Talentovanú herečku sme vyspovedali po premiére historickej drámy Slúžka.
„Každý z nás je rovnocenný. Tam sa to celé začína aj končí. Nič viac a nič menej,“ povedala v osobnom rozhovore herečka Dana Droppová, ktorá momentálne žiari v novom slovenskom filme Slúžka. Režírovala ho Mariana Čengel Solčanská (Únos, Sviňa) a pozrieť si ho môžeš v kine.
Dana sa narodila v Liptovskom Mikuláši a vyštudovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Pôsobí v Divadle Jána Palárika v Trnave a má za sebou viaceré televízne, filmové aj divadelné projekty. Predstavila sa v politickom trileri Sviňa, historickom televíznom filme Anatómia zrady, no vidieť si ju mohol aj v rozprávke Hodinárov učeň alebo v seriáli Sestričky.
Herečka porozprávala o tom, ako sa popasovala s nahotou a so sexuálnymi scénami vo filme Slúžka, či o tom, ako sa cítila po boku skúsených hereckých kolegýň. Okrem iného prezradila aj to, čo jej z nakrúcania filmu utkvelo najviac v pamäti alebo čo si myslí o tom, ako dnes spoločnosť pristupuje k ženám a k láske ľudí rovnakého pohlavia.
Vo filme Slúžka si si prvýkrát zahrala hlavnú úlohu. Oslovila ťa priamo režisérka Mariana Čengel Solčanská s tým, že chce, aby si postavu Anky hrala práve ty, alebo si sa tam dostala cez konkurz?
S Marianou som sa stretla na natáčaní jej filmu Sviňa a neskôr ma oslovila s tým, že by chcela, aby som v jej pripravovanom filme Slúžka hrala hlavnú postavu Anku.
Pomohlo ti pri rozhodovaní to, že ste už predtým spolupracovali?
Určite áno, pri natáčaní filmu Sviňa Mariana videla čiastočne môj spôsob práce, ja som videla, ako pracuje a rozmýšľa ona, a vzájomne sme si, myslím, sadli.
Cítila si pred nakrúcaním Slúžky alebo počas neho väčší tlak ako inokedy, keďže bola takmer všetka pozornosť tentoraz upriamená na teba?
Mala som pred tým veľký rešpekt. Čo sa týka mojej roly, niečo som si pripravila vopred, mala som istú predstavu, ako by som Anku chcela stvárniť, pričom do veľkej miery ma smerovala prirodzene práve Mariana.
Okrem toho som mala k dispozícii aj knižnú predlohu, avšak filmové spracovanie sa či už od knižného spracovania, alebo od priamych spomienok na skutočnú pani Anku dosť líši. Pokiaľ ide o film, slúžili najmä ako inšpirácia a podnet na jeho vytvorenie.
Nehovoriac o tom, že keď prídete na pľac, do toho špecifického prostredia a stretnete sa so svojimi hereckými kolegami, s ktorými máte interpretovať text, musíte sa koniec koncov opäť aj tak prispôsobiť okolnostiam a musíte začať v podstate tvoriť odznova priamo na mieste. Do istej miery je to intuitívny proces a veľmi často na pľaci reagujete inak, než ste si predstavovali, že reagovať budete. Nedokážete sa teda úplne pripraviť na to, čo vás čaká.
Bola si obklopená skúsenými herečkami ako Aňa Geislerová, Zuzana Mauréry alebo Vica Kerekes. Dali ti počas nakrúcania nejaké rady? Ako na teba pôsobili?
Bolo to celé veľmi príjemné. Všetci herci na pľaci vytvorili uvoľnenú a priateľskú atmosféru a dobrú náladu. Za seba to vnímam ako potrebnú, až nutnú vec na to, aby som sa vedela dostatočne uvoľniť v práci, či už sa to týka hrania na javisku, alebo pred kamerou.
Nahota síce je intímna vec, no je nám každému vlastná, každý ju poznáme možno v trochu inej podobe, no v podstate máme každý rovnaké telo a rovnako intímne sa dá aj nasnímať.
Máš aj nejakú vtipnú príhodu z nakrúcania?
Mám ich viacero, ale myslím si, že nie sú pre čitateľov príliš zaujímavé. (smiech) V každom prípade, strávili sme spolu kopec času, už len počas prvej etapy nakrúcania sme spolu boli približne mesiac.
Mali sme čas spoznať sa navzájom a spriateliť aj mimo kamier. Jeden moment však mám v pamäti pomerne čerstvo. Bolo to asi v druhý deň nakrúcania a mala som v ten deň len obrazy s Aňou Geislerovou.
Počas jedného obrazu, v ktorom som si ju mala v podstate len vypočuť, som zrazu vôbec nevnímala, čo mi hovorí, a v hlave mi šli len dve veci – prečo oproti mne stojí Aňa Geislerová a prečo tu oproti nej stojím ja a čo odo mňa všetci títo ľudia vlastne očakávajú? (smiech)
