Divočina ho zlákala už ako 14-ročného.
„Keď vidíš iné zviera, napríklad jeleňa, tak je to pekné, ale pri medveďovi je to nádherné a zároveň je to obrovský adrenalín,“ spomína si na svoje začiatky 31-ročný Kysučan Radovan Haluza, ktorý svoj život zasvätil foteniu divých zvierat.
Z chlapčenského nadšenia sa stala absolútna závislosť a ako Radovan sám hovorí, sledovanie medveďov je nielen koníčkom, ale životným štýlom. Svoje nádherné zábery uverejňuje aj na Instagrame, kde ho nájdeš ako @zivotvdivocine.
Ako sa k foteniu medveďov dostal, prečo sledovanie týchto majestátnych zvierat tak miluje a čo na jeho koníček hovorí jeho blízke okolie? Aj na to sme sa Radovana spýtali v našom rozhovore. Skúsený znalec medveďov nám tiež dopovedal na otázku, aká je najlepšia obrana pred útokom medveďa a prečo pri strete s ním neodporúča liezť na strom.
Prvý stret si pamätá dodnes
Lásku k prírode v Radovanovi prebudili rodičia, ktorí pracovali v lese. Rodina žila na odľahlom mieste, kde neboli škôlky, ale ani deti, s ktorými by sa malý chlapec mohol hrávať. Celé dni tak trávil s rodičmi v lese.
„Kým oni pracovali, ja som sa tam hrával, behával som po potokoch, objavoval prírodu. Tak sa do mňa vštepilo, odmalička bolo moje ihrisko príroda a zostalo to vo mne dodnes,“ spomína si na svoje detstvo Radovan.
Lesy, lúky a potoky mu po niekoľkých rokoch prestali stačiť a on začal skúmať aj „divokejšiu“ stránku prírody. Keď mal asi trinásť rokov, začal chodiť do prírody sám a pozoroval tam zvieratá. Jedného dňa sa Radovanovi podarilo vidieť medvedicu s mláďaťom.
Bol to úžasný mix pocitov. Na jednej strane úžas a adrenalín, na druhej strane obrovský strach.
„Keď som to povedal v dedine kamarátom, tak mi to nikto neveril. Kúpil som si preto prvý fotoaparát, aby som mohol priniesť dôkaz, že som naozaj videl medveďa. Keď som niekomu ukázal fotku alebo video medveďa, tak to bola ‚frajerina‘. Ľuďom sa to páčilo, mne sa páčila ich spätná väzba, a tak som si aj vybudoval vzťah k medveďom,“ prezradil nám Radovan, ktorý si dodnes pamätá na nádherný mix pocitov, ktoré pri sledovaní medvedice zažíval.
Okrem nadšenia však Radovan prvý raz čelil aj obrovskému strachu, ktorý pramenil predovšetkým z nevedomosti. Všetko, čo o medveďoch v tom čase vedel, bolo sprostredkované od iných ľudí. Tí Radovana pred medveďom varovali.
„Dovtedy som o medveďoch počul samé zlé veci. Ako trhali kone, ako trhali ľudí a všetko možné. Z vlastnej skúsenosti som dovtedy o medveďoch nevedel absolútne nič. A keď som aj niečo vedel, tak to bolo väčšinou niečo zlé,“ zamyslel sa Radovan a dodal, že medvedica sa zachovala presne tak, ako by sa mala. Zbadala človeka, postavila sa na zadné, aby sa uistila, čo vidí a odišla aj s potomkom. Odvtedy sa Radovan s medveďom stretol viac ako 700-krát. „Po nejakých 250 stretoch som to prestal počítať,“ hovorí.
Rodina už strach nemá
„Keď rodine poviem, že idem spať do hory a ráno odfotím medveďa, tak je to ako keby som povedal, že idem fotiť nejakého pudla. Je to v mojom okolí už normálna vec,“ zareagoval so smiechom na otázku, ako na jeho nevšedný koníček reaguje jeho okolie.
Strach o jeho bezpečnosť nemá ani partnerka Nikola, s ktorou Radovan svoju vášeň rád zdieľa. Do života medveďov ju sám zasvätil, aby dokázala lepšie pochopiť ich správanie a nemala neopodstatnené obavy. „Brával som ju so sebou na medvede, snažil som sa ju všetko naučiť, odovzdával som jej tie moje poznatky a častokrát aj ona sama vybehla do lesa k medveďom, takže myslím si, že strach o mňa nemá, lebo ten svet medveďov pozná.“
Najviac na tom milujem ten únik z reality. Nie je tam žiaden stres, žiadne termíny ani kolóny. Proste si úplne uvoľnený a užívaš si krásy prírody
Napriek tomu, že Radovanova partnerka chápe jeho vášeň pre medvede, občas sa kvôli nej dostanú do menšieho konfliktu. Obaja totiž majú časovo náročné zamestnania a na spoločné trávenie času im zostávajú len víkendy. 48 hodín je však na spoločný čas aj koníčky veľmi málo.
„Náš vzťah s priateľkou to ovplyvňuje celkom dosť. Je ťažké nájsť kompromis a čas aj na kone, aj na medvede, aj na náš vzťah,“ zamýšľa sa Radovan, ktorého záľuba je časovo, ale aj fyzicky mimoriadne náročná. Ak chce totiž stretnúť a zachytiť medveďa, musí vedieť, kam ísť.
„Stať sa fotografom medveďov ma stálo veľmi veľa úsilia, neskutočné hodiny pozorovania, neskutočné kilometre v nohách. To zviera vlastne celý rok migruje za potravou. Skoro na jar cestuje na mladú ďatelinku, neskôr potom vyhľadáva mraveniská vo vysokej tráve, potom sa presunie do Tatier, kde rastú čučoriedky a na jeseň ide dole za kukuricou,“ hovorí fotograf, ktorý si postupne vytvoril vlastnú mapu presunov a miest, kde môže stretnúť zvieratá.
