Život na Madeire by za nič na svete nevymenili. Keď som videla dedinku, kde bývajú, ihneď som pochopila prečo.
Počas pobytu na Madeire som navštívila Mateja Jurášeka alias Rarachjenamadeire, ktorý býva už viac ako rok so svojou manželkou Andreou, synom Miškom a dcérou Anou na Madeire. Presťahovali sa sem, lebo chceli mať lepší, hodnotnejší a kvalitnejší život, ale aj z dôvodu nenávistnej politickej situácie, ktorá na Slovensku podľa nich v poslednom období prevláda.
Na svojom instagramovom účte ťa sprevádza životom na Madeire a taktiež ti veľmi rád pomôže s požičaním auta či ubytovaním v apartmánoch, ktoré tu nakúpili a zrekonštruovali. Nájdeš u neho taktiež aj množstvo tipov na výlety. Plní si preto s rodinou veľký sen a keďže som bola ubytovaná neďaleko dedinky, kde bývajú, napadlo mi, že ich navštívim a spýtam sa ho na to, ako sa im s odstupom času na ostrove žije.
V rozhovore prezradil detaily o svojom súkromí, ukázal mi zákutia ich malebnej dedinky a spýtala som sa ho napríklad na to, ako sa jeho život zmenil po príchode na Madeiru, prečo si myslí, že je Madeira najlepším miestom pre výchovu detí, ako vnímajú rôznorodosť obyvateľov, ale aj to, čo ho na ostrove najskôr vystrašilo.
Ak sleduješ náš web, určite ti neuniklo, že naň pravidelne prispievame aj článkami o cestovaní. Nájdeš na ňom napríklad tipy na lacné letenky, zaujímavosti z rôznych kútov sveta aj užitočné rady pri cestovaní. Okrem toho tam nájdeš aj pútavé rozhovory s inšpiratívnymi ľuďmi, preto ak sa ti naša tvorba páči a chceš podporiť redakciu, staň sa členom klubu Refresher+.
- Ako Rarach s rodinou zvládajú život na malom ostrove.
- Či mali v dedinke Jardim do Mar niekedy problém s veľkými vlnami.
- Ako sa Rarach zmenil od príchodu na Madeiru.
- Prečo nie je hrdý na svoju minulosť.
- Prečo má malý Mišo najlepšieho kamaráta rybára.
- Aký slovenský sviatok by nikdy na Madeire nezaviedli.
- Príbeh jedného z mála madeirských ľudí bez domova.
- Ako sa malý Mišo zvláda učiť tri jazyky naraz a aké vtipné príhody sa im vďaka tomu stávajú.
Madeira je známa priateľskými ľuďmi. Zažili ste si to aj na vlastnej koži? Napríklad, že vás niekto pozval na návštevu len tak, z ničoho nič?
Tu máš skôr problém dostať sa domov bez toho, aby ťa niekto nepozval, alebo bez toho, aby ťa po ceste domov nestiahol robiť niečo spoločne s ním. Včera sme sa napríklad boli prejsť len tak voľne po dedine a v tom nás zastavil milý pár, ktorý nás pozval k nim domov pozrieť si západ slnka pri pohári mojita. Oni bývajú hneď vedľa oceánu a tým pádom vidíš iba oceán a skaly, ktoré obmýva. Bolo to čarovné, obzvlášť z ich domu, ktorý je vzdušnou čiarou asi 30 metrov od oceánu. Je tu proste fakt problém dostať sa domov na prvý pokus. Zároveň to isté platí aj opačne. Častokrát sa ľudia z ničoho nič objavia u nás doma. Včera mala moja manželka Andrea narodeniny, pripravil som jej spoločne s našimi kamarátmi z Gato Legal (miestna pražiareň výberovej kávy) oslavu a keď deti z ulice počuli, že u nás hrá hudba, tak prišli úplne v pohode k nám. Keď sme sa ich opýtali, čo tam robia, jednoducho odpovedali, že počuli hudbu, tak prišli. Toto je pre miestnych úplne bežné. Záleží však aj na tom, kde žiješ. My sa u nás v Jardim do Mar poznáme všetci veľmi dobre.
