„Približne dva roky mi na rovnaké otázky, najmä o vernosti a správaní vo vzťahu, odpovedala nepravdivo alebo zavádzajúco. Keď som ju konfrontoval, reagovala vyhýbavo — vysmievala sa mi, obracala otázky proti mne alebo reagovala agresívne,“ hovorí Marian.
Mám dlhodobý problém vo vzťahu, ktorý nevznikol primárne kvôli chybám partnerky, ale kvôli opakovanému klamaniu a manipulácii reality.
Približne dva roky mi na rovnaké otázky, najmä o vernosti a správaní vo vzťahu, odpovedala nepravdivo alebo zavádzajúco. Keď som ju konfrontoval, reagovala vyhýbavo – vysmievala sa mi, obracala otázky proti mne alebo reagovala agresívne. Pod tlakom síce niečo priznala, no neskôr sa opakovane ukázalo, že nepovedala celú pravdu a ďalšie veci zamlčala.
Celé to malo stále rovnaký priebeh:
– klamstvo alebo popretie,
– tlak z mojej strany,
– čiastočné priznanie,
– uistenie, že už povedala všetko,
– následné odhalenie ďalšieho klamstva.
Zároveň skresľovala zodpovednosť. Vlastné chyby zľahčovala, racionalizovala alebo ich prezentovala ako spoločný problém („my“), zatiaľ čo moje chyby zdôrazňovala a zveličovala. V diskusiách sa často stavala do role obete a zo mňa robila hlavného vinníka.
Dôsledkom tohto správania je úplne narušená dôvera z mojej strany. Postupne som si vytvoril vzorec, že pravdu sa dozviem až pod tlakom, čo vo mne vyvolalo potrebu kontroly, preverovania a neustálej nedôvery.
Aktuálny konflikt preto nestojí na minulých chybách samotných, ale na dlhodobom ničení dôvery a manipulovaní reality. Partnerka tvrdí, že neviem prijať pravdu a nedokážem fungovať normálne. Ja však problém vnímam ako prirodzený dôsledok opakovaného klamstva, ktoré zničilo dôveru medzi nami.
Marian, 30 rokov.
Milý Marian,
keď sa pozerám na tvoju situáciu, vnímam, že problém vo vzťahu sa v skutočnosti netýka akoby „len“ konkrétnych udalostí z minulosti, ale predovšetkým spôsobu, akým sa s nimi dlhodobo pracovalo. Opakované klamstvá, neúplné priznania a postupné odhaľovanie ďalších skutočností majú veľmi silný dopad na psychiku človeka.
