Ítečkár v rámci projektu Programko pracuje aj s deťmi z Miloslavova. Na hodinách preberajú aj bezpečnosť na internete či kyberšikanu.
Ján Kožuško je hlavou projektu Programko, v rámci ktorého vedie so svojimi kolegami rôzne vzdelávacie kurzy pre deti v oblasti IT technológií. Na hodinách so žiakmi pritom preberajú nielen programovanie či dizajn, ale aj bezpečnosť na internete a kyberšikanu.
V rámci iniciatívy Za bezpečný Miloslavov sa aj komunikáciou s deťmi snažia predchádzať prípadom, aký sa stal minulý rok, keď skupina siedmich tínedžerov zbila a opila jedenásťročné dievča. Videá a fotografie z incidentu sa šírili po internete a boli natoľko brutálne, že šokovali celé Slovensko. Podobné výtržnosti a šikanovanie zdieľali na sociálnych sieťach aj tínedžeri z Komárna či Košíc.
Ján pre Refresher prezradil, že v prípadoch kyberšikany nepomôže obetiam ani neustále nahlasovanie príspevkov. „Aj po úspešnom nahlásení môže šikanér pridávať ďalšie príspevky cez iný účet. Vždy sa to dá ešte nejako obísť,“ dodal s tým, že v tomto smere nevidí iné riešenie ako komunikáciu obete s rodičmi, učiteľmi či so školskou psychologičkou.
Kto ste a čo robíte?
Za projektom Programko stojí skupina nadšencov, ktorú tvoria prevažne učitelia zo základných škôl a absolventi či študenti IT fakúlt. Usilujeme sa o to, aby sme informatiku dostali medzi žiakov a zároveň ich motivovali k tomu, aby sa jej venovali aj do budúcna. Deti trávia čas za počítačom – tomu sa v dnešnej dobe rodičia nevyhnú, tak prečo ich na ňom nenaučiť robiť niečo, čo im v živote reálne pomôže? Na trhu je stále nedostatok ítečkárov, čiže veríme, že aj do budúcna budú mať možnosť sa v tomto smere uplatniť.
Často sa stretávame aj s tým, že deti sú doslova paranoidné a boja sa, že ich niekto v noci sleduje cez webkameru.
Akým spôsobom pracujete s deťmi v rámci projektu Za bezpečný Miloslavov?
Na hodinách rozoberáme najmä podnety, ktoré dostaneme od rodičov či žiakov. Za všetky sme radi, pretože je dôležité a vhodné, aby sa o tejto téme hovorilo. Veľa detí je totiž napriek negatívnej skúsenosti ticho a nezdôveria sa o nej ani rodičom. Potom žijú v strachu, lebo nedokážu vyhodnotiť situáciu a netušia, čo sa deje a či im niečo reálne hrozí.
Vo všeobecnosti sa snažíme na našich hodinách priblížiť žiakom internet aj s jeho negatívami, pričom im vysvetľujeme, na čo si majú dávať pozor. Hovoríme im, čo reálne sa môže stať a na akých ľudí môžu na internete natrafiť. Učíme ich, aby neverili všetkému, čo vidia a čítajú – snažíme sa vštepiť im kritické myslenie.
Zo skúseností môžem povedať, že žiaci a rodičia nás kontaktovali niekedy až s absurdnými prípadmi. Na druhej strane je potrebné podotknúť, že dieťa nedokáže vyhodnotiť, či mu skutočne hrozí nebezpečie, lebo sa s niečím podobným ešte nestretlo.
Na sociálnych sieťach sa deti cítia najväčší frajeri, a keďže nemajú pocit, že sú pod tlakom, vyjadrujú sa tak, ako by to nikdy nespravili.
Čo myslíš pod „absurdnými prípadmi“? Spomenieš si na nejaké?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo sú deti na internete zraniteľnejšie než dospelí.
- Prečo je kyberšikana pre dieťa náročnejšia než šikanovanie v škole.
- Čo ítečkár učí deti na kurze v rámci internetovej bezpečnosti.
- S akými prípadmi šikanovania sa v Miloslavove Ján ešte stretol.
