Tí, ktorí prišli na piknik
Vždy keď doma jem, snažím sa pri tom niečo pozerať. Je to odreagovanie a jedlo k sledovaniu obrazovky určite patrí. Za ideálnych podmienok by však kiná občerstvenie neponúkali, pretože deliť sa o pachy z jedla, šušťanie, chrumkanie, mľaskanie a prehĺtanie s celou sálou nie je veľmi príjemné. Chápeme, že z toho kiná žijú a je to vynútené zlo, ale aj to sa dá obmedziť.
Čo keby si napríklad neprežúval 30 minút, ale zjedol svoje pukance do 10-15 minút? Čo keby si chlípaním koly neprehlušil zvukový dizajn v IMAX-e, ale pil ako normálny človek? Čo keby si si nerozložil svoju večeru na tri etapy a nežral to v priebehu celého filmu s prestávkami? Nikto ti nebude úplne vyčítať, keď si dáš v kine snack, ale nemýľ si to s návštevou reštaurácie.
Všetky tieto typy kinodivákov sa najradšej stretávajú na hororoch. Sledovať v kine horor je odstrašujúci zážitok práve kvôli nim a nie pre udalosti na plátne. Aj preto už horory v kinách veľmi nepozerám, rovnako ako animáky (pre dabing a uvrešťané deti). Kiežby existovali sály s vekovou podmienkou 20+.
When someone's kid starts making noise in the cinema pic.twitter.com/fCDWQWBSZy
— DG 🉐 (@GloriousD_) July 15, 2017
