Najdlhšie vydržia sušené, lyofilizované či konzervované jedlá, ale aj potraviny s vysokým obsahom cukru.
Čo ak by nastala zombie apokalypsa alebo by svet napadli veľké mäsožravé monštrá a my by sme sa museli roky ukrývať v supermarkete? Čo by sme jedli, aby sme prežili, a mali by sme dostatok potravín? Známy námet hororových trhákov, ako je Úsvit mŕtvych či Hmla, nás inšpiroval, aby sme preskúmali, ktoré potraviny by nás mohli zachrániť aj v tých najkrízovejších situáciách, ako je vojna či výpadok základných surovín.
Samozrejme, žiadna apokalypsa ani svetová vojna sa nekoná. No vedieť, ktoré potraviny môžeme skladovať hoci aj roky, a zároveň nášmu telu zabezpečia najviac živín, nie je na škodu (to sa ukázalo napríklad aj počas covidovej pandémie).
Tie najtrvanlivejšie produkty zvyčajne obsahujú množstvo aditív a konzervačných látok, ktoré nám v krízových časoch veľmi nepomôžu. Existuje však aj zdravý spôsob, ktorý by nás neobral o vitamíny a živiny?
Na článku sme spolupracovali s potravinárskym chemikom, certifikovaným výživovým poradcom a trénerom Martinom Masárom, ktorý ľudí vzdeláva na úspešnom instagramovom profile Okom chemika.
V Refresheri spolupracujeme s odborníkmi a pracujeme s relevantnými zdrojmi. Ak ťa zaujímajú najnovšie vedecké poznatky a čo možno prinesie budúcnosť, sleduj tému Veda a výskum. V prípade, že chceš dostávať novinky z gastro sveta, daj odber na tému Gastropriemysel. Nezabudni sa stať členom Refresher+ klubu, aby si mal prístup ku všetkým článkom.
Pomohlo by nám jedlo pre kozmonautov a vojakov?
Väčšina potravín sa kazí preto, lebo sa v nich rozmnožia patogény. Je však takmer nemožné úplne odstrániť patogény z potravy bez toho, aby sme nezničili aj samotné jedlo, píše autor pre BBC v článku „Potraviny, ktoré vydržia 2 000 rokov“. Namiesto toho treba jedlo spracovať tak, aby sme obmedzili rast mikróbov a iných škodlivých látok.
Asi najúčinnejší spôsob, ako to dosiahnuť, je potravinu usušiť, dehydrovať alebo lyofilizovať (usušiť mrazom), hovorí potravinársky chemik Martin Masár. Mikroorganizmy totiž na svoj rast potrebujú predovšetkým vodu.
„Čím menej vody potravina obsahuje alebo čím pevnejšie je voda v potravine viazaná, tým menej jej zostáva pre život mikroorganizmov,“ vysvetľuje chemik. „V takom prostredí sa im potom nedarí rásť a množiť. K opätovnému rastu dôjde, až keď jedlo prenesieme do prostredia s vyšším obsahom dostupnej vody, napríklad pri rozpustení sušeného mlieka vo vode.“
Rýchlym a účinným riešením, ako sa nasýtiť, by mohli byť rôzne práškové instantné jedlá – napríklad také, aké si berú turisti na diaľkové pochody alebo kozmonauti na vesmírne lety. Tie sú zvyčajne vákuovo balené a vydržia aj výraznejšie kolísanie teplôt. Stačí ich chvíľu povariť v horúcej vode a môžeš si vychutnať kuracie karí hoci aj na južnom póle.
Takzvané Meals Ready to Eat (MRE), ktoré využívajú aj americkí vojaci, podľa amerických vojenských smerníc vydržia tri roky pri 27 °C. Sú navyše navrhnuté tak, aby zvládli aj pôsobenie extrémnych podmienok – ako napríklad vypadnutie z lietadla.
Problém je, že okrem toho, že takéto polotovary bývajú veľmi drahé, podľa Martina Masára by z dlhodobého hľadiska neboli optimálne ani pre naše telo.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ktoré bežne dostupné suroviny sú v podstate nesmrteľné, ak ich dobre skladujeme.
- Aký by mohol byť problém s konzervovanými produktmi.
- Prečo treba rozlišovať medzi označením „minimálna trvanlivosť“ a „spotrebujte do”.
- Ako by sme si v úkryte zabezpečili dostatok sacharidov, bielkovín a tukov.
- Ktorý špeciálny trezor by nás zachránil v prípade absolútneho výpadku potravín.
