Martin Lukáč spolupracoval s Footshopom, zahral si aj kovboja v reklame na rum. Okrem toho, že vystavuje v zahraničných galériách, si jeho prácu obľúbilo mnoho ľudí zo šoubiznisu či rapovej komunity.
Umelec Martin Lukáč vyniká nielen svojím vzhľadom, ale aj umeleckými aktivitami. Jeho obrazy sú žiadané medzi zberateľmi a prestížnymi galériami v Česku i v zahraničí.
„Mám dobré vzťahy s veľa ľuďmi z rap komunity. U Yakshu v LoveThem Space som robil už dve akcie a odvtedy začali na moje vernisáže chodiť Zayo, Samey, Nuri, Saul a párkrát prišiel aj Ego. Veľmi ma to teší,“ hovorí Martin Lukáč, ktorý sa okrem maľovania venuje aj iným výtvarným prejavom, vo voľnom čase obľubuje thajský box.
Pokúsil sa presadiť obrovskú maľbu na stene paneláka v Petržalke, aby tam po sebe niečo pekné zanechal. Vytvára umelecké objekty pre firmy. Pre predajcu tenisiek a oblečenia Footshop nedávno vystavil v pražskej galérii Mánes maľované boxovacie vrecia, rukavice, oblečenie a sériu obrazov s logom Footshop. To všetko s podporou značky Adidas.
V rozhovore ti prezradí, čo všetko ovplyvňuje cenu jeho obrazov, ako sa dostal k zahraničným zákazníkom, ale aj prečo sa mu nakoniec nepodarilo namaľovať obrovskú maľbu na jeden z petržalských panelákov.
Vystavuješ po celom svete, tvoje diela kupujú zahraniční zberatelia. Ako si začínal?
Odmalička ma bavilo umenie. Sledoval som stanice ako Carton Netwoork, Pro 7, Super Rtl alebo Fox Kids, kde boli kreslené programy pre deti, a ja som si potom doma kreslil rozprávkové postavičky. Raz som mame povedal, že budem maľovať tieto rozprávky v Hollywoode.
Moja rodina našťastie nebola konzervatívna a v umení ma podporila, viedli ma k tomu. Prihlásili ma na ZUŠ-ku, následne som študoval v Škole umeleckého priemyslu, tam som sa dostal na kameňosochárstvo. Chvíľu som študoval v Košiciach, no a neskôr ma zobrali na UMPRUM. Popritom som stihol semester v Lipsku a už počas štúdia som aktívne robil výstavy. Hneď po škole som mal možnosť vystavovať v Národnej galérii v Prahe.
V akých sumách sa pohybuje hodnota tvojho diela?
Závisí od veľkosti obrazu. Tie najväčšie diela, čo majú viac ako 2 metre, sa pohybujú od sumy 12 000 eur. Rátam to na centimetre. Strana plus strana, napríklad 20 cm plus 20 cm krát koeficient 27,5.
Cenu si neurčujem ja, ale galeristi na základe toho, v akých inštitúciách vystavujem, kde som publikovaný a za koľko sa predávajú moje diela na aukciách.
Ako sa ti podarilo dostať svoje diela k zahraničným zákazníkom?
Podarilo sa mi to tvrdou prácou, samozrejme, aj tie výstavy mi veľmi pomohli. Začali ich navštevovať ľudia, ktorí neskôr pozývali kurátorov zo zahraničia, konkrétne z Paríža, Rumunska či Ameriky. Chceli vidieť aj môj ateliér. Verejnosť si ma začala viac všímať, bol som viackrát publikovaný v magazínoch, aj to veľmi pomôže.
Máš viac slovenských či zahraničných zberateľov?
Aj vďaka spolupráci s galériou DOT. Contemporary mám mnoho slovenských kupcov. Väčšinou sú to tí najbohatší, nemajú problém si kúpiť aj tie najdrahšie diela. Musím povedať, že môj názor je ten, že Slováci dokážu investovať do umenia.
