- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Jeden z najodpornejších zločinov českej histórie bol smutným dôsledkom amnestie, ktorá mala znamenať lepšie zajtrajšky.
„Vždy, keď som bol opitý, mal som slabosť na tú detskú nežnosť. Je to také čistučké. Veď si predstavte nejakú ženu. Je chlpatá a smradľavá,“ šokoval policajtov v máji 1990 vrah Jaroslav Oplištil. Z nemocnice uniesol polročnú Barborku, zneužil ju a zavraždil. Jej telíčko potom schoval vo svojej izbe na internáte pod posteľ.
Mladým rodičom, ktorí mali na prelome apríla a mája výročie prvej svadby, zmenil život.
„Za jej uškom sa urobila hrčka, tak nám lekárka dala antibiotiká a povedala, že ak bude plakať alebo jej nebudeme vedieť zraziť teplotu, máme ísť na pohotovosť. Boli sme mladí a vystrašení rodičia, takže som nevydržala ani do rána a bežali sme s ňou na Bulovku,“ spomínala v rozhovore pre iDNES.cz matka zavraždenej Barborky a pokračovala: „Tam si ju nechali a my sme sa s kočíkom, uplakaní, vracali späť. Sestry nám vtedy hovorili: „Neplačte, mamička, my vám ju vrátime v poriadku.“
Netušili, že ju vtedy vidia naposledy.
Amnestia
Do Oplištilovho príbehu zásadne vstúpila amnestia Václava Havla zo začiatku roka 1990. Novozvolený prezident ju vyhlásil 1. januára mala nevídaný rozmer. Z približne 22 tisíc odsúdených na českom území sa na slobodu dostalo okolo 14-tisíc ľudí. Amnestia mala byť symbolom nového začiatku, gestom humanity po štyridsiatich rokoch dusivého komunistického režimu.
Lenže von nešli len ľudia odsúdení za menej závažné činy alebo z politických dôvodov. Na slobodu sa dostali aj recidivisti, ostrieľaní kriminálnici – patrili medzi nich aj ľudia, ktorí sa následne a veľmi rýchlo zapísali do dejín kriminalistiky krvavou stopou: Josef Kott, Michael Kutílek, Jaroslav Gančarčík a tiež Jaroslav Oplištil – ten sa dostal na slobodu o rok a pol skôr, než sa mu mal skončiť trest za pohlavné zneužívanie neplnoletých.
Väznicu v Stráži pod Ralskem opustil 3. januára 1990, vo vrecku mal šesťsto korún a pred sebou predstavu, že začne znova. Lenže nič z toho, čo nasledovalo, nový začiatok nepripomínalo.
Preverili si ho, ale nezistili nič
Niekoľko dní po prepustení sa Jaroslav Oplištil objavil vo Fakultnej nemocnici Na Bulovke. Zháňal miesto sanitára, prácu, ktorú už z minulosti poznal.
Prečítaj si celý príbeh Jaroslava Plíštila
- Ako sa mu podarilo zamestnať sa v nemocnici aj napriek záznamom v trestnom registri.
- Ako si sestry všímali jeho zvláštne správanie k deťom.
- Čo ho v osudný deň motivovalo zaútočiť.
- Ako je možné, že ho nikto nevidel odniesť dieťa.
- Vďaka čomu sa polícii podarilo byť mu rýchlo na stope.
- Prečo k nemu matka zavraždeného dieťaťa necíti zášť.
