Vyspovedali sme jednu z najuznávanejších slovenských bojovníčok.
V súkromí je síce milá, pokorná a skromná, ale v ringu ani v klietke by si proti nej stáť nechcel. Nezvykne prehrávať a po jej úderoch súperky často končia v nemocnici. Monika „Volcano“ Chochlíková z Trenčína je viacnásobná svetová šampiónka v kickboxe a thajskom boxe.
Vyskúšala si však aj MMA, pričom víťazne debutovala hneď v druhej najprestížnejšej organizácii na svete, americkom Bellatore. Ako vníma svoje úspechy, čo ešte chce v rámci bojových športov dosiahnuť, ako to vidí so zakladaním rodiny a ako sa jej zmenil život po tom, čo ju priateľ požiadal priamo v ringu o ruku? Aj o tom sme sa rozprávali u nej doma, kde nás privítala so snúbencom a svojimi dvoma psíkmi Leonom a Tyrionom.
Ak ťa zaujímajú články o bojových športoch, podpor nás a staň sa členom klubu Refresher+. Budeš si môcť prečítať napríklad rozhovor s MMA zápasníkom Attilom Véghom, majsterkou sveta Veronikou Smolkovou alebo s neporazeným boxerom Kristiánom Danielom, ktorý trénuje u Floyda Mayweathera.
Máš za sebou mimoriadne úspešný rok. Vyhrala si svetový titul organizácie WMC a získala si prvé miesto na Svetových bojových hrách (World Combat Games) v saudskoarabskom Rijáde. Ako spomínaš na tieto momenty a čo pre teba tieto výhry znamenajú?
Som v prvom rade rada za to, že som sa dala dokopy po operácii, keďže v januári mi operovali rameno. Síce to nebolo nič závažné, no rekonvalescencia stále nebola taká, akú by som očakávala. Občas cítim, ako ma to rameno pobolieva. Hlavne teraz, keď prišla zima.
Čo sa týka WMC titulu, som rada, že to bolo doma v Trenčíne vo vypredanej mestskej hale. Prišlo ma povzbudiť veľa známych ľudí. Super bolo aj v Saudskej Arábii. Prvýkrát sa zaviedol nový koncept, že ak si prehral, dostal si druhú šancu. U nás to funguje klasickým pyramídovým systémom, že keď prehráš, skončil si. V každom prípade ja som druhú šancu nepotrebovala, keďže som vyhrala všetky zápasy. (smiech)
Keď si bola v Rijáde, bil sa tam aj Tyson Fury s Francisom Ngannouom. Nechcela si sa tam ísť pozrieť, alebo sa to krylo a bolo to práve v deň tvojho zápasu?
Áno, chcela som sa tam ísť pozrieť, ale bolo to akurát po mojom prvom zápase, pričom ma čakali tri zápasy počas troch dní. Šla som teda radšej oddychovať a spať, pretože som musela ešte aj robiť váhu. Môj tréner však bol veľmi smutný, že tam nešiel. Boli tam predsa len svetové celebrity...
22. decembra ťa čaká dôležitý titulový zápas v thajskom Bangkoku na štadióne Rajadamnern. Skús prezradiť ľuďom, o aký typ turnaja vlastne ide a čím je opasok, o ktorý budeš bojovať, taký výnimočný?
Rajadamnern štadión je najstarší štadión thajského boxu na svete a do minulého roku mali ženy vlastne zakázané na tomto mieste zápasiť. Všetky ženské zápasy sú tam teda akousi novinkou. Ja som tam mala tento rok už dva zápasy. Prvý v máji a druhý v júni, pričom mi prisľúbili, že ak sa mi podarí vyhrať tento zápas v decembri, dostanem šancu biť sa o titul Rajadamnern štadióna.
Aby som to poriadne vysvetlila a nedošlo k nepochopeniu, už aj tento zápas bude titulový. Riešili pre mňa súperku a dohodlo sa, že som na štvrtom mieste v rebríčku Rajadamnern štadióna v rámci mojej váhovej kategórie. Dali mi protivníčku, ktorá je v tom rebríčku na druhom mieste. Je to veľmi šikovná Thajčanka.
