom pritiahli domov nejakú malú obludu a mamku z toho šiel trafiť šľak), mala som dosť slobody. Často sme chodili na výlety, stanovať alebo s otcom na ryby či na bicykel a k tomu sa rada vraciam aj v mojej tvorbe. Rada maľujem naše hory, lebo sa mi k nim viaže kopa krásnych spomienok a vo Vysokých Tatrách mám veľa dobrých priateľov, ktorí sú mi veľkou oporou. Dokonca som si dala Tatry aj vytetovať, aby som ich mala stále so sebou, kdekoľvek budem. Máme na Slovensku krásnu prírodu a bohužiaľ na to dosť zabúdame a úmyselne si ju ničíme.To mi je vždy strašne ľúto.
Popri toľkej práci ešte stíhaš aj cestovať. Ktorú destináciu si navštívila ako zatiaľ poslednú?
Rada sa na niečo teším, a tak vždy keď viem, že za pár mesiacov zas niekam vycestujem, ide mi práca viac od ruky. Je to aj výborná motivácia. Mám super partiu kamarátok z Česka a Slovenska, s ktorými vždy vymyslíme nejaký šialený trip. Naposledy sme spolu vycestovali do Centrálnej Ameriky a navštívili Panamu, Costa Ricu A Nicaraguu. Minulý rok sme boli na mesiac na Srí Lanke.
Ideš si skôr kultúru a pamiatky v mestách alebo prírodu?
Ja mám radšej tú prírodu, je to vždy pre mňa neskutočný zážitok vidieť divé zvieratá v ich prirodzenom prostredí alebo len tak stáť a kochať sa neskutočnou silou prírody a jej úžasnými výtvormi. Samozrejme ma baví aj starobylá architektúra a umenie, to si vždy viem vychutnať. Ale nikdy sa to nevyrovná veciam, ktoré som videla a zažila v prírode. Vidieť divého slona na pláži pri východe slnka, večerať na pláži s priateľmi obkolesený so stádom divých byvolov, vidieť nádherne farebný západ slnka v Nicaragui, vstať o 4 ráno a vyšlapať si na východ slnka vo Vysokých Tatrách, kŕmiť leňochoda listami priamo z ruky, či hojdať sa na liáne v kostarickej džungli to všetko a ešte omnoho viac vo vás zanechá strašne moc a už sa tomu len tak ľahko niečo v meste nevyrovná.
Ktoré miesta sveta by si odporučila našim čitateľom navštíviť a prečo?
Ja by som im asi doporučila sa občas zastaviť a len tak sa rozhliadnuť okolo seba. Žijeme v strašne uponáhľanej dobe, v ktorej sa každý niekam ponáhľa a za niečím ženie a pritom zabúdame vnímať, o čo všetko krásne prichádzame. Nemám konkrétnu destináciu, ktorú by som chcela aby ste videli. Myslím si, že všade na svete sa dá nájsť niečo krásne a aj niečo čo vám bude proti srsti. Ešte som toho nevidela zas toľko aby som mohla doporučovať. Vždy keď som niekde v zahraničí, ľudia sa veľmi zaujímajú odkiaľ som. Napríklad kamarátkam z Tajwanu, ktoré stopovali po Európe som doporučila navštíviť Slovensko a veľmi sa im páčilo. Človek by mal asi spoznať aj krásy krajiny svojho pôvodu, aby dokázal viac oceniť tie v zahraničí.
Slováci ako národ nie sú považovaní za turistov, teda v porovnaní s ostatnými mentalitami cestujú oveľa menej. Čím to podľa teba je?
Ja poznám celkom dosť Slovákov, ktorí majú precestovaný skoro celý svet a nemyslím si, že by Slováci necestovali. Mám pocit, že v posledných pár rokoch začali cestovať oveľa viac. Niektorí si vyberajú skôr bližšie destinácie, s polpenziu bazénom pred hotelom a plážou zarohom a kopa mladých ľudí sa vydá objavovať svet. Ale samozrejme - sto ľudí a sto chutí, nie každý je schopný odletieť a nevedieť dopredu kde bude bývať a ja neodsudzujem ani ľudí, ktorí si chcú svoje ťažko zarobené peniažky užiť. Ja proste moc na to vylihovanie na pláži či pri bazéne nie som.
Medzi tvoje záľuby patrí aj surfing, čo pravdepodobne nie je v našich končinách úplne bežné. Ako si sa k tomu dostala?
Surfing je krásnym spojením človeka s prírodou a dúfam, že aj ja raz budem môcť povedať, že surfujem, kedže som zatiaľ len začiatočník a mám sa ešte veľmi veľa učiť a zdokonalovať. Prvýkrát som si to vyskúšala minulý rok na Srí Lanke. Sú tam veľmi dobré podmienky pre začiatočníkov a veľmi milí ľudia ochotní vždy pomôcť a poradiť. Je to tam už surfovaním celkom známe, a tak nemáte problém stretnúť ľudí z Európy. Sama som to doporučila niektorým priateľom a je tam dokonca aj český surfhouse.
Existujú destinácie, ktoré sú pre bežných Slovákov vzdialenosťou aj cenovo dostupné a zároveň si môžeš v nich môžeš užiť surfing naplno?
Ja si myslím,že v dnešnej dobe už surfové destinácie nie sú tak nedostupné ako kedysi. Keď je človek šikovný a obetuje troška času hľadaniu na internete, ľahko si nájde lacnejšie letenky kamkoľvek, možno s viacerými prestupmi, ale dá sa to zvládnuť. Ani ubytovanie nie je problém, pokiaľ človek nemá na drahý hotel existuje všade lacnejšia varianta hostelov alebo bývanie priamo u lokálov. Ľudia v chudobnejších krajinách si takto radi privirobia a možete takto získať nových priateľov a kopu neskutočných zážitkov. A keď je človek nebojácny, može vyskúšať coachsurfing. Je to super sposob, ako bývať zadarmo a ešte spoznať krajinu a jej zvyky priamo od miestnych ľudí.
Aké sú tvoje plány či už v blízkej, alebo aj vzdialenej budúcnosti?
Mám v pláne pracovať na novej sérii ručne maľovaných Vansiek. A možno pomaľujem aj niečo väčšie. Mám rada výzvy, takže ak má niekto záujem pomalovať niečo netradičné, nech ma len kontaktuje a spolu niečo určite vymyslíme. Chystá sa tiež jedna veľmi zaujímavá výstava v spolupráci s organizáciou RIDE FOR HAPPINESS Lukáša Daněka. S kamarátom by sme chceli urobiť aj výstavu na Slovensku. Potom by som zas chcela niekam vycestovať aspoň na mesiac, načerpať nové sily a inšpiráciu. Konkrétnu destináciu ešte zatiaľ nemám, ale chcela by som ísť zas niekam k oceánu a možno aj tam pomaľovať nejaké surfy, surfhousy, proste všetko, čo mi príde pod ruky.
Aďke ďakujeme za super rozhovor a vám, že ste mu venovali svoj čas a dočítali až do konca. Už čoskoro sme tu s ďalším rozhovorom, ktorý bude opäť tak trochu netradičný. Pre dnešok je to všetko, dovidenia!