Raz som mame povedal, že budem maľovať rozprávky v Hollywoode.
Ide to, samozrejme, krôčik po krôčiku. Ak to umenie má niečo do seba a osloví to ľudí, začnú sa vám ozývať aj zo zahraničia.
Vidíš v nich nejaký rozdiel?
Nepovedal by som, že je tam veľký rozdiel. Zaujímavé veci si kupujú aj Slováci. Ide asi len o to, že v zahraničí sa umenie predáva viac a predáva sa aj viac väčších formátov, tie sú logicky drahšie. Ten pomer kupcov zo Slovenska a zo zahraničia sa už vyrovnáva.
Sú to aj osobnosti zo šoubiznizu? V tejto komunite máš dobré vzťahy.
Sú rôzni. Buď sú to starší ľudia, ktorí majú dostatok peňazí a veria mi. Mám aj svoju komunitu mojej generácie, ktorá vyrastala na ninja korytnačkách, pretože tie často maľujem. Cítia v tom tú generačnú výpoveď. Najnovšie sú to ľudia, ktorí obľubujú cigary, pretože maľujem aj túto tematiku.
Áno, mám dobré vzťahy s veľa ľuďmi z rap komunity. U Yakshu v LoveThem Space som robil už dve akcie a odvtedy začali na moje vernisáže chodiť Zayo, Samey, Nuri, Saul a párkrát prišiel aj Ego. Veľmi ma to teší. Takisto vždy rád vidím kamošku Zeu (Alžbeta Ferencová, ktorú poznáš zo seriálu Iveta, pozn. red.). Tiež občas zavíta na vernisáž s priateľom Pauliem Garandom.
Kde všade v zahraničí vystavuješ?
Aktuálne prebieha výstava v Madride, kam som pozval aj svojho dlhoročného kamaráta umelca Viktora Freša. Otvorili sme tu spolu výstavu pred dva a pol týždňom. V Španielsku teraz plánujem tých výstav viac, ozvalo sa mi mnoho ľudí.
Vystavoval som v New Yorku, Nemecku, rád spomínam na Rím a Londýn. Zaujímavé to bolo aj v Los Angeles. Pozval ma tam jeden zberateľ na svoju rezidenciu. Namaľoval som pár diel, ktoré potom u neho viseli mesiac, až kým ma nevymenil ďalší umelec.
Je galéria pre umelca dôležitá?
Ak má umelec dobrú súkromnú galériu, s ktorou má super vzťah, dokáže umelca naozaj posunúť. Myslím posúvať ho do veľkých národných galérií, ťahať ho, byť v kontakte so všetkými a, samozrejme, aj ho predávať. Je to práca ruka v ruke medzi umelcom a galériou.
Spolupracoval si s Footshopom, ako sa ti pracovalo v tejto sfére?
S Footshopom mám veľmi blízky vzťah. Zakladateľ Peter Hajduček je môj veľmi dobrý kamarát, spoznali sme sa náhodne, keď sme spolu robili rozhovor. Veľmi ho zaujíma umenie, chcel nejakým spôsobom spojiť Footshop s obrazmi.
Minulý rok v novembri mali 11. výročie, to bola perfektná príležitosť. Dali si urobiť nové logo, čiže ho chceli nejakým spôsobom komunikovať aj s novou firemnou identitou. Povedali mi, že ho môžem použiť. Pre mňa to bola výzva, pretože ja nikdy nepracujem s písmom. Ten projekt sa mi zdal veľmi svieži. Aj keď nebol Footshop práve v tej najlepšej finančnej situácii, rozhodol som sa ho urobiť. Nakoniec sa k tomu všetkému pridal Adidas, ktorý to celé podporil.
Boli vytvorené maľované boxovacie vrecia, rukavice, oblečenie a séria obrazov s logom Footshop. Robím thajský box a páči sa mi to, takže som chcel priniesť niečo nové a zaujímavé. Chceli sme to odprezentovať na mieste, kam chodí veľa turistov a celkovo veľa ľudí. Vybrali sme si výstavnú sieň Mánes.
