Príbeh o tom, ako americký testovací pilot havaroval, prežil 52 dní so zlomenými členkami, aby ho obvinili z toho, že je Sovietsky špión a lietadlo predal.
Nielen počas druhej svetovej vojny, ale aj po jej skončení prevládala v Spojených štátoch amerických silná myšlienka patriotizmu. USA so svojou armádou už druhýkrát úspešne zakročili v Európe a stáli za porazením nacistického Nemecka, ktorého myšlienky a vyhlásenia ohrozovali nielen amerických obyvateľov, ale aj národnú suverenitu Spojených štátov amerických. Po nemeckej kapitulácii a ukončení vojny zhodením dvoch atómových bômb na Japonsko sa USA o pár rokov neskôr dostalo do konfliktu, ktorý iba výnimočne prerástol do priameho ozbrojeného konfliktu a ak sa tak aj stalo, potom nie priamym spôsobom. Studená vojna trvala takmer až do samotného konca Sovietskeho zväzu a svet bol viackrát na pokraji obrovskej katastrofy. Technológie sa vyvíjali na jednej aj na druhej strane a USA so Sovietskym zväzom nezabúdali ani na začleňovanie svojich špiónov do organizácií svojho súpera. Akýkoľvek únik informácií vtedy znamenal tvrdé tresty pre zodpovedných pracovníkov, a tak sa verejná mienka naklonila aj proti chlapíkovi menom David Steeves.
Steeves sa narodil v roku 1934 a aj keď bol počas druhej svetovej vojny iba dieťaťom, o niekoľko rokov po jej skončení pochopil dôležitosť služby svojej vlasti a vstúpil do armády. Od začiatku vojenskej kariéry Davida fascinovali lietadlá, a tak nebolo ničím nezvyčajným, že sa rýchlo stal členom vzdušných síl. Po pár rokoch sa z neho stal poručík a jeho kariéra postupovala celkom sľubne. Namiesto toho, aby ho Američania vysielali na ostré letecké misie sa z Davida stal testovací pilot, ktorého úlohou bolo lietať na nových a experimentálnych strojoch, aby potom po návrate na základňu svojim nadriadeným a inžinierom vedel povedať svoje pocity a názory na to, ako by sa dalo lietadlo vylepšiť. Vo svojej kariére absolvoval desiatky a desiatky testovacích letov na rôznych strojoch, ale jedno lietadlo sa mu v roku 1957 stalo takmer osudným. A koniec koncov, jedinému stroju môže „vďačiť“ za to, že musel svoju kariéru vo vzdušných silách ukončiť predčasne.
foto: ltsteevensmissingjet
Dňa 9. mája roku 1957 sa Steeves pripravoval na testovací let v lietadle Lockheed T-33A, ktoré sa v USA vyrábalo od roku 1948 a okrem Spojených štátov amerických ho v aktívnej službe počas rokov používalo ďalších 30 krajín. Spomínaného 9. mája nič nenasvedčovalo tomu, že by testovací let nemal dopadnúť dobre, pretože Steeves mal preletieť len zo základne Hamilton v San Franciscu na základňu Craig pri meste Selma v štáte Alabama. Porúčik do lietadla aj nastúpil, úspešne vzlietol, ale o pár desiatok minút neskôr bol nútený katapulovať sa a zanechať stroj jeho osudu. Podľa jeho neskorších vyjadrení otriasla lietadlom explózia a on na pár chvíľ stratil vedomie. Keď sa prebral a katapultoval sa, podarilo sa mu pristáť s padákom v pohorí Sierra Nevada, ale po dopade na zem sa škaredo zranil a nebol schopný postaviť sa na vlastné nohy, pretože jeho členky vypovedali službu. V tej chvíli sa ocitol sám uprostred studených hôr a nezostávalo mu nič iné, ako plaziť sa a plaziť sa, až kým nenarazí na civilizáciu.
Medzitým ho americké letectvo vyhlásilo za mŕtveho, pretože o ňom neboli dostupné akékoľvek informácie a jeho žena si pomaly začínala zvykať na to, že jej muž zomrel a ona musí začať nový život. Netušila však, že Steeves celých 15 dní strávil plazením a prešiel viac než 25 kilometrov, až sa mu nakoniec podarilo dostať do malej chatky uprostred lesa, ktorá patrila strážcovi oblasti. Nenašiel v nej vôbec nikoho, ale narazil aspoň na zásoby jedla, a tak v nej strávil niekoľko ďalších dní. Čo však čert nechcel, americké médiá v tom čase už začali obrovskú kampaň točiacu sa okolo toho, že náhle zmiznutie Davida a jeho lietadla nasvedčuje tomu, že Steeves bol v skutočnosti sovietsky špión a lietadlo odovzdal do rúk Sovietom, alebo ho predal na súčiastky do Mexika. Ak si vtedy americkí obyvatelia vytvárali mienku len na základe informácií z médií, potom museli v hlavách Steevesa stokrát prekliať, pretože vlastizrada je hrozný zločin.
Našťastie, celých 52 dní po tom, ako Steeves havaroval, prišiel do chaty strážnik a o pár hodín sa mu zraneného pilota podarilo dopraviť späť do civilizácie, kde si preňho prišla americká armáda. Nadriadeným vyrozprával celý svoj príbeh, ale ani napriek početným preletom nad vyhradené územie sa nikomu vrak lietadla nepodarilo zahliadnuť. Steeves nikdy nebol formálne obvinený, ale keď neprestávali falošné fámy o tom, že spolupracuje s nepriateľom, rozhodol sa na vlastnú žiadosť z armády odísť. Niekoľko ďalších rokov potom pracoval ako civilný testovací pilot, čo sa mu nakoniec aj stalo osudným v roku 1965, keď sa zabil pri havárii lietadla.
Ani smrť však jeho meno nedokázala očistiť. Verejnosť mu stále nedokázala zabudnúť, že ich zradil a aj keď o tom nikdy neboli nájdené žiadne dôkazy, médiá brali jeho spoluprácu so Sovietmi ako hotovú vec. Príbeh našťastie prišiel do šťastného konca až v roku 1977, keď sa na túru do oblasti, kde Steeves havaroval, vybralo niekoľko skautov. Zostali zaskočení, keď uprostred lesa narazili na vrak lietadla, a tak nález radšej nahlásili a vyšetrovanie rýchlo ukázalo, že registračné číslo nájdené na vraku súhlasí s číslom lietadla, ktoré pilotoval Steeves. Jeho povesť bola nakoniec očistená a jeho potomkovia sa už nemuseli hanbiť za to, že boli ratolesťami zradcu. Na druhej strane, samozrejme, že médiá, ktoré vyvolávali hystériu, sa rodine nikdy neospravedlnili, ale verejnosť sa aspoň nakoniec dozvedela pravdu.
