Gruzínsko je krajina kontrastov, na ktorú len tak ľahko nezabudneš.
Len čo sme vyšli z letiska, vedela som, že Gruzínsko nebude žiadna klasická dovolenková destinácia. Doprava tu hrá podľa vlastných pravidiel, trúbenie nahrádza smerovky a autá bez nárazníkov? Tu celkom bežná vec.
Neboli sme zhrození, pretože presne takýto je západ Ázie. A tak sme len sedeli v autobuse a s úsmevom pozorovali ten chaotický, ale zaujímavý svet, ktorý v Európe až tak dobre nepoznáme.
Kutaisi nás privítalo tým, že je úplne iné, než na čo sme zvyknutí. Má to taký svojský štýl, ale aj ten si ťa časom získa. Niekedy máš pocit, že sa tam zastavil čas v socializme. Domy sú väčšinou staré a trochu ošumelé, ale má to svoju atmosféru, ktorá sa tam dokonale hodí.
Ten kontrast ťa proste dostane a vďaka spolupráci s cestovnou kanceláriou Čedok som sa mohla pozrieť do krajiny, ktorú by som si možno sama nevybrala – no dnes som rada, že som ju zažila. Čím dlhšie tam si, tým viac ti lezie pod kožu. Gruzínsko ma prekvapilo úplne vo všetkom. Je to navyše svet s rozprávkovou prírodou.
Každý deň tu bol úplne iný. Jeden deň sme stáli v horách, prechádzali sa po snehu a hriali si ruky pri čaji, druhý deň sme sa už opaľovali na pláži v Batumi. Máš pocit, že si každý deň v úplne inej krajine, aj keď stačí prejsť len pár desiatok kilometrov. Na Instagrame uvidíš len post-friendly fotky krásnych miest, ktorých je tam naozaj veľa, avšak pre mňa bolo oveľa zaujímavejšie práve to opačné. Realita a bežný život.
Aj keď je táto krajina nádherná svojou prírodou a históriou, post-socializmus a vplyv Ruska sú veľmi citeľné úplne všade. Navštívili sme napríklad mesto Gori, kde sa narodil Stalin a má tam dodnes svoje múzeum.
Medzi staršou generáciou sa aj dnes údajne nájdu takí, ktorí ho podporujú. Boli sme na hraniciach s Južným Osetskom a Abcházskom, ktoré okupuje Rusko a pochopili sme, prečo je Gruzínsko na ňom ešte stále tak závislé. Stále tu prevládajú najmä socialistické budovy a paneláky, ktoré vyzerajú, akoby sa mali každú chvíľu zrútiť.
Prešli sme mestá, ktoré by sa chceli raz podobať na západné a skončili sme v Batumi – v meste pri mori, ktoré je, ako sa hovorí spojenie Las Vegas a Dubaja z Wishu, avšak s tým môže byť ešte veľký problém.
Páči sa ti naša tvorba? Pridaj sa do klubu Refresher+ a podpor nás v prinášaní kvalitných článkov z ciest, sveta aj života za hranicami. Získaš tak neobmedzený prístup k prémiovému obsahu a množstvo ďalších výhod. Môžeš si napríklad prečítať, ako sa predáva bývanie v Gruzínsku, zistiť, čo zažíva realitná agentka v Dubaji, alebo spoznať najvplyvnejšiu fashion influencerku v Číne – Slovenku Andreu.
Vedľa päťhviezdičkového hotela smetisko? Žiadny problém.
Kutaisi je mesto, kde sa na jednej ulici striedajú ošarpané budovy so snahou o nepodarenú renováciu. Veľa vecí tam vyzerá, akoby ich nikto neopravil od socializmu, ale zároveň je vidno, že sa niekde snažia o obnovu. Ide to, ale pomaly, chýbajú peniaze a väčšina mladých odchádza do Tbilisi alebo Batumi.