Chceli, aby ten zápas bol ešte viac zaujímavý, pretože thajská vláda to celkom slušne dotuje, a bude teda o interkontinentálny titul WMC. Zápas bude zároveň contenderový, teda víťazka bude ďalšou vyzývateľkou šampiónky tohto slávneho štadióna. Bude to na päť kôl.
Nemáš ani tridsať rokov, no máš za sebou fantastické úspechy. Stihla si už niekoľkokrát vyhrať prestížne svetové tituly v K1 aj thajskom boxe, vyhrala si v prestížnom Bellatore podľa pravidiel MMA. Aké ambície máš ešte v rámci bojových športov? Kedy si povieš: „Teraz už mám všetko, čo som chcela“?
To som si skoro povedala minulý rok, keď som vyhrala Svetové hry, čo je kvázi olympiáda pre neolympijské športy. Pre mňa je to teda najvyšší turnaj, na aký sa môžem kvalifikovať. Môj úplne prvý sen bol vyhrať majstrovstvá Európy, čo sa podarilo. Potom som mala ambíciu vyhrať majstrovstvá sveta a to sa mi podarilo tiež. Najprv v 2019 v K1, potom v 2021 v thajskom boxe.
Následne sa mi zdala ako strop práve výhra na Svetových hrách a aj to sa mi podarilo minulý rok v júli. Vtedy som sa sama seba pýtala, ako ďalej, keďže tieto sny som si už splnila. Hľadala som motiváciu, pretože prišlo aj to zranenie ramena, a bolo to vlastne preto, že som telu dávala hrozne zabrať. Nevedela som sa zastaviť.
Striedala som K1, thajský box a MMA a išla som z prípravy do prípravy, zápasila som podľa rôznych pravidiel. Bola som neustále na tréningu, no po tom zranení som vedela, že musím niečo vypustiť, a bolo to práve MMA, keďže v tom som podľa mňa stále začiatočníčka. Chcem sa teraz teda venovať najmä thajskému boxu. V rámci tohto športu mi začali chodiť aj celkom zaujímavé ponuky.
Prvá bola už zo spomínaného Rajadamnernu. Prišlo to vtedy, keď som sa pripravovala po zranení na majstrovstvá sveta, ktoré boli v máji. Nevedela som však naisto, či tam pôjdem. Bolo to 50 na 50. Operáciu som mala totiž len krátko predtým.
Ako sa to nakoniec skončilo?
Doma som mala celkom dobrú regeneráciu, ale zrazu, keď som prišla do Thajska týždeň pred zápasom kvôli aklimatizácii, o všetko som prišla a rameno ma začalo extrémne bolieť. Po troch dňoch tréningu som nedokázala ani zdvihnúť ruku. Vedela som, že to nie je vôbec okej, a tak sme účasť na majstrovstvách zrušili.
Boli sme sa tam však pozrieť, a keďže poznáme hlavných členov svetovej federácie, bavili sme sa s nimi a spýtali sme sa, či by nevedeli vybaviť nejaký zápas v Thajsku, keď už mám natrénované. Nie však v mojej váhovej kategórii, ale vyššej. Vážila som viac, pretože mi pomohlo, keď som začala normálne jesť. Rameno ma prestalo bolieť. Povedali, že majú kontakt práve na ľudí z Rajadamnern štadióna, a tak mi to pomohli vybaviť.
Predtým než som odišla z Thajska, som si tam predsa len dala ešte zápas. Tam sa otvorila možnosť ísť zápasiť o ten spomínaný titul. Navyše teraz sa tam organizovala pyramída, v ktorej zápasníčky zápasili počas celého roka a víťazka získala 100-tisíc dolárov. Pre nás sú to brutálne peniaze a u nich je to extrémny extrém.
Keby z tej pyramídy niekto vtedy vypadol, mohla som ho nahradiť. Podobná pyramída sa však má organizovať aj budúci rok a tam by som sa veľmi chcela dostať. Práve vďaka týmto projektom som sa znova namotivovala na zápasenie. A chcela by som sa viac presláviť v Thajsku, pretože milujem thajský box. Síce v Európe ma v rámci bojovej scény ľudia poznajú, ale tam som zatiaľ „no name“, čo mi je ľúto. To je teraz teda moja méta, urobiť si tam meno.
