Peňaženka, navigácia či zdroj komunikácie. Mnohí dnes majú v mobile celý svoj život. To, či bez neho (ne)viem existovať, som si preverila sama.
Zo začiatku úzkosť a strach, neskôr príjemný oddych a pokojnejšia myseľ. Asi takto by som v skratke opísala svoje dva dni bez telefónu. Keď som sa na porade s kolegami dohodla, že idem okúsiť život bez nonstop stimulujúceho zariadenia, brala som to športovo.
Čím bližšie však bol ten deň, keď ho odložím na tajné miesto a nedotknem sa ho, tým väčší strach sa ma zmocňoval.
V tomto článku ti dopodrobna opíšem, aké plusy a mínusy mi prinieslo nepoužívanie môjho iPhonu. Dozvieš sa, z čoho som mala najväčší strach a, naopak, čo mi počas týchto dní najviac vyhovovalo.
Kvalitný obsah dokážeme tvoriť najmä vďaka našim predplatiteľom. Ak sa ti páči tvorba redakcie a vždy si rád/rada prečítaš články na rôzne témy, podpor náš tím a staň sa členom klubu Refresher+.
Predtým ako sa pustíš do jadra článku, upresním ti, ako som sa na tieto dva dni pripravovala. Keďže mama býva v inom meste ako ja a voláme si každý deň, vopred som ju musela pripraviť na to, že nebudem zdvíhať telefón. Ubezpečila som ju, že jej sem-tam napíšem správu na sociálnych sieťach, keď budem v práci na notebooku.
Rovnako som informovala aj svojich blízkych priateľov a ľudí, s ktorými som sa mala v nadchádzajúcich dňoch stretnúť. Jediné obavy som mala z nevedomosti, že v prípade, ak sa udeje niečo zlé, nebudem tu pre ľudí, ktorí by ma potrebovali. Uvedomila som si však, že aj tak nemám moc všetko vedieť a každému pomôcť. To ma upokojilo. Je fajn sa raz za čas odstrihnúť, no nie?
Cesta do práce a masívny overthinking
Prvý deň bol zvláštny hneď od rána. Väčšina z nás, vrátane mňa, si budík na telefóne nastavuje večer pred spaním a potom ho odloží. Ráno ho zodpovedný mechanizmus zobudí a deň sa môže začať. Ak by som nebývala so svojím priateľom, zrejme by na rad prišlo kupovanie klasického budíka, aký mali naši starí rodičia.
Priateľ mi však ochotne prisľúbil, že ma ráno včas zobudí, a tak sa aj stalo. Vypínať budík nie je úplne príjemná záležitosť. Bez nej sa mi deň začal prekvapivo dobre.
V predstihu sa nachystám do práce a vyrážam autom z domu. Keby som mala mobil, pustím si po ceste pesničky, ale teraz je v aute ticho. Teda, až na zvuky toho chúďatka auta. Snažím sa ich ignorovať. Premýšľam, ako by som si zavolala pomoc, keby som po ceste dostala trebárs defekt. Oslovila by som okoloidúcich? Ako by som pokračovala do práce? Uvažujem. Z katastrofických scenárov v hlave mi búši srdce.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako som sa musela dohadovať s priateľmi na stretnutiach.
- Akú nebezpečnú vec som zistila na druhý deň bez telefónu.
- Čo sa mi stalo v supermarkete.
- Ako som sa chcela odvďačiť kolegovi a neuspela som.
- Či by som si detox od telefónu zopakovala.
