"Američania poznajú našu krajinu najmä vďaka Hossovi."
Vždy veľmi radi využijeme možnosť vyspovedať človeka a vytvoriť obsah, ktorý má nielen motivačný efekt, ale aj informačnú hodnotu. Často sa práve vďaka tomuto seriálu máme možnosť dozvedieť viac o zákulisí rôznych kútov sveta. Preto sme radi, že sa Slováci neboja cestovať a hľadať nové možnosti aj za hranicami. Dnes sa budeme pýtať mladej a odvážnej Karin, ktorá sa rozhodla spestriť si stredoškolské štúdium a na rok vycestovala za veľkú mláku. Na základe otázok, odpovedí a zopár snímok sa pokúsime vytvoriť akýsi obraz, ktorý napovie, čo všetko obnáša rozhodnutie opustiť rodné hniezdo ešte pred maturitou. Poďme teda na to.
Ahoj, mohla by si nám na začiatok prezradiť niečo viac o sebe?
Ahoj, volám sa Karin, mám 17 rokov a pochádzam z Martina. Dva roky som navštevovala gymnázium v Martine, no momentálne som zahraničným študentom v meste Naperville. V minulosti som sa venovala parkúrovému skákaniu, ale kvôli zdravotným problémom som sa tomu prestala venovať súťažne. Vo voľnom čase si rada zašportujem, siahnem po dobrej knihe, občas čosi uvarím, upečiem alebo trávim čas s kamarátmi.
Prečo si sa rozhodla pre štúdium v zahraničí a prečo práve Chicago?
V Naperville, ktorý je predmestím Chicaga, pôsobí kresťanská komunita, dlhodobo podporujúca projekt kresťanského vzdelávania v Martine. Po zoznámení sa s dobrovoľníkmi, ktorí každoročne prichádzajú do Martina učiť anglický jazyk na Evanjelickú základnú školu bez nároku na mzdu, som i ja zatúžila spoznať ich spoločenstvo priamo v meste, z ktorého pochádzajú. Prvotnou motiváciou bolo samozrejme zdokonalenie sa v cudzom jazyku, ale aj spoznávanie kultúry a mentality ľudí, ochotných opustiť svoje rodiny či priateľov na dlhé obdobie kvôli dobrovoľnickej činnosti na Slovensku.
Bývaš na internáte alebo v hosťovskej rodine?
Bývam v host family, ktorá je členom spomínanej komunity. Je to dobrá skúsenosť žiť v úplne cudzej domácnosti, s úplne odlišnými zvykmi. Do rodiny som zapadla, vedia mi pomôcť a podporiť ma. Napriek dobrej host family si určite začnem viac vážiť svojich rodičov.
Vedela by si porovnať úroveň školstva u nás a tam?
Záleží z akého uhla pohľadu sa na to pozeráš. Každý predmet je založený na praxi. Napríklad, taká fyzika. Každý fyzikálny jav začíname preberať pokusom, ktorý musíme v skupinách vykonať. To nám uľahčí pochopenie preberaného javu. Vyučujúci nevyžaduje učenie sa poučiek naspamäť. Škola má lepšie vybavenie, viac názorných pomôcok, žiaci tu majú omnoho viac možností. Veľmi sa mi páči aj prístup učiteľov k žiakom, sú vždy ochotní pomôcť a dovysvetľovať učivo. Žiak má možnosť výberu predmetov, ako aj dosiahnutej úrovne. Vyučovanie cudzieho jazyka prebieha zábavnou formou, často sa hráme aj na iných hodinách, pracujeme v skupinách. Je ale pravda, že my máme určite viac všeobecného prehľadu. Pre Američanov je svet len Amerika. Vzhľadom k našim vedomostiam si myslím, že u nás je tá úroveň školstva vyššia.
Ako prijalo tvoje rozhodnutie okolie, rodina a priatelia?
Môj otec si plní svoj sen, ktorý on nemohol mať vďaka minulému režimu. Najprv na jeho podnet išli študovať do zahraničia moje tri sesternice. Mne už od základnej školy hovorieval, že aj ja pôjdem do Ameriky. Dodržal svoj sľub a z jeho sna sa stal môj sen a veľká príležitosť do budúcnosti. Všetci moje rozhodnutie podporili, no najväčšia podpora bola určite zo strany rodičov, bez ktorých by som tu dnes nebola.
Aké sú reakcie Američanov, keď povieš, že si zo Slovenska? Poznajú nás aspoň vďaka hokeju?
Vraj je to cool. S negatívnou reakciou som sa snáď ani nestretla. Bola som prekvapená, koľko z nich vie, kde sa nachádza Slovensko, poznajú naše hlavné mesto a mnoho Američanov už aj na Slovensku bolo. Keďže som veľmi blízko Chicaga, tak nás poznajú najmä kvôli Hossovi, ktorý tu je veľmi obľúbený. Samozrejme, že niektorí nás stále prirovnávajú k Československu, Rusku, Slovinsku. Stretla som sa aj s otázkami typu - či viem, čo je McDonald, ako môžem žiť bez oslavovania Halloweenu a či som niekedy videla ohňostroj.
Keď už sme pri tom hokeji, navštívila si nejaký zo zápasov NHL v Chicagu?
Zatiaľ som bola len na zápase proti Tampa Bay Lightning, ale dúfam, že do konca pobytu ešte pôjdem fandiť na minimálne ďalší jeden zápas.