Najlepšia obrana? Vyhnúť sa stretu
Radovan počas svojho života zažil nespočetné množstvo stretov s medveďom. Za sebou má dokonca aj útoky, ktoré mali našťastie vždy dobrý koniec.
„Najsilnejšie momenty sú pre mňa tie, kedy som mal strach. Momenty, keď na mňa zaútočil medveď, alebo som sa dostal do kruhu medzi ôsmich mladých medveďov, čo som v živote predtým nevidel. Alebo, keď som počul nariekať mladé medvieďa, ktoré bolo niekde v húštinách a myslel som si, že tam je nejako zaseknuté. Keď som šiel k nemu, tak po mne vyštartovala medvedica,“ vymenúva strety s medveďom, ktoré v ňom najviac zarezonovali. Ako však sám vraví, univerzálny návod, ako sa zachovať pri strete s medveďom, neexistuje.
„Treba si uvedomiť, že tie zvieratá majú svoje špecifické povahy. Niektoré môže byť agresívne, iné nie. Taktiež nikdy nevieš, čo to zviera už v ten deň zažilo s človekom, aké s ním malo skúsenosti a ako teda vyhodnotí stret s tebou. Môže to vyhodnotiť tak, že opäť ďalší človek sa mu snaží ublížiť, alebo ublížiť jeho mladým, a zaútočí,“ skonštatoval Radovan, podľa ktorého je najlepšou obranou vyhnúť sa stretu.
„Najlepšou prevenciou proti útoku medveďa je predchádzať samotnému stretu. Vnímať svoje okolie, pozorovať okolie, sledovať pobytové znaky, neliezť do húštin,“ vymenúva dôležité zásady, ako predísť stretu s medveďom.
Keď sa stretneš s takým zvieraťom, tak si nespomenieš ani na to, ako sa voláš a aký je deň, nieto ešte na nejaký návod.
Čo si myslí Radovan o častých odporúčaniach ako napríklad hrať mŕtveho či vyliezť na strom? Ani tie nepovažuje za úplne šťastné. „Myslím, že ten medveď ťa v tomto veľmi ľahko prekoná. Častokrát som videl medvede, najmä tie mladšie, ako vybehnú na strom do výšky zhruba 15 metrov v priebehu takých troch, štyroch sekúnd,“ hovorí Radovan a dodáva, že na zásadu hrať mŕtveho si väčšina ľudí v kritickej situácii ani nespomenie.
Každá minca má dve strany
Život a prácu Radovana Haluzu môžeš teraz bližšie spoznať aj vďaka novej dokumentárnej sérii Lebo medveď, ktorá vznikla pod značkou Voyo Originál. Novinka ti v šiestich epizódach priblíži fascinujúce príbehy postáv, ktorých životy sú úzko späté s medveďmi. Jednou z ústredných postáv je práve Radovan, ktorý filmový štáb zaviedol do tej najdivokejšej prírody.
Keď chceš sledovať medvede, musíš niekde nerušene sedieť, ležať alebo čupieť a nehýbať sa. Ten štáb, naopak, potreboval pohyb, potreboval natáčať z rôznych strán, takže okolo mňa behali.
„Bolo pre mňa nezvyčajné, že ma niekto takto ‚prenasleduje‘ po lese a nakrúca, čo robím. Ale napokon sme sa všetci spriatelili a bolo to celé veľmi spontánne. Ani som tie kamery nevnímal, boli sme parádna partia. Niekedy mi je aj ľúto, že to už skončilo,“ zaspomínal si Radovan na natáčanie, ktoré prebiehalo od roku 2023.
Najnáročnejšie podľa neho bolo zladiť očakávania filmového štábu so správaním medveďov. Kým filmári potrebovali neustály pohyb, medvede naopak vyhľadávali samotu. „Bolo náročné natáčať medvede s tým, že máš za sebou štáb, ktorý musí medzi sebou komunikovať a musí okolo teba chodiť s kamerami. V tom to bolo asi najťažšie, docieliť, aby sme nakrútili aj medvede, aby som mal zábery aj ja, aj tvorcovia,“ priblížil.
Tvorcovia dokumentu chceli otvoriť celospoločenskú diskusiu o aktuálnej situácii spojenej s medveďmi na Slovensku. To sa im podľa Radovana skutočne podarilo. „Tento seriál je úplne nestranný, nikto v ňom neťahá za kratší koniec. Je tam zachytený určitý čas, vývoj tejto situácie s medveďom na Slovensku a to si myslím, že bude ľudí zaujímať, lebo sa môžu dozvedieť aj veci, ktoré sa nedozvedeli z médií,“ zamyslel sa fotograf medveďov.
Podľa Radovana je dôležité, že dokumentárna séria prináša nehodnotiaci pohľad na situáciu, ktorú z médií vníma väčšina Slovákov, avšak len málo z nich jej skutočne rozumie. „Podľa mňa sa to ľuďom bude páčiť, pretože tam nie je žiaden scenár, ale ani žiaden verdikt. Je tam zachytená situácia, ktorá sa udiala na Slovensku, z mnohých pohľadov a každý si na to môže urobiť svoj názor.“
V šiestich epizódach prinesie fascinujúce príbehy postáv, ktorých životy sú úzko späté s medveďmi. Premiéra prvého dielu je naplánovaná na 11. apríla 2025, nové epizódy budú dostupné každý piatok exkluzívne na Voyo.
