Múzeum budúcnosti sídli v jednej z najzložitejších a najzaujímavejších stavieb sveta. Zažiješ tam let v kozmickej kapsule Falcon, porozprávaš sa s najmodernejším humanoidným robotom a zistíš, ako sa budeme o 50 rokov obliekať a chodiť do práce.
Ako bude vyzerať svet v roku 2071? Múzeum budúcnosti v Dubaji v Spojených arabských emirátoch má už presnú odpoveď. Do práce budeme lietať, naše oblečenie bude odolné voči vírusom a mentálnu energiu si budeme dobíjať na ultrazvukovej terapii. To je len malý útržok – ak chceš vedieť viac, poď s nami aspoň na malú chvíľu nazrieť do budovy najfascinujúcejšieho múzea sveta.
Múzeum budúcnosti, ktoré je súčasťou Dubajského vedeckého centra, je jedným z najinovatívnejších múzeí na svete. Pracovalo sa na ňom od roku 2015 a oficiálne bolo otvorené len minulý rok s cieľom podporovať technologický rozvoj a inovácie, najmä v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Môžeš si tu nielen pozrieť, ale aj priamo interagovať s najpokročilejšími vynálezmi, ktoré raz budú formovať budúce generácie.
V Refresheri navštevujeme zaujímavé miesta, ktoré by si si rozhodne nemal nechať ujsť. Pre viac podobného obsahu sleduj tému Cestovanie. Staň sa členom Refresher+ klubu a získaš prístup ku všetkým prémiovým článkom.
Najzložitejšia stavba sveta
Toto múzeum ti vyrazí dych ešte skôr, ako doň vkročíš. Sídli v jednej z najzložitejších a najzaujímavejších stavieb sveta, pri návšteve Dubaja ho preto nemôžeš prehliadnuť. Unikátny tvar budovy ti možno pripomenie rozkvitajúci kvet alebo dokonca obrovského pavúka. Toto architektonické stvárnenie má však oveľa hlbšiu symboliku. Kruhová budova predstavuje ľudstvo, zelená mohyla, na ktorej je postavená, predstavuje zem a prázdna „diera“ uprostred symbolizuje neznámu budúcnosť.
Zaujímavé tvary na povrchu budovy sú v skutočnosti arabské citáty dubajského korunného princa Muhammada bin Rášida Ál Maktúma. Jeden z citátov hovorí: „Budúcnosť patrí tým, ktorí si ju dokážu predstaviť, navrhnúť a zrealizovať. Nie je to niečo, na čo sa čaká, ale čo treba vytvoriť.“
Povrch budovy je vyrobený z nehrdzavejúcej ocele a panelov, ktoré sú schopné zachytávať slnečnú energiu – viac ako 30 % energie múzea tvorí práve solárna energia. Keď vojdeš, nebudeš môcť odtrhnúť zrak od stropu. Interiér totiž osvetľuje 14 kilometrov LED osvetlenia v tvare nádhernej arabskej kaligrafie.
Okrem výstavných priestorov poskytuje Múzeum budúcnosti aj miesto na workshopy, konferencie a diskusie, kde sa stretávajú odborníci a inovátori z celého sveta.
Priprav sa, odlietame
Pred vstupom si síce vystojíš dlhší rad, ale nudiť sa určite nebudeš. Nečuduj sa, ak ti z ničoho nič začne nad hlavou lietať veľký robotický tučniak alebo medúza. Tieto „zvieratká“ patria spolu s robotickým psom medzi stálych obyvateľov vstupnej haly.
Múzeum má sedem poschodí s piatimi tematickými výstavami venovanými rozvoju vesmírnych zdrojov, ekosystému, bioinžinierstvu, zdraviu, technológiám blízkej budúcnosti (zdravie, voda, jedlo, doprava a energie) a deťom. Zaujímavé je, že múzeum ti umožňuje priamo sa ponoriť do deja a stať sa súčasťou každej z výstav. Každé poschodie je ako filmová scéna z budúcnosti, ktorou ťa sprevádza virtuálna sprievodkyňa.
