„Nič nám tu nechýba. Ak niečo potrebujeme, vytvoríme si to samy – a s láskou“
V piatok som mala tú česť porozprávať sa s Lujzou Fekete a Amandou Tabak, ktoré spolu založili 7EX Studio a menia spôsob, akým fungujú eventy v Bratislave, ako aj ich samotnú podstatu. Okrem fungovania 7EX sme sa rozprávali aj o tom, ako vnímajú umenie, čo ich inšpiruje a aké majú plány do budúcna.
Amanda a Lujza vytvárajú priestor pre mladých ľudí, kde sa zábava spája s kultúrou. Spolupracujú s menej známymi kreatívcami, s ktorými zdieľajú spoločnú víziu. Okrem organizovania zážitkových eventov, na ktorých už vystúpili aj známe mená slovenskej rapovej scény ako Shimmi či Wen, sa v minulosti venovali aj navrhovaniu kolekcií oblečenia a šperkov.
Zakladateľky 7EX však tvrdia, že toto je len začiatok. Plánujú sa pustiť do každej kreatívnej činnosti, ktorá im príde do cesty – či už pôjde o ďalší event, alebo napríklad dizajn sedačiek
Aké boli začiatky vašej tvorby?
Amanda: S Lujzou sa poznáme už hrozne dlho a vždy sme chceli tvoriť. Bavili nás rovnaké veci – hudba, filmy, umenie, a neustále sa vynárali nové nápady. Najprv sme chceli spraviť magazín, ale stále sme nevedeli presne čo – ťahalo sa to a nevedeli sme to dať dokopy.
Keby ľudia reálne videli náš chat, podľa mňa by z toho vedeli spraviť film alebo napísať knihu.
Lujza: Najprv sme mali štúdio na Špitálskej, a tam vznikol aj prvý drop prsteňov. Vyzerali úplne inak ako teraz. Dizajnovala som ich spolu s Romanou, čo má značku Nadzemou. Bolo ich asi 15 a každý bol iný. Nakoniec sme však od toho pôvodného dizajnu upustili – bol iný než tie, ktoré máme dnes.
Ako dokážete ľuďom predať to, čo tvoríte, aby to s nimi aj rezonovalo?Lujza: Backstory a storytelling produktu sú pre nás veľmi dôležité. Ja som vždy mala v hlave, že čokoľvek budem robiť, malo by to mať revolučný význam. Vždy mi šlo o to, že príbeh za produktom tvorí jeho hodnotu.
Lujza: Niekedy v januári minulého roka som prišla za Dorotou s tým, že chcem od nej to, čo robí najlepšie, a že chcem, aby sa 7EX ligotalo. Na ňu je spolah, vznikla z toho jedna veľká fantázia, haha. Nikto to nerobí ako ona. Nápad na fotenie sme mali. Patrícia robila komplet nechty, o vlasy sa postarala Tina, a Dora Jedináková fotila.
Všetko robíme – a to môžem fakt hrdo povedať – s láskou.
Je to o tom, čo robíš, aj keď máš vypnutý telefón a zavreté dvere. Či ťa to naozaj baví. My sme s Amandou 7 rokov dozadu behali po Barcelone s VHS-kou a hľadali najkrajšiu paletu farieb.
Eventy, ktoré robíte, sú vždy iné a výnimočné. Ako tvorenie týchto zážitkov vnímate?
Lujza: Keď robíme eventy, tak to úplne milujem – aj keď sú to extrémne stresy. Long Live Dopamine 2 v októbri boli vlastne dva eventy hneď za sebou, v ten istý deň – a my sme na to s Amandou boli úplne samé.
Amanda: Vždy sa ale spojíme s ľuďmi, ktorí robia tú najkvalitnejšiu prácu – a robia ju s láskou, ako rodina.
Je cítiť, keď k tomu niekto pristupuje s láskou, a keď je to nasilu. My napríklad nevydávame dropy každý týždeň, ale aj tak to ľudia milujú a vedia o nás.
Ako sa rozhodujete, s kým budete spolupracovať?
Lujza: Ja keď niečo vycítim, tak mi to nedá spať. A tak som vyňuchala Tima, s ktorým budeme mať vlastne collab aj na evente, čo bude 11.5. Je to extrémne pokorný, dobrý a zároveň talentovaný človek. Objavila som ho na Instagrame – nemal ani 100 followerov – a videla som post s vecami, čo šil. Nepoznala som ho, nič som o ňom nevedela, len som mu napísala: „Collab?“ A on odpísal: „For suuuure.“
Chcela som vytvoriť vlastné tašky – veľmi som po tom túžila a mala som ich v hlave úplne 3D. A hneď som na ňom videla, že pochopí moju víziu. Pri kolaborovaní niekedy stačí jedna otázka a hneď vycítiš, či to má ďalej zmysel. Napríklad: Ktorý odtieň ružovej máš najradšej? Tam je to rýchle.
