„Choď do pi*i, ty lubňa. Mám ti na*ebať?“ Odpovedá mi na moju otázku jedno z asi 16-ročných dievčat. Reakcia ma však neprekvapila. Skupinka vyzerala, že nemá rada cudzích ľudí.
Azda každý Bratislavčan pozná nemilo preslávený bratislavský Pentagon, ktorý sídli v mestskej časti Vrakuňa. V minulosti bol tento zhluk bytoviek strediskom kriminality či drog a ľudia nemali problém s vytiahnutím injekčnej striekačky aj vonku na sídlisku, a to za bieleho dňa. Práve preto sa Vrakuňa často skloňuje v nie príliš peknom svetle.
Byty v okolí sú lacnejšie (dvojgarsónka vyjde na cca 70-tisíc eur, približne o tretinu lacnejšie ako v iných častiach Bratislavy). Obyvatelia sa tu však necítia úplne bezpečne, a keď si môžu vybrať iné miesto na bývanie, radšej hneď odchádzajú. Keď som sa ich však na situáciu pýtala, porozprávali mi, že od policajnej razie, ktorá prebehla v roku 2023, sa situácia s kriminalitou na sídlisku takmer úplne upokojila a Pentagon je odvtedy viac-menej v pohode.
Keď som sa v okolí v jeden sobotný večer prechádzala s kolegom, nenašla som nič podozrivé. Pôsobil na mňa ako bežné sídlisko. Park vo vnútrobloku bol čistý a pokosený, prechádzali sa v ňom psičkári a nevzbudzoval vo mne žiadny strach či nepríjemný pocit.
„Tu už žiadneho feťáka nenájdete, všetci si dávajú pozor. Skôr tu teraz máme problém so švábmi,“ hovorí jeden z obyvateľov Pentagonu, ktorého som zastavila, keď vychádzal z vchodu paneláku. Zaujímalo ma preto, kde sa momentálne sústreďuje kriminalita či predaj drog v Bratislave. Odpoveď od miestnych obyvateľov a známych som dostala takmer hneď.
Díleri drogy predávajú už len vo svojich bytoch, a keď nejakého chcem nájsť, mám ísť k veľkému Tesco hypermarketu, ktoré sa nachádza na Dudvážskej ulici vo Vrakuni. Vybrala som sa teda k obchodu a strávila som tam niekoľko hodín. Počas svojho pozorovania som zažila niekoľko nepríjemných situácií, ako aj konverzácií s miestnymi obyvateľmi. Ako to teda celé dopadlo a aký som mala z toho pocit?
Parkovisko má svoj vlastný svet
Keď som prišla pred vchod Tesca, len málo ľudí tam parkovalo kvôli nakupovaniu. Videla som rôzne skupiny kamarátov či rodín, ktorí sa len rozprávali vedľa odparkovaného auta alebo priamo na MHD zastávke, ktorá stála pred zadným vchodom hypermarketu. Rozhodla som sa preto, že pôjdem najprv zistiť, aká je situácia vnútri obchodu.
Pohybovali sa tam z môjho pohľadu zvláštni ľudia, ktorí sa často len prechádzali. Keď som však išla zaplatiť svoj nákup, započula som, ako sa dvaja muži za pokladnicami hádali. Nakoniec jeden z nich hlasno zakričal, hodil niečo o zem a odišiel preč. Nemala som z toho vôbec dobrý pocit, a preto som sa pobrala na parkovisko, kde som si sadla do svojho auta, z ktorého som mala dobrý výhľad, no z bezpečnej vzdialenosti.
Choď do pi*i, ty lubňa
Aj keď som si o tomto mieste spravila nejaký obraz, chcela som vedieť, ako ho vnímajú miestni ľudia. Vytypovala som si preto niekoľkých občanov, s ktorými som sa chcela porozprávať. Podišla som k jednému pánovi a spýtala som sa ho, či býva v okolí a či sa tu stretol s niečím zvláštnym. „Áno, bývam tu vedľa na sídlisku. Mám pocit, že sem chodí celá bratislavská zberba. Tu človek nemôže nechať ani bicykel pred obchodom, lebo ho ukradnú aj so stojanom. Keď chceš drogy, teraz ti viem ukázať troch dílerov, ktorí sa tu prechádzajú,“ odpovedal mi.
Poďakovala som sa mu za zaujímavú odpoveď a prešla som k partii tínedžerov, ktorí sa zabávali na MHD zastávke.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako som zareagovala na agresívne pokriky miestnej tínedžerky?
- Príbeh súrodencov, z ktorých jeden berie drogy a druhá si privyrába vlastným telom.
- Čo sa tu deje v noci.