Zážitok sa začína vo futuristickom výťahu, ktorý sa premení na kozmickú kapsulu Falcon. Tá ťa vynesie až na orbitálnu vesmírnu stanicu Hope, 600 kilometrov nad zemou. Štart rakety je naozaj realistický a let vesmírom môžeš sledovať z viacerých „okien“. Po krátkej chvíli úspešne dorazíš na vesmírnu stanicu v roku 2071, kde môžeš preskúmať prototypy futuristických technológií. Výstava je naozaj podmanivá a realistická.
Najúchvatnejšia časť múzea
Keď ťa kapsula vezme späť na planétu Zem, ocitneš sa v ďalšej časti s názvom „The Heal Institute“, ktorá ponúka projekciu bujného tropického dažďového pralesa. Zobrazuje jeho ekosystém a človeku pomáha uvedomiť si, akú máme voči nemu zodpovednosť.
Asi najúchvatnejšou časťou celého múzea je obrovský fiktívny DNA trezor s genetickými kódmi viac ako 2 400 rastlinných a živočíšnych druhov. Táto žiarivá miestnosť, pripomínajúca klubový tanečný parket, predstavuje katalóg svetovej biodiverzity a upozorňuje na to, koľkým druhom hrozí vyhynutie.
V každej z nádob si môžeš dokonca všimnúť miniatúru daného živočícha alebo rastliny. Spoločnosť ti okrem toho robia zvukové nahrávky zo skutočného amazonského pralesa. Na nórskom arktickom súostroví Svalbard nájdeme už dnes najrozmanitejšiu zbierku semien potravinárskych plodín na svete, ktorá má kapacitu 2,5 miliardy semien. Ak by nastala globálna katastrofa, tento trezor by mohol byť našou poslednou záchranou.
Terapie budúcnosti
Múzeum budúcnosti ti po určitom čase môže trochu zahltiť zmysly. Na to je tu tretie poschodie, kde môžeš úplne vypnúť a zrelaxovať – ako človek z roku 2071, samozrejme.
Táto interaktívna výstava vychádza z predpokladu, že aj ľudia z budúcnosti sa budú musieť z času na čas odpútať od technológií, a znovu sa spojiť so sebou samým a druhými ľuďmi. Futuristický svet ťa zrazu zavedie do upokojujúcej zóny v ružovkastých farbách.
Privíta ťa oáza s mäkkým kobercom, ktorý vďaka audiovizuálnym efektom pripomína jemný piesok a zanecháva odtlačok tvojich stôp. Má ti pomôcť spomaliť krok aj myseľ.
Vyskúšať si tu môžeš „demo verzie“ niekoľkých terapií, pričom každá z nich sa zameriava na iný zmysel. Pracujú najmä s vibráciami a ultrazvukom. Napríklad zvuková terapia pracuje s dvomi veľkými kovovými diskmi, ktoré majú zlepšiť frekvenciu nášho tela. Sprievodkyňa ma vyzýva, aby som sa pred jeden z nich postavila a zatvorila oči. Počúvam zvláštne hučanie a snažím sa niečo cítiť. Po pár sekundách mám však pocit, že bez tejto terapie mi asi bude lepšie.
Terapia spojením je určená pre viacerých ľudí. Zisťujeme, že ide o „liečbu osamelosti a odcudzenia s využitím liečivých vlastností nášho kolektívneho hlasu“. Máme si sadnúť za okrúhly stôl, takmer sa až oprieť hlavou o stôl a spoločne rozozvučať mikrofón meditačným „óóm“. Oceňujem snahu odpútať sa od technológií a nadviazať spojenie s ľuďmi, ale ani sem by som sa asi dobrovoľne neprihlásila.
Oddychová zóna sa končí v meditačnej miestnosti s pohodlnými ležadlami s výhľadom na projekcie vodných vlniek a zvukov oceánu. Tu budeš určite chcieť stráviť dlhší čas.