Získať 100-tisíc dolárov je celkom dobrý plán. (smiech)
Áno, staviame teraz dom, takže každé euro sa zíde. (smiech)
Fanúšikovia ťa tento rok mohli vidieť na domácej pôde v organizácii PML podľa pravidiel thajského boxu. Oba zápasy si vyhrala na k. o. v prvom a druhom kole. Čoskoro budú v rámci spolupráce PML s Oktagonom na turnajoch aj MMA zápasy. Ako vnímaš túto zmenu a plánuješ si čoskoro opäť vyskúšať MMA aj ty?
Túto zmenu vnímam veľmi pozitívne. Čo sa týka popularity, MMA doslova valcuje ostatné bojové športy. Aj médiá chcú písať najmä o MMA a takisto viacero zápasníkov, ktorí robili K1 a thajský box, začalo robiť zmiešané bojové umenia. V bojovej komunite je to jednoducho tak, že každý chce byť v Oktagone, pretože je známy, vieš si tam nahnať sponzorov a dokážeš sa nakoniec tým športom aj naplno živiť.
KVÍZ: UFC, Oktagon alebo RFA? Uhádni pôsobisko týchto MMA zápasníkov
30. marca 2024, 15:30
To, že MMA zápasníci prídu do PML, je veľký krok dopredu, pretože to zvýši aj záujem médií či verejnosti. A ja osobne si myslím, že thajský box je agresívnejší a v týchto zápasoch sa deje oveľa viac akcie ako v MMA, čiže to divákov môže aj viac chytiť a začať zaujímať.
Toto spojenie sa mi v každom prípade zdá trocha ako krok, ktorý má istým spôsobom odzbrojiť alebo oslabiť konkurenčnú RFA, ktorá tiež kombinuje postojové a MMA zápasy. Čo si o tom myslíš?
My sme to tak nevnímali. Tento nápad prišiel po komunikácii s novým generálnym partnerom, teda Fortunou. Oni povedali, že by na turnajoch chceli aj MMA zápasy. My sme zase povedali, že chceme, aby tam bol hlavne thajský box, tak sa spravil kompromis.
Preto bude postavená špeciálna konštrukcia ringo-klietky. Za 12 minút to vieš prestavať z ringu na klietku a opačne. Galavečer sa vždy začne zápasmi v thajskom boxe, potom bude MMA a ukončí sa to opäť thajským boxom. Všetko bude teda na mieste, na akom by malo byť.
Thajský box bude v ringu a MMA v klietke. To napríklad RFA nemá, keďže všetky zápasy tam sú v klietke. My však neberieme RFA ako konkurenciu. Proste sa naskytla možnosť takéhoto spojenia zápasov a boli by sme blbci, keby sme do toho nešli.
Dostala si od RFA v minulosti ponuku na spoluprácu?
Jasné, že dostala. Ešte keď vznikala táto organizácia.
Prečo si ju odmietla?
Podľa mňa sú to amatéri. Marhanský je dobrý v tom, že organizuje Hip-Hop Žije. To mu ide, ale organizovať hudobný festival je úplne niečo iné ako organizovať turnaje bojových športov. Nemá to nič spoločné, sú to dve úplne odlišné veci a ten ich amaterizmus sa ukazuje na každom turnaji RFA.
VIDEO: Brutálne k. o. na turnaji Oktagonu. Známy bojovník padol za 36 sekúnd
26. marca 2024, 12:00
Rozdávajú sa tam lístky a sú tam poloprázdne haly. Keby som mala hovoriť za PML, my sa netlačíme nasilu do veľkých hál. Držíme sa pri zemi. Vypredali sme posledné štyri podujatia vrátane Prahy, Třinca či Trenčína a myslím si, že to je na prvé dva roky fungovania extrémny úspech.
V posledných rokoch je v rámci Slovenska a Česka rozmach nových organizácií. Ako vnímaš napríklad kontroverzné Clash of the Stars, ktoré kopec profi športovcov kritizuje, alebo Fight Night Challenge, kde boxujú celebrity a hudobníci?