Dokázala by si opísať atmosféru v United Center?
Jedným slovom NEZABUDNUTEĽNÁ! Jeden z najlepších zážitkov v mojom živote. Štadión praskal vo švíkoch. Všade, kam som sa obzrela, bol okolo mňa dres s Hossovým menom a atmosféru, ktorú vytvorili diváci, by som len ťažko vedela opísať.
V čom by sme si podľa teba mali brať od cudzincov príklad? Jedlo, móda, zvyky?
Určite v tom, ako si zakladajú na rodine. Veľmi sa mi páči, ako má každý študent brigádu a ako vás tu nikto za nič neodsudzuje. Čo sa týka módy, Európa jednoznačne vedie. Američanom moc nezáleží na obliekaní, a čo ma prekvapilo najviac – ani mladým ľuďom. V mojej host family sa stravujeme väčšinou doma, pretože host mama aj host otec varia. Nepoužívajú polotovary, pri večeri sa stretáva vždy celá rodina, a to veľmi obdivujem
Vedela by si nám opísať svoj bežný školský deň?
Čas tu plynie ako voda. Som jedna z mála, ktorá chodí do školy pešo. Vyučovanie mám od 7:45 do 15:10. Celý týždeň mám 8 vyučovacích hodín s rovnakým rozvrhom. Jedna hodina je vyhradená na obed. Vyučovacia hodina trvá 50 minút a každá prestávka má len 6 minút, počas ktorej sa presúvam do inej učebne. Pondelky a stredy večer mávam tanečnú v škole. Po škole často skypujem a do večera si robím úlohy, ktorých je vždy viac ako dosť.
A čo robíš vo voľnom čase?
Často trávim čas s host family alebo kamarátmi. S rodinou zvyčajne pozeráme filmy, hráme karty, ping-pong, prípadne navštevujeme Chicago. S kamarátmi sú to hlavne školské futbalové zápasy, pečenie, nakupovanie a občas nejaká tá párty. Keď som sama, zvyknem susede venčiť psa, prechádzať sa alebo len tak čítať knihu v Starbuckse.
Máš čas aj na cestovanie?
Nie tak ako by som chcela, ale mala som možnosť vidieť aj iné štáty. Navštívila som Floridu (Disney World a UNIVERSAL Studios), Michigan a dopriali mi aj lyžovačku v Utahu. Cez jarné prázdniny sa chystám na Hawai robiť dobrovoľnícku činnosť.
Dokázala by si porovnať študentský život doma a tam?
Pri slovnom spojení študentský život si skoro každý predstaví divoké párty ako vo filme, no realita je niekde úplne inde. Väčšinou sedíš u niekoho doma a pozeráš film. Do klubov sa mladší ako 21 rokov nikto nedostane. My to máme omnoho pestrejšie.
Čo by si poradila ľuďom, ktorí rozmýšľajú nad štúdiom mimo Slovenska?
Je to najlepšia vec, akú môžete urobiť. Nielenže sa zdokonalíte v jazyku, ale spoznáte milión nových ľudí úplne inej mentality, naberiete nové skúsenosti, naučíte sa veľa nových vecí a možno si uvedomíte (tak ako ja), že Slovensko nie je až taká zlá krajina, ako všetci tvrdíme.
Na čo sa na Slovensku najviac tešíš a čo prvé urobíš, keď prídeš domov?
Najviac sa teším na svoju rodinu, priateľov a jednoznačne na slovenskú prírodu. Plánovanie nie je moja silná stránka, tak absolútne netuším, čo prvé urobím, ale určite doženiem všetko, čo som zameškala so svojimi kamarátmi, haha.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Vyštudovať medzinárodné právo alebo vzťahy, zdokonaliť sa v španielčine a ruštine a určite precestovať čo najviac krajín.
Ešte zopár našich klasických otázok. Akú hudbu počúvaš, prípadne top trojka obľúbených albumov?
Toto je asi najťažšia otázka. Nemám vyhranený štýl, počúvam modernú hudbu.
Máš čas aj na filmy alebo seriály?
Vždy si nejaký ten voľný čas nájdem. Medzi moje obľúbené seriály patria Gossip Girl, The Office, Parks and Recreation a The Vampire Diaries. Moje najtop filmy sú určite The Prestige a My Sister's Keeper
Knihy?
Človek, ktorý ma pozná vie, že bez kníh by som to nebola ja. Stále musím niečo čítať. Určite odporúčam všetky knihy od Jo Nesba alebo aj takú klasickú Annu zo Zeleného domu.
Ďakujeme za rozhovor. Na záver odkaz pre čitateľov RFRSHR.
Travel. As much as you can. As far as you can. As long as you can. Life's not meant to be lived in one place.
Karin nevynechala ani zápas Chicaga Bulls v najprestížnejšej basketbalovej lige sveta, NBA.
A ešte trocha amerického futbalu. Podľa Karin vynikajúca atmosféra.
Ak aj vám prúdi v žilách cestovateľská krv a chceli by ste sa pochváliť peknou fotografiou z ktorejkoľvek časti sveta, prípadne nabrať inšpiráciu na ďalšie výlety, potom určite sledujte náš projekt, Kam dnes cestujú Slováci a Česi. V prípade, že by ste sa Karin chceli opýtať niečo viac, pokojne tak môžete urobiť v komentároch, určite sa dočkáte jej odpovede. Dovidenia!