Po meste behá množstvo túlavých psov, ale prekvapivo sa o nich naozaj pekne starajú. Väčšina má žlté známky na ušku a to znamená, že sú zaočkovaní, kastrovaní a evidovaní mestom. Videli sme ich ležať pred obchodmi, pri kostoloch, v parkoch a takmer všade mali pri sebe búdu, vodu alebo nejaké jedlo, ktoré im tam len tak nechal niekto z okoloidúcich. Nikto ich neodháňa, berú ich tam ako súčasť mesta.
Zaujímavý je aj ten kontrast, napríklad päťhviezdičkový hotel, pred ktorým je rozbitý chodník, smeti a hneď vedľa stojí polozrútená budova. Človeku to najprv príde zvláštne, ale rýchlo si na to zvykne, lebo takto pôsobí takmer celé mesto.
Z Kutaisi som mala pocit, že tu ľudia žijú trochu inak – riešia praktické veci, nie výzor. A že to, čo my považujeme za „problém“, oni ani neriešia. To je veľký rozdiel medzi Európou a západnou Áziou.
Panelák si zamuruješ podľa nálady
Tbilisi je hlavné mesto a žije tu viac ako 1,5 milióna ľudí. A presne tak aj pôsobí – veľké, živé, plné zelene a všemožnej architektúry. Mesto je mixom všetkého možného. Na jednej strane máš krásne historické centrum, úzke uličky, pamiatky, staré kostoly a výhľady. Na druhej strane tu stojí niekedy až extrémna komunistická architektúra, ktorú si tu ľudia reálne cenia.
Napríklad budova Národnej banky Gruzínska, ktorá vyzerá, ako keby si niekto postavil kanceláriu z lega. Ďalší highlight je napríklad obrovská socha Mother of Georgia – žena s mečom v jednej ruke a čašou vína v druhej. Symbolika celkom jasná: kto príde v mieri, dostane víno. Kto nie, toho sekneme.
Čo som si ale najviac všímala, bola gruzínska schopnosť žiť si po svojom. Najmä na sídliskách. Paneláky si pamätajú všetky režimy a nikto sa netvári, že by ich mal niekto zjednocovať. Ak sa niekomu nepáči balkón – zamuruje si ho. Ak chce iný – postaví si vlastný, úplne iný než ten susedov. Každé poschodie vyzerá ako z iného sveta.
Tbilisi je zároveň plné zelene. Mesto sa doslova prepletá s prírodou – je tu veľa parkov, kopcov, skrytých zákutí. Na to, aké je veľké a husté, pôsobí prekvapivo príjemne. Tbilisi má zvláštnu energiu. Nie je to typická metropola, kde by si mal zo všetkého wow efekt, ale čím dlhšie tam si, tým viac si uvedomuješ, že to tam má hlavu a pätu, len trošku iným spôsobom, ako sme zvyknutí.
Pocta Stalinovi?
Gori je mesto, ktoré by si si asi bežne do itinerára nezaradil, keby sa tu nenarodil Josif Vissarionovič Stalin, jeden z najväčších a najznámejších svetových vrahov. A práve to je dôvod, prečo tu dnes stojí jeho obrovské múzeum s bustou, vlakovým vagónom, v ktorom cestoval, aj pôvodným domom, kde vyrastal.
V múzeu sa nachádza množstvo fotiek a artefaktov z jeho života. Sprievodkyňa nám zdôrazňovala, že múzeum nie je znakom pocty, ale histórie, keďže sa tam narodil, avšak, ako som sa neskôr dozvedela, v mestečku Gori nájdeme staršie generácie, ktoré stále nejakým spôsobom so Stalinom súznia a vyjadrujú sa o ňom pozitívne.
Vraj „dal prácu, porazil fašizmus a urobil poriadok“. Čo všetko to v skutočnosti znamenalo, je už vedľajšie. Atmosféra v Gori je celkovo úplne iná než v Tbilisi alebo Batumi. Viac uzavretá, jednoduchšia, možno trochu pochmúrna.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo ma v okolí mesta Gori naozaj prekvapilo.
- Čo sme zažili, keď sme sa vydali po vojenskej diaľnici, ktorá smeruje do Ruska.
- Prečo má mesto Batumi ešte čo doháňať, keď sa chce rovnať Dubaju.