Tieto dve organizácie by som určite odlíšila. FNC má celkom dobrý koncept. Súperenie raperov alebo spevákov je celkom zaujímavé. Aj ja som tam mala veľa favoritov. Clash je dosť veľký bizár. Je to až životunebezpečné. Je šťastie, že sa tam zatiaľ nikomu nič nestalo. Zaujímalo by ma, ktorý zväz alebo aká inštitúcia to zastrešuje, pretože každá organizácia musí spolupracovať s nejakým zväzom.
Bijú sa tam postihnutí ľudia, ktorí by určite nedostali lekárske potvrdenie. Clash je morálny odpad. Ako môže niekto zarábať na tom, že sa tam ide biť slepý človek? Je to postavené na hlavu. Keby som tam aj mala ponuku a mohla dostať neviem ako veľa peňazí, nešla by som do toho.
A keby si dostala ponuku z Fight Night Challenge?
To by bolo iné. Nad tým by som asi pouvažovala, no určite by to nebola moja priorita.
Mala si už niekedy vyslovene čisto boxerský zápas?
Nemala. Bola by to sranda. Dávnejšie som však dostala ponuku od Paľa Hlavačku, trénera boxerskej reprezentácie, či by som nechcela skúsiť kvalifikáciu na olympiádu. Keďže som v tom čase striedala thajský box a kickbox, nemala som na to kapacitu. Tá kvalifikácia by ma odstavila na dva alebo tri roky.
Nestálo by ti to za to?
Vieš čo, môj sen je dostať sa práve na olympiádu. Tento rok zverejnili zoznam športov, ktoré tam budú, pričom thajský box a kickbox tam nebudú ani v roku 2028. Uvedomujem si, že moja kariéra nie je nekonečná, preto začínam premýšľať nad všeličím a prehodnocovať to. Olympiáda je pre mňa strop.
Čo sa týka iných disciplín, ako si už spomenula, skúsila si aj MMA. Je to už rok, odkedy si sa naposledy podľa týchto pravidiel bila v Oktagone. Bohužiaľ si vtedy prehrala s Nemkou Katharinou Dalisdou. Nemáš vo zvyku prehrávať, aké bolo pre teba vyrovnať sa s touto porážkou?
V prvom rade si myslím, že bola hlúposť ísť do tohto zápasu so zranením. Extrémne ma to obmedzovalo. Keď sme zápasili na zemi, nemala som v ľavej ruke žiadnu silu. Nikde som to nehovorila, pretože som sa za to hanbila, ale bolo to tak. Keď som predtým lapovala, musela som si dať pauzu po troch alebo štyroch úderoch, aby sa tá ruka trocha uvoľnila.
Čo sa týka prehier, naučila som sa ich brať športovo, keď si to zaslúžim. V tomto zápase to bolo jasné. Súperka vo všetkých troch kolách dominovala. Bola odo mňa lepšia. Nevedela som si nájsť svoje tempo a dostať sa do zápasu. Ona to skvele využila a vyhrala. S tým som úplne v poriadku. Už sa mi však stalo, že som prehrala a nemala som pocit, že som mala prehrať. Vtedy ma to fakt hnevalo. Vadí mi, keď to je nespravodlivé.
Chcela by si s Dalisdou odvetu?
Určite áno. Ona sa od toho zápasu posunula ešte vyššie a získala ako prvá žena v Oktagone v rámci nejakej váhovej divízie titul, takže viem si to predstaviť, pokiaľ by som sa poriadne venovala MMA.
A ako vidíš svoj návrat do MMA? Kedy by to mohlo prísť?
Neohraničovala by som to časovo. Musím cítiť v srdiečku, že teraz to chcem robiť. Myslím si, že to na 99 percent príde.
Predpokladám, že titul Oktagonu v prípade úspešnej odvety by nebol úplne zlý. (smiech)
Nebol, jasné. Vôbec by mi nevadil. (smiech) Bola by som za to veľmi rada a aj spolupráca s Ondrom a Paľom je úplne skvelá. Ondro inak aj spomínal vo svojom podcaste, že ho mrzí, ako som MMA odsunula na vedľajšiu koľaj, a boli by radi, keby som sa vrátila.
