Vedci v CERN-e dokázali premeniť lacné olovo na vzácne zlato pomocou najväčšieho urýchľovača častíc na svete.
Vedcom sa vo Švajčiarsku podarilo z olova vytvoriť zlato. Nie kúzlami, ale pomocou najväčšieho urýchľovača častíc na svete. Ako vznikne z obyčajného olova zlato?
Vedci v organizácii CERN dokázali, že pri špeciálnych experimentoch na hranici fyzikálnych možností naozaj vznikajú atómy zlata, priamo z atómov olova. Niektoré z nich sa nezrazia úplne, ale len veľmi tesne preletia okolo seba.
Vtedy vznikne silné elektromagnetické pole, ktoré naruší jadro atómu. Ten tak môže „stratiť“ pár častíc a zmeniť sa na iný chemický prvok. Niekedy sa premení na ortuť, inokedy na tál a výnimočne aj na zlato, vysvetľuje DSL.
Vedci zistili, že takto vznikne až 89-tisíc atómov zlata za sekundu. Znie to ako zlatá baňa, no v skutočnosti ide o neuveriteľne malé množstvo. Počas niekoľkých rokov vzniklo v LHC dokopy len 29 pikogramov zlata. To je približne miliónkrát menej než jeden gram. A navyše tieto atómy existujú len veľmi krátko, než sa rozpadnú.
Hoci si z CERN-u nikto zlato domov neodnesie, ide o fascinujúci objav. Vedcom sa podarilo niečo, o čom ľudia snívali celé stáročia – zmeniť jeden prvok na druhý. Nie pomocou mágie, ale vďaka presnej fyzike, silnému elektromagnetickému poľu a špičkovej technológii.
CERN je obrovské vedecké centrum pri Ženeve, na hranici medzi Švajčiarskom a Francúzskom. Vedci z celého sveta tam skúmajú najmenšie častice hmoty, teda to, z čoho je všetko okolo nás vyrobené.
Najznámejším zariadením v CERN je Veľký hadrónový urýchľovač – skrátene LHC (Large Hadron Collider). Je to obrovský kruhový tunel s obvodom asi 27 kilometrov, ukrytý hlboko pod zemou. V ňom vedci urýchľujú častice na takmer rýchlosť svetla a potom ich nechajú zraziť. Tieto zrážky im pomáhajú pochopiť, ako funguje vesmír.
