TIm Burton si odskočil od depresívnych a častokrát aj trochu morbídnych projektov a natočil melodramatickú Veľkú rybu, snímku definujúcu pojem „krásny film“.
Zásadný problém Big Fish? Po veľmi krátkom zvažovaní vám dôjde, že žiaden neexistuje. Tim Bruton priniesol čiastočne odlišnú snímku, než na aké sme boli do tej doby u neho zvyknutí. Ťažko ju aj zaradiť do žánru fantasy či sci-fi. Ide o príbeh muža, ktorý miloval rozprávať o svojom živote. Väčšina príbehov z jeho minulosti sa však radí medzi fádne a tak sa rozhodne prikrášliť ich, a to výrazne.
Edward Bloom prežil situácie, aké si síce vieme predstaviť a dejú sa aj okolo nás, no on ich prežíva v oveľa väčšom merítku. Vo svojom rodnom meste je hrdinom, velikánom, mužom, ktorý premení všetko, čoho sa dotkne, na zlato. Akonáhle si však uvedomí, že je na Ashton priveľký, odchádza do sveta, v ktorom sa však z hviezdy stáva priemerný chlap. Na svojej životnej ceste stretáva trpaslíkov, vlkov, obrov, prežíva navonok nepredstaviteľné a čiastočne aj nereálne situácie. Keď stretne lásku svojho života, teda, keď si myslí, že je to práve ona, je odhodlaný urobiť všetko pre to, aby ju našiel a získal.
Dej je rozdelený na dve časti. V prvej sa pravidelne vraciame do minulosti prostredníctvom Edwardových spomienok a jeho vymyslených príbehov, ktorými očaril každého, len nie svojho syna. Nebol s ním keď vyrastal a on sa tak o svojom otcovi dozvedá len z jeho príbehov, ktorým v staršom veku neverí a so svojim otcom preruší kontakt. To, vrátane telefonátu od matky informujúc ho, že jeho otec umiera a prosí ho, aby našli spoločnú cestu aspoň na smrteľnej posteli, tvorí druhú časť filmu, ktorá je miestami skutočne emotívna. Práve oná minulosť plná fantasy a sci-fi výjavov radí Big Fish do zoznamu snímok nazývaných jednoducho a výstižne – nádherné filmy. Pritom sa nejedná o žiadne napínavé momenty, strašidlá, ani nič temné, či nasilu emotívne. Tim Burton sa nerozhodol pre naivné a hlúpe citové vydieranie.
Vnárame sa do nádhernej rozprávky, ktorá funguje ako celok len vďaka túžbe a hone za láskou, tou pravou a jedinou láskou. Je len na vás, akú realitu príjmete a ako Edwardove príbehy budete vnímať. Nie všetko, čo povie, je pravda a nie všetko, o čom si myslíte, že je výmysel, vymyslené nebolo. Počas celej stopáže si to čím ďalej, tým viac začínate uvedomovať a spôsob, akým film odkryje svoje tajomstvo, na vás doľahne v podobe ťažkého emotívneho zážitku, ktorý vám zovrie srdce.
Nič z toho by sa ale nestalo nebyť ikonického a tak odlišného Burtonovho štýlu. Zachytil zaujímavé a sympatické postavy (pričom je úplne jedno, či sú skutočné alebo nie) v nádhernom prírodnom, ale i mestskom, či vymyslenom prostredí, pohrávajúc sa pritom s realitou, ale aj trpezlivosťou diváka (v pozitívnom slova zmysle). Nikdy neviete, čo vás bude čakať v ďalšom príbehu a to je len dobre. Keďže finále je celkom predvídateľné, samotné rozprávky opisujúce Edwardov život, ktoré vás zakaždým prekvapia, sú vítaným spestrením hlavnej dejovej linky. Všetky tie scenérie dopĺňa krásna hudba, azda na mieru skomponovaná práve pre scenár a lokácie filmu. Príbehom nás ale doprevádzajú postavy, ktoré zahrali skvelí Ewan(n) McGregor, Albert Finnie, Jessica Lenge, či nádherná Alison Lohman. Vo vedľajších úlohách sa objavil už spomínaný Steve Buscemi, Billy Crudup, Dany DeVito, Helena Bonham Carter (Belatrix z Harryho Pottera), ale aj Matthew McGrory (obor Karl, mimochodom umrel len dva roky po premiére Big Fish) či Marion Cotillard. Spoznať ste mohli aj Miley Cirus ako malú Ruthie. Kľúčoví boli ale McGregor a Finnie. Tí dodali Edwardovi Bloomovi vlastný rozmer, rozdielny uhoľ pohľadu a spôsob, akým ho vlastne vnímame.
Zhrnuté a podčiarknuté, ak máte radi nádherné filmy plné prekvapivých situácií, originálnych myšlienok a prepracovaného scenára s finále, ktoré nenechá chladným, ba priam ani suchým azda nikoho, Big Fish je to, čo hľadáte. Kvalitní herci stvárňujúci zaujímavé a nevšedné postavy, pointa filmu, krásna a celkom jednoducho vysvetlená v pár vetách, vo vás bude rezonovať ešte dosť dlho. Veľmi sa čudujem, že na Big Fish som narazil len pri pátraní na ČSFD a doteraz som o ňom asi ani len nepočul. Ide len o 12 rokov starý film, pritom ide o Burtonovku (ktorého filmografiu by som asi mal ovládať lepšie). Síce som ešte nevidel Big Eyes (názor mi asi ten film ale nezmení), no podľa mňa ide o posledný skutočne perfektný Burtonov hraný celovečerák. Možno vás zarazí, že Burton dokázal natočiť síce melodramatickú snímku, no s veľmi pozitívnom posolstvom, kedy sa počas celej stopáže nebudete cítiť nepríjemne ani raz. Nemusíte sa však báť, že by ste nenarazili na typické burtonovské črty a jeho osobitý štýl, aj keď vôbec nejde o depresívny film. Až jeho koniec vás pekne emočne rozloží. 9/10.