A čo iné organizácie? Nechcela by si si opäť skúsiť americký Bellator? Predsa len si tam mala úspešnú MMA premiéru, prekvapivo si vyhrala na zemi submisiou.
To bolo najväčšie prekvapenie, no zároveň to bolo istým spôsobom smolné. Mala som byť potravou pre svoju súperku. Organizácia jej chcela budovať meno.
A ty si im narušila plány...
Presne tak, no z veľkej časti to bola zhoda náhod a šťastie. Ten zápas mi však proste sadol. Keď som sa dozvedela o tom zápase v Bellatore, ešte som netrénovala MMA. Bolo to vlastne len päť týždňov pred tým duelom. Ja som sa za ten čas musela naučiť aspoň niečo v boji na zemi, keďže som nevedela nič. Tú súperku som inak poznala z majstrovstiev Európy a sveta, čiže som vedela, aká je v postoji.
Spomínala si, že bola arogantná.
Áno, prefackala by som ju ešte raz úplne bez problémov. No chcem ešte vysvetliť ten Bellator a prečo to bolo aj smolné. Tým, že som nad ňou vyhrala a narušila im plány, povedali môjmu manažérovi, že síce majú pre mňa pripravenú zmluvu, no skóre si vraj musím vybudovať inde.
Ďakujem veľmi pekne, povedala som si. (smiech) Zdalo sa mi to z ich strany dosť blbé, i keď na druhej strane to chápem. Pochádzam z menšej krajiny a nemám teda až takú „kúpnu cenu“. Veľakrát to je o takýchto detailoch, ktoré ty vlastne nevieš ovplyvniť. Potom sa ma však ujal Oktagon, čo bolo super.
Čo bol pre teba najťažší moment v ringu/klietke?
Prvý bol, myslím, v roku 2018, keď som mala zápas v Trenčíne. Bolo to na turnaji Muay Thai Evening. Bila som sa s jednou Taliankou, ktorá bola ako tank. Hneď po mne vybehla a už v prvom kole, asi po tridsiatich sekundách, sme sa nepekne zrazili hlavami a mali sme obe veľké tržné rany. Doteraz mám z toho stretu jazvu nad pravým okom. Bolo tam krvi ako z prasaťa. Sama sa s odstupom času čudujem, ako je možné, že to rozhodca neukončil.
Takže ten zápas pokračoval? Neskončilo sa to ako „no contest“?
Nie, normálne sa pokračovalo, pričom sme, samozrejme, stále krvácali. Ten zápas som napokon vyhrala. Dovtedy som mala extrémnu paniku z krvi. Viem, že to je asi paradox na to, aký šport robím, ale je to tak. Keď som predtým videla krv, chcelo sa mi grcať.
V tomto zápase som to nejako zázračne prekonala. Už by som to však nikdy nechcela zažiť. Bol to zvláštny pocit. Spomínam si, že som sa sústredila na zápas, mala správne tempo a popritom mi niečo teplé stekalo z čela priamo do oka. Dali mi na to síce vazelínu v pauze medzi kolami, ale aj tak to bolo nepríjemné. No proste fuj...
Napadá mi však ešte jeden ťažký moment. Bolo to práve v spomínanom zápase s Dalisdou. V tej spodnej pozícii, keď bola na mne, som sa vôbec necítila dobre. Zažívala som istú bezmocnosť a zúfalstvo. A keď som sa ju snažila pretočiť, zradilo ma to rameno. Nedokázala som to.
A najkrajší moment v ringu/klietke?
Najkrajší moment bol tento rok v septembri, keď som dala knokaut high-kickom. To bolo brutálne. Vždy som chcela takto ukončiť zápas a po desiatich rokoch sa mi to konečne podarilo. No a najviac brutálne bolo, keď ma hneď nato v ringu Tomáš požiadal o ruku. Bol to pre mňa skutočne nezabudnuteľný večer a ešte dva týždne som si vždy ráno polhodinu pozerala jedno aj druhé video.
Ako si už sama povedala, došlo aj k takémuto peknému momentu a tvoj priateľ Tomáš ťa požiadal o ruku priamo v ringu. Zmenil sa nejako, odkedy ste zasnúbení, váš spoločný život?
