- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Akokoľvek to môže znieť pritiahnuté za vlasy, americkí vedci sa v 80. rokoch domnievali, že zombie skutočne existujú.
Rok 1980, L’Estere, Haiti – Angelina sa už chystá ísť spať po ťažkom dni, keď na dvere jej skromného príbytku niekto zaklope. Strhne sa a vstane z postele, aby zistila, kto ju zháňa. Niet divu, že ju klopanie vydesí. Nikoho takto neskoro nečaká.
Keď otvorí dvere, celá skamenie. Nedokáže uveriť vlastným očiam. Stojí pred ňou postarší muž s výraznou jazvou na tvári, až nápadne podobný jej bratovi Clairviusovi. Ten je však už takmer dvadsať rokov mŕtvy.
„To som ja, sestrička. Vrátil som sa,“ prehovorí muž. Angelina takmer skolabuje. Keby sa nechytila zárubne dverí, zloží sa na zem. „To nie je možné. Kto ste a čo odo mňa chcete?“ vydesená ustúpi vzad, zvierajúc kľučku dverí.
Cudzinec zloží z hlavy zničený slamený klobúk a rozprestrie ruky, aby Angelina videla, že sa jej nechystá ublížiť. Pokojným hlasom začne rozprávať o ich spoločných zážitkoch z detstva. Hovorí jej príhody, ktoré nemôže poznať nikto iný, len jej skutočný brat.
Žene začnú po lícach stekať potoky sĺz. Vrhne sa mužovi do náruče, aby ho vrúcne objala. „Kde si bol? Veď som...“ nestihne ani dohovoriť, keď jej Clairvius skočí do reči: „... videla môj pohreb.“
Angelina pozve brata dnu, kde jej porozpráva desivý príbeh. Povie jej, že si poslednú rozlúčku s vlastným telom dobre pamätá. Tvrdí, že hoci bol plne pri vedomí, nedokázal sa hýbať ani hovoriť. „Keď ma zasypávali zeminou, mal som pocit, že sa vznášam nad hrobom. Vidíš tú jazvu?“ ukáže Clairvius na svoje pravé líce a pokračuje v rozprávaní: „Tú mi spravil klinec, ktorým prerazili rakvu, keď ju zatvárali.“
Clairvius sestre prezrádza, že ho nejaký šaman – majster voodoo – vzkriesil z ríše mŕtvych. Len čo ho vyslobodil z hrobu, zbičoval ho a odviedol na cukrovú plantáž na severe Haiti, kde musel s ďalšími zombíkmi pracovať ako otrok. Až keď tento šaman zomrel, dokázal po osemnástich rokoch pekla utiecť a vrátiť sa domov.
Príbeh Clairviusa Narcisseho pritom nie je jediný. V tom istom roku, keď sa doma zjavil Cairvius, sa v neďalekých obciach objavili ďalšie dve ženy, ktoré o sebe tvrdili, že sú zombie. Miestni roľníci zo severu Haiti údajne zase zazreli skupinku zombíkov, ktorí sa bezcieľne potulovali po poliach.
O zombíkoch sa pomerne často hovorí aj v legendách pochádzajúcich z ostrova Haiti. V súčasnosti si ich vďaka filmom a seriálom predstavujeme ako znetvorené mŕtvoly s nenásytným apetítom po ľudskom mäse. Haitské legendy však zombie, čiže „živých mŕtvych“, opisovali ako ľudí, ktorých pomocou voodoo a mágie oživovali zlí šamani a využívali ako svojich otrokov.
Hoci sa tieto desivé príbehy môžu zdať ako fikcia, opak je pravda. Smrť Clairviusa Narcisseho bola totiž riadne zadokumentovaná, píše Harvard Magazine.
Záznamy zo Schweitzerovej nemocnice v Deschapelles dokazujú, že muža hospitalizovali 30. apríla 1962. Mal horúčku a bolesti svalov. Lekári mu nedokázali diagnostikovať chorobu, no jeho stav sa stále zhoršoval. Podľa záznamov tri dni po hospitalizácii zomrel.
Mnohopočetné hlásenia o zombie z ostrova Haiti fascinovali aj amerického vedca Wada Davisa. Rozhodol sa ho preto navštíviť, aby zistil, čo sa tam v skutočnosti deje. Keď sa vrátil do Spojených štátov, svojimi odhaleniami šokoval kolegov aj verejnosť.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo bolo pre ostrovanov desivejšie než samotní zombíci.
- Ako fungoval zombie elixír a ktorá jeho prísada z ľudí skutočne robila zombie.
- Či bola zombifikácia na Haiti iba ojedinelá nelegálna činnosť alebo mala svoj systém.
- O tom, ako s cieľom vyrobiť desivý elixír vedec so svojím sprievodcom vykopával detské hroby a drvil kosti mŕtvych detí.
- Či sa vedcovi skutočne podarilo nájsť plantáže, na ktorých zombie pracovali ako otroci.