Lietajúce batohy aj mikročipy
Záverečnú výstavu si zamiluješ nielen preto, že tu nájdeš prototypy tých najpokročilejších technológií, ktoré možno budú súčasťou našich každodenných životov. Výhodou tohto poschodia je aj to, že sa dá odtiaľto vyjsť na strechu, kde sa môžeš odfotiť s ikonickou fasádou a panorámou Dubaja.
Hneď pri vstupe ťa privíta humanoidný robot s menom Ameca, ktorý je podľa jeho výrobcu, spoločnosti Engineered Arts, najpokročilejším robotom v tvare človeka na svete. Ameca dokáže napodobniť ľudské výrazy tváre a takisto odpovedať na otázky. Na moju otázku, či roboti raz budú vládnuť svetu, odpovedala, že ona je priateľský robot a bez dovolenia múzea nikam neutečie. Ešte bude treba vychytať nejaké „muchy“.
Stará sci-fi predstava o lietajúcich ľuďoch je tu zhmotnená do „gravitačného obleku“ od spoločnosti Gravity Industries. Funguje pomocou petrolejových motorov pripevnených k titánovým popruhom s batériou na chrbte. Smer a rýchlosť letu riadi človek rukami a displej vo vnútri prilby zobrazuje spotrebu paliva. Tento „raketový batoh“ uviedla spoločnosť na trh už v roku 2021, čím z utópie možno spravila blízku realitu.
Kto si netrúfne na sólo let, bude môcť využiť lietajúce taxíky. Prvý uviedla na trh spoločnosť Lilium v roku 2021. Jej lietajúce vozidlo Lilium Jet je vybavené otáčavými elektrickými dýzami, ktoré umožňujú vertikálny vzlet a pristátie. Komerčnú prevádzku plánuje spustiť v roku 2024.
V múzeu sa dozvieš aj to, ako sa budeme o 50 rokov obliekať. Funkčnosť a ochranu do nášho šatníka prinesie napríklad Xupermask – tvárová technológia s integrovaným audiosystémom či medená bunda odolná voči vírusom. Obuv, ktorú si budeme tlačiť v 3D tlačiarni, bude mať senzory schopné analyzovať tvoje nohy a prispôsobovať im svoj tvar. Samozrejme, platiť nebudeme kartou, mobilom či hodinkami, ale čipovým implantátom pod kožou.
Otázkou je aj to, ako budeme bývať. Keďže sa očakáva, že svetová populácia vzrastie v nasledujúcich troch desaťročiach až o 20 percent, budeme prirodzene potrebovať viac domov. Stavebníctvo však už dnes patrí medzi najviac znečisťujúce odvetvia. Z tohto dôvodu budeme zrejme využívať udržateľné stavebné materiály, ako je napríklad lisovaný odpad z kokosových vlákien, recyklovateľný piesok z 3D tlačiarne či dokonca koreňová štruktúra húb.
Namiesto zvieracích miláčikov možno investujeme do „kyberpsa“ od Xiaomi, ktorý je vybavený dotykovými a ultrazvukovými senzormi, kamerami a GPS. Dá sa naprogramovať na rôzne použitia, od poslúchania hlasových povelov a nasledovania svojho majiteľa až po zložitejšie úlohy, ako je skenovanie nebezpečných mín alebo pomoc lekárom pri komunikácii s pacientmi na diaľku.
Svoje miesto tu budú mať aj také „plyšáky“ ako napríklad terapeutický tulení robot od japonského profesora Takanoriho Shibatu, ktorý bude liečiť ľudí s demenciou.
Celé Múzeum budúcnosti sa, samozrejme, nezmestí do jedného článku, preto ti ho odporúčame navštíviť osobne. V Dubaji zistíš, že budúcnosť, ktorú tu opisujeme, je nielen desivo blízko, ale že ju v skutočnosti už žijeme.