Predtým ako k tomu došlo a povedala som Tomášovi len tak medzi rečou, že sa niekto zasnúbil alebo mal svadbu, reagoval tak trocha podráždene, že čo otravujem s chobotinami. Došlo mi však, že sa o tom asi nechcel rozprávať, keď už mal v pláne ma požiadať o ruku. Bola to proste téma, o ktorej sme sa vôbec nebavili a trocha ma to sralo, pretože sa bavíme inak úplne o všetkom.
Sme v tomto veľmi otvorení. Riešime aj detaily o tom, ako sme sa ráno vykakali. (smiech) Prichádzal aj tlak zo strany rodiny, vždy sa rozoberalo, ako dlho sme spolu a že už by sme mohli mať svadbu. Už som z toho mala fakt nervy. Hovorila som im, nech ma nechajú tak. Bola som z toho mrzutá. Momentálne však už nemáme žiadnu tému, ktorá by pre nás bola tabu. Inak je to všetko ako predtým. A ešte rada nosím prsteň. (smiech) O pol roka máme svadbu. Letí to.
Bude vaša svadba v niečom iná oproti tým, ktoré majú „bežní“ ľudia, čo sa nevenujú bojovým športom? Plánujete nejaké špeciality, ako napríklad svadobný sparing namiesto svadobného tanca, či to bude vlastne úplne klasický obrad a oslava? (smiech)
Pozerala som nejaké videá na TikToku a na jednom istý párik, ktorý sa venuje brazílskemu džiu-džicu, mal na svadbe tatami a predvádzal tam techniky. (smiech) Ja chcem byť však na svadbe pekná, budem mať úzke šaty, takže neplánujeme podobné veci. Asi tam budeme mať nejaké prvky bojových športov, ale nič špeciálne. Určite sa tam nebudeme márovať. Tomáš mi dal inak na starosti celú organizáciu a ja si to extrémne užívam.
Bavíte sa už s Tomášom aj o deťoch? Plánuješ sa po svadbe viac venovať rodine než kariére?
Zhodli sme sa v tom, že deti ešte nechceme. (smiech) Je to ako s tým MMA, pokiaľ to necítim v srdiečku, nehrniem sa do toho. Musí to prísť prirodzene. Niekedy to možno príde, ale v blízkej budúcnosti ešte nie.
Ja som sa hlavne sama so sebou dohodla, že po tom, ako ukončím kariéru, a pred tým, ako budem mať deti, chcem mať aspoň rok voľna, keď si budem užívať veci, ktoré som si počas kariéry neužila. Ako zápasníčka mám totiž sezónu stále. Mám desať alebo dvanásť zápasov do roka.
Od januára do decembra som v príprave a som skoro stále na diéte. Ani na jednej rodinnej oslave, na ktorej sme boli, som sa nemohla poriadne najesť. Je to veľmi frustrujúce. Asi štyri alebo päť rokov som normálne neoslavovala narodeniny, pretože vždy som mala krátko nato zápas.
Sú isté veci, ktoré bežný človek robí pravidelne. Ide si sadnúť do mesta, ide na zábavu... ja na to vôbec nemám priestor. Som rada, že som, keď prídem v piatok domov. Idem radšej von so psami alebo si idem pospať. Užívam si momentálne aj čas strávený s rodinou. No mám zoznam, čo všetko chcem spraviť, keď budem mať konečne voľno.
Prezraď nám teda z toho zoznamu pár bodov.
Povedala som si, že chcem konečne poriadne osláviť svoje najbližšie narodeniny 13. januára, keďže zápas mám až v marci. Ďalej by som chcela ísť niekedy na vianočné trhy do Budapešti alebo Viedne a užiť si to tam normálne aj s alkoholom, bez nejakých obmedzení. Bola som totiž len na trenčianskych trhoch a tie sú maličké.
Chcela by som sa naučiť poriadne piecť. Nemôžeš to robiť počas prípravy, lebo stále si musíš sledovať kalórie. Keďže staviame dom, chcem si užiť to, že budem bývať v dome bez detí, len so psami. Rada by som oslávila Silvestra u seba doma a robila nejaké garden parties. No stále bez detí. (smiech)