Vedeli by ste mi popísať ako prebiehal Long Live Dopamine 1 a ako ste k nápadu tejto akcie došli?
Amanda: Keď sa otvoril Mullet na Laurínskej, Lujza mi to hneď poslala a bola taká: „Ideme robiť event.“ Stále opakovala „Long Live Dopamine, Long Live Dopamine“. Ona vymyslela ten názov, no ešte sme nevedeli, či z toho bude tričko, alebo niečo úplne iné.
Lujza: Na evente sme riešili aj tatérov. Silvia Bandita, čo má vintage v Paríži, doniesla oblečenie, kamarát Kunzo prišiel a vonku na ulici dali jam. Dorota robila grillz, Rebeka napiekla brutálne koláče. Okrem toho došli aj chalani z Crystal Garden a dali koncert. Proste domov.
Amanda: Zrazu sa z toho stal taký event, že wow. Potom prišli aj skateri, ja som doniesla projektor a premietali sme ich klipy. Dokonca aj Lujzin kamarát, DJ z Barcelony, došiel zahrať.
Čím ste sa riadili pri vyberaní času a dňa akcie?
Amanda: Chceli sme spraviť event, ale cez deň – a hlavne v nedeľu. Lebo nedeľa je siedmy deň v týždni. S Lujzou milujeme nedele. Prejdeme sa, dáme si kávu a kecáme. Tie rána sú úplne iné.
Lujza: Podľa mňa je nedeľa najdôležitejší deň v týždni. Ľudia, ktorí si uvedomujú a majú radi nedele, viac vnímajú svet. Keď miluješ rána a nedele, tak miluješ život – bez srandy.
To je niečo, čo ma naučila Amanda. Tieto dni sú pre nás obe dôležité.
Chceli sme hlavne ukázať mladým, že sa dá zabávať naozaj krásne, tak, že si vychutnáš každú minútu. Naše eventy nikdy neboli o tom, aby si ľudia prišli niečo kúpiť. Chceli sme len, aby sme boli všetci spolu a mali dobrý čas – a to je najdôležitejšie.
V októbri ste spravili Long Live Dopamine 2. Prečo ste si vybrali práve tento mesiac a ako vznikla spolupráca s Bladim?
To je mesiac, ktorý máme s Lujzou fakt veľmi rady. A keď sme sa spojili s Bladim, rozhodli sme sa spraviť aj afterku — v ten istý deň. Rozhodli sme sa o tom menej ako mesiac pred akciou.
Ako prebiehalo prvé stretnutie s Bladim a aké boli vaše pocity z tejto spolupráce?S Bladim to bolo celé také random. Normálne sme boli tak mimo, že sme sa rozbehli po Laurínskej až do Mulletu, kopli sme každá tri vodky a len sme na seba pozerali, či je toto fakt realita – že si plníme sny. My sme s Amandou mali jeho fotky ako tapety na mobile — ľudia, na ktorých sme úplne ulietavali. Fotil Rihannu, A$AP Rockyho, Pharrella… a zrazu s ním voláme.
Ako vyzerala vaša spolupráca?
Amanda: Bolo to fakt super. Hneď sme si sadli a vytvorili sme celú kolekciu: šesť tričiek, z toho tri crop topy… Gavovi horel Adobe, bola to úžasná kolaborácia. Okrem toho spolu zorganizovali afterparty.
Lujza: Na afterparty event došli chalani z Košíc – Beny, Wen – čo si dodnes veľmi vážime, že do toho išli. Aj Shimmi a Steady z Prahy. Porsche a Luka tiež dali nejaké tracky. Okrem nich tam samozrejme zahrali aj chalani zo CG. Bola tam super energia, podľa toho, čo si pamätám, haha.
Čo vás ovplyvnilo a čo vás inšpiruje?
Lujza: Leto 2022 mi otvorilo srdce — ale to vysvetlím časom. Pre mňa je detstvo také moje citlivé miesto, ku ktorému sa často vraciam a od ktorého sa odrážam. Je krásne byť dieťaťom — ale je vlastne dobré, že si to vtedy neuvedomujeme, lebo inak by to asi nebolo také čisté. Milujem sa do toho obdobia vracať — tie farby, ale aj to, ako človek vtedy vnímal svet. Je to celé strašne pekné a nevinné.
