Jessica sa nesnažila schudnúť a nikdy nemala problém so svojou postavou. Chcela sa len viac starať o svoje zdravie.
Jessica sa nesnažila schudnúť a nikdy nemala problém so svojou postavou. Chcela sa len viac starať o svoje zdravie. Prvým impulzom bol domáci test, ktorý absolvovala ako poistenkyňa zdravotnej poisťovne. Prostredníctvom vzorky slín si mohla nechať vypracovať analýzu a následne si v aplikácii pozrieť výsledky aj odporúčania. Tie ju vystrašili.
„Presne si už tie výsledky nepamätám, pretože som sa ich snažila vytesniť. Tuším mi vyšlo, že moje telo nedokáže správne spracovávať niektoré nasýtené tuky, že mám problém s odbúravaním soli alebo môžem mať nábeh na cukrovku. Pri každom bode bolo množstvo negatívnych informácií a odporúčaní. V aplikácii si človek všetko rozklikol a hneď sa dozvedel, čo by nemal robiť alebo jesť. Boli to skôr zákazy. Výsledkov som sa zľakla a začala som si o strave zisťovať viac,“ hovorí Jessica.
Vtedy sa začala viac zaujímať o výživu. Netušila však, že jej snaha získať kontrolu nad vlastným zdravím sa postupne zmení na strach, ktorý ovládne takmer celý jej život. Sociálne siete jej začali ponúkať videá od širokého spektra influencerov a tvorcov, v mnohých z nich však hovorili o údajnej škodlivosti potravín. Postupne vyradila zo svojho jedálnička takmer všetko. Dostala sa do stavu, keď celé dni preplakala, nedokázala zaspať a bez pomoci partnera či mamy niekedy takmer nič nezjedla.
Ešte skôr, než sa pustíš do čítania, by sme ti chceli pripomenúť, že robiť svoju prácu môžeme iba vďaka tvojej podpore. Ak ťa naše články bavia, pridaj sa do Refresher Clubu a získaj neobmedzený prístup k celému obsahu. Tvojou podporou nám pomôžeš prinášať kvalitu.
- Ako sa Jessica dostala do stavu, keď pri tanieri sedela a plakala, pretože nedokázala prehltnúť ani malé sústo.
- Prečo dokázala stráviť v obchode dve hodiny a odísť len s jednou potravinou.
- Ako ju strach zo „škodlivých“ potravín priviedol k tomu, že schudla 30 kilogramov a bez pomoci partnera či mamy niekedy takmer nič nezjedla.
- Prečo si napriek fyzickému vyčerpaniu nedokázala dovoliť jesť a ako jej strach postupne ničil psychiku aj vzťahy s najbližšími.
- Čo jej pomohlo začať znovu jesť bez pocitu, že si každým sústom ubližuje.
„Tie informácie sa veľmi bili. Jeden človek ti napríklad odporúčal prijímať určité množstvo bielkovín, druhý tvrdil, že by ich malo byť menej. Jeden hovoril, že niektoré bielkoviny sú dobré, iné škodlivé a mala by si sa im vyhýbať, zatiaľ čo ďalší tvrdil niečo úplne iné. Moja hlava postupne nasávala zo všetkého len to, že mi vlastne všetko škodí,“ opisuje Jessica, ktorá ich tvorbu v tom čase vnímala ako autoritu napriek tomu, že mnohí nemali adekvátne vzdelanie ani skúsenosti.
„Vtedy som ešte vôbec nevnímala, kto tie informácie podáva. Automaticky som si hovorila, že keď má niekto veľa lajkov a sledovateľov a venuje sa výžive, musí mať pravdu,“ priznáva Slovenka, ktorej strach prerástol až do ortorexie.
Podľa odborníčky môže človek postupne venovať jedlu veľké množstvo času a pozornosti, vytvárať si stále prísnejšie pravidlá týkajúce sa toho, čo je správne alebo dovolené a čo už nie, a pociťovať výraznú úzkosť, vinu alebo strach, keď sa od týchto pravidiel odchýli.
Samotný záujem o zdravú stravu však neznamená problém. Odborníčka vysvetľuje, že je úplne v poriadku zaujímať sa o zloženie potravín, preferovať výživné jedlá alebo sa rozhodnúť pre určitý spôsob stravovania. Rozdiel je podľa nej najmä v miere flexibility a v tom, akú úlohu začne stravovanie v živote človeka zohrávať.
„Pri zdravom záujme o stravu dokážeme svoje pravidlá podľa potreby prispôsobiť. Ak napríklad nie je dostupné jedlo, ktoré sme si plánovali, dokážeme zvoliť inú možnosť bez výraznej psychickej nepohody. Pri problematickom vzťahu k jedlu sa, naopak, pravidlá môžu stať veľmi prísnymi a ich porušenie môže vyvolávať silnú úzkosť, vinu alebo potrebu situáciu kompenzovať ďalšími obmedzeniami. Ak potreba stravovať sa ‚správne‘ začne postupne ovládať náš život, už nejde iba o zdravý záujem o stravovanie,“ hovorí Krupčíková.
Z extrému do extrému
„Predtým som jedla hocičo, bez úplného selektovania. Nedbala som ani na to, či má jedlo vlákninu, koľko obsahuje cukru alebo tuku. Bolo mi to jedno,“ spomína v rozhovore pre Refresher.
Nešlo pritom nevyhnutne o ľudí s odborným vzdelaním v oblasti výživy. Mnohí podľa nej vychádzali z vlastných skúseností alebo informácií, ktoré si niekde prečítali. Na sociálnych sieťach ich však prezentovali spôsobom, ktorý pôsobil presvedčivo.
Jessice začali vyskakovať aj príspevky, ktoré démonizovali celé skupiny potravín. Niektorí tvorcovia podľa jej spomienok upozorňovali na údajné riziká mliečnych výrobkov, iní porovnávali spracované mäsové výrobky s látkami, o ktorých je známe, že sú karcinogénne.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa Jessica dostala do stavu, keď pri tanieri sedela a plakala, pretože nedokázala prehltnúť ani malé sústo.
- Prečo dokázala stráviť v obchode dve hodiny a odísť len s jednou potravinou.
- Ako ju strach zo „škodlivých“ potravín priviedol k tomu, že schudla 30 kilogramov a bez pomoci partnera či mamy niekedy takmer nič nezjedla.
- Prečo si napriek fyzickému vyčerpaniu nedokázala dovoliť jesť a ako jej strach postupne ničil psychiku aj vzťahy s najbližšími.
- Čo jej pomohlo začať znovu jesť bez pocitu, že si každým sústom ubližuje.