Zorganizovali ste niekedy aj slovenskú party pre miestnych?
Mojou výhodou je, že mi veľa ľudí zo Slovenska nosí rôzne domáce pochúťky, ako napríklad bryndzu či horalky. Ja ako Slovák som na tieto produkty veľmi hrdý, takže ich rád rozdávam miestnym. Robievame taktiež pre kamarátov z Gato Legal také tematické večery. Púšťame im slovenské folklórne pesničky a robíme bryndzové halušky, ktoré im obrovsky chutia. Je to taká naša tradícia a platí to aj opačne, pretože tí naši kamaráti sú z Južnej Afriky, takže nám tiež varia ich tradičné jedlá a ukazujú nám niečo z ich kultúry. Takéto tematické večery si organizujeme niekoľkokrát za rok.
Ako zvládaš život na relatívne malom ostrove? Nemáš niekedy pocit, že sa „stratíš" v tom našom veľkom svete mimo Madeiry?
Práveže Madeira je taký vreckový svet. Máš tu všetko a vôbec si nemyslím, že žijeme v izolácii. Mám pocit, že je tu celý svet na dlani a celý svet sa tu hemží. Máš tu rôzne jazyky, rôzne kultúry. Keď tu žiješ, máš pocit, že cestuješ po celom svete, lebo raz hovoríš s niekým po anglicky, potom portugalsky a ešte počuješ španielčinu, nemčinu či francúzštinu. Chodí sem veľa turistov a taktiež tu žije veľa zahraničných ľudí (expatov). Kultúra sa tu veľmi mieša, pretože si každý chce udržať to svoje a mám pocit, že neustále prichádzame do kontaktu s niečím novým, nevšedným. Znamená to teda, že nonstop objavujeme svet, aj keď žijeme na malom ostrove.
Takže si nemal úzkosť z toho, že žiješ na malom ostrove ďaleko od pevniny, v strede Atlantiku?Nemal som úzkosť. Bola to radosť. Radosť najmä z toho, že som ďaleko od problémov a starostí. Ďaleko od vojny, od nenávisti, ktorej sa momentálne veľmi dobre na Slovensku darí. Ak som od niečoho izolovaný, tak práve od týchto negatívnych faktorov. Mám tu prístup k slnku, oceánu, k príjemným a usmievavým ľuďom. Neviem ako by som to inak vyjadril, ale cítim to tak, že sme v raji, sme dobre.
Predstav si, že by si bol na Madeire uväznený na celý život bez kontaktu so svetom. Ktoré jedno slovenské jedlo by si chcel mať neustále k dispozícii?
Ja naozaj nemám nič, čo by mi zo Slovenska chýbalo. Mám rád slovenské jedlá, avšak som nikdy nepocítil, že by som niečo vyslovene potreboval. Žiť tu do konca života si viem predstaviť aj bez nášho jedla pretože keby som sa naučil pestovať potraviny a chytať ryby, tak nemusím naozaj nikde odtiaľto chodiť. Madeira je na úrodu a na mäso či ryby veľmi bohatá. Ona by sa zaobišla bez nás, my bez nej však nie.
Prechádzame sa po pobreží oceánu a vidím, že sú tu veľmi silné vlny. Mávate tu s tým problém, že ste sa báli o svoj život a neodporúčali vám chodiť k oceánu?
Raz sa mi stalo, že som išiel s kočíkom po chodníku a ošpliechalo mňa, aj ľudí z reštaurácie nad nami.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké vlny zažili na Madeire.
- Prečo bol Rarach kedysi chuligán.
- Prečo si myslí, že je Madeira to najlepšie miesto na výchovu detí.
- Ako dopadol príbeh s človekom bez domova.
- Najdivnejšia vec, ktorú na Madeire zažil a ktorá by na Slovensku nebola možná.
- Aký sviatok by nikdy na ostrov nepriniesol.
- Aké vtipné momenty s rodinou zažívali, keď sa učili portugalčinu.