S ktorou značkou by si ešte rád spolupracoval?
Čo sa týka veľkých značiek, viem si predstaviť čokoľvek. Páči sa mi Gucci, majú krásne obleky. Ale napríklad aj Prada či značka topánok Church, to sú najdrahšie topánky pre mužov.
Zahral si si dokonca vo videoreklame, konkrétne postavu kovboja. Ako si sa k tomu dostal?
Pred pol rokom som bol v Amerike v štáte Arizona. Je to veľmi kovbojské miesto. Kúpil som si kovbojský klobúk a začal som ho všade nosiť. Mám rád túto tematiku, pripomínalo mi to detstvo. Môj strýko bol kovboj, chodil na ródeá a mal country kapelu. Ukázal mi tú kultúru.
Pridával som v tom klobúku stále fotky na Instagram. Všimol si to riaditeľ českého magazínu Esquire Petr Matějček. Poslal moje fotky značke rumu Zacapa a páčil som sa im. Napísali mi, či by som si nechcel zahrať v reklame. Ja mám veľmi rád rum Zacapa, takže som súhlasil. (smiech)
Plánoval si na panelák v Petržalke namaľovať obrovskú maľbu, no nepodarilo sa to. Prečo?
Áno, plánoval som to urobiť. Keď som tam vyrastal, tie maľby tam vždy boli, potom to zateplili, čiže zmizli. Vždy ma zaujímalo tvaroslovie socialistického realizmu, v Petržalke som vyrastal. Povedal som si, že by som tam chcel niečo po sebe zanechať, dlhé roky žijem v Prahe.
Spoznal som Martina Klejbla, vďaka ktorému sa aspoň jedna pôvodná maľba zreštaurovala. On vybral pár domov, mal stretnutia s ľuďmi, potom som s nimi komunikoval aj ja. Veľa domácich ľudí sa zachovalo veľmi čudne. Zablokovali si ma, nemohol som im posielať správy. Ľudia by mali najradšej zo všetkého peniaze. Asi im stačí, že sú všade bannery a rozbité paneláky. Tie domy by dostali mediálnu pozornosť, bolo by to fajn aj pre kultúru.
Je pre vás umelcov jednoduchšie tvoriť v dobe sociálnych sietí?
Určite áno. Keď je to niečo hmotné, maľby, sochy či iné objekty sa dajú odfotiť, natočiť. Dokonca aj hudba, takže všetkým umelcom to pomohlo. Galeristi aj kurátori to sledujú, na Instagrame môže každý ukázať zo seba to najlepšie. Prezentuje tam svoju osobnosť.
Predaj funguje aj cez Instagram alebo si veľa záujemcov dohoduje prehliadku v mojom ateliéri. Ak to je niekto zo Slovenska, odkazujem ich na galériu. Ja tam následne pošlem faktúru a vyplatia mi to. Ten obraz môže vyzerať naživo inak ako na tej fotke, ale robia to tak často.
Ty máš skoro 30-tisíc followerov. Čomu za to podľa teba vďačíš? Je to osobnosť, zovňajšok? Musím povedať, že na prvú nepôsobíš ako klasický umelec.
Myslím si, že áno. Veľakrát si nájdem v správach srdiečka, či už od gayov, alebo od hocikoho. (smiech)
Niekomu sa to nepáči, ale niekedy je fajn naštvať ľudí. (smiech) Podľa mňa je super byť v niečom odlišný. Aj mne to trvalo, kým som našiel ten svoj správny štýl prezentácie.
Chcel by si, aby sa z tvojho mena stala značka, alebo to má byť len a len o tvojom umení?
Určite, páči sa mi myšlienka urobiť zo svojho mena značku. Samozrejme, stále musí mať najväčšiu váhu umenie.