Myslím si, že by sme si mali začať viac všímať mladých, aby mali priestor sa realizovať. A viem, že Amanda s tým určite súhlasí — že ak budeme mať možnosť, chceme sa týmto veciam venovať viac. Chceme vytvoriť kreatívny priestor pre deti, kde sa im venuješ, tvoríš s nimi... A aj keby tam prišiel dospelý, chceme, aby sa aspoň na chvíľu vrátil do detstva. Lebo to, čo vytvoríš ako dieťa, nedokážeš už ako dospelý zopakovať.
Amanda: S Lujzou máme spoločné to, že nás inšpirujú aj úplne malé veci z okolia — konverzácie, niečo, čo sme čítali, alebo aj len kus oblečenia. Hudobne sme si prechádzali rôznymi obdobiami — Kid Cudi, ASAP Mob, ich vizuály, ich osobnosti… vždy sa to mení.
Máte príklad toho, ako využívate inšpiráciu v tvorbe?
Amanda: Vždy, keď robíme plagát na event alebo niečo nové, nájdeme si obraz alebo fotku a od toho sa odrazíme.
Lujza: Napríklad pri Long Live Dopamine sme riešili, akú modrú tam chceme, ale nevedela som nájsť tú správnu. Sadla som si, otvorila knihu s Picassovými maľbami a listovala, kým som neprišla k jeho modrej fáze — tam som presne našla tú modrú, ktorú som chcela.
Čo vám na Slovensku ako umelkyniam chýba?
Amanda: Myslím si, že na Slovensku máme neuveriteľne talentovaných a šikovných ľudí. Všimla som si, že to, čo v zahraničí robia traja ľudia, tu často robí jeden. A bola som z toho v šoku – akí sme my vlastne schopní. Keď sme s Lujzou organizovali event, často sa nás pýtali, či nemáme ešte niekoho, kto by nám pomohol. Ale my s Lujzou robíme všetko samy.
Lujza: Mne osobne tu ako umelkyni nič nechýba, pretože to, čo tu nie je, si jednoducho vytvorím a nadizajnujem sama.
Stačí pracovať na tom, čo chceš, byť k tomu úprimný a mať k tomu lásku. To je celé.
Ak by ste mohli niečo odkázať svojmu mladšiemu ja, čo by to bolo?
Lujza: Never grow up, to je celé. A ešte by som dodala, že niekedy naozaj nepotrebuješ mať odpoveď na všetko – proste niektoré veci sú fakt jedno.
Amanda: Určite by som povedala: buď viac prítomná a užívaj si každý moment. Pretože nič nie je také zlé, ako sa to na prvý pohľad zdá. S odstupom času som si uvedomila, že tie najviac „klišé“ frázy sú často pravdivé. A ešte by som dodala – Boh je v detailoch.
Máte nejaké rituály pred tvorbou alebo eventami?
Lujza: Pred tvorbou ani nie, pretože to vždy prichádza spontánne. Ale pred eventom máme svoj malý rituál – také meditačné doobedie. Oddýchneme si, sme všetci spolu, dáme si kávu, dobrý obed. Poďakujeme si navzájom – že sme spolu, že môžeme robiť to, čo nás baví, že sa tomu môžeme naplno venovať, že máme strechu nad hlavou a úprimný okruh ľudí, bez ktorých by 7EX nebolo 7EX.
A posledne, čo je vaša obľúbená vec na tej druhej?
Amanda: Lujza je neuveriteľná sila. Možno si to ani neuvedomuje, ale má v sebe niečo veľmi návykové – v tom najlepšom zmysle slova. Má obrovský vplyv na ľudí, veľmi prirodzený. Obdivujem ju za túto vnútornú silu – či už pri tvorbe, alebo v hľadaní správnych ľudí. Ona je svoj vlastný živel.
Lujza: Vieš, čo je najväčšia haluz? Keď si túto otázku položila, prvé, čo ma pri Amande napadlo, bol pokoj. Amanda si podľa mňa neuvedomuje, aký pokoj vie priniesť do miestnosti – či už tým, čo hovorí, čo robí, ako sa hýbe... čímkoľvek. Naučila ma užívať si rána a spomaliť. Doslova ma dostala – v dobrom – do takého tranzu, že som si začala vážiť ticho a pokoj.
